Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

BHD 2013

Číslo 2/2013 · Juraj Šúst · Čítanosť článku: 1479
 

Druhý ročník festivalu kresťanskej kultúry Bratislavské Hanusove Dni (BHD) sa konal v Bratislave od 21. do 27. apríla 2013. Tento festival má dva hlavné ciele: dať do vzťahu kresťanské myslenie a súčasnú kultúru a zároveň poukázať na bohatstvo kresťanskej kultúry. Kresťanská viera sa dnes často prežíva iba v súkromí, oddelene od profesijného, kultúrneho a politického života. Môže to mať viaceré negatívne dôsledky: kresťania prijímajú fungovanie týchto širších sociálnych inštitúcií nekriticky a často ani nepostrehnú, že ich princípy protirečia kresťanskej viere. Alebo naopak, uzatvoria sa pred svetom do svojho vlastného bezpečného sveta a všetko, čo z neho čo i len trošku vybočuje, odmietajú. Ale platí to aj naopak, a to vo vzťahu súčasnej kultúry ku kresťanom. Liberálny sekularizmus, ktorý je dnes normou verejného života, zvyčajne vníma náboženstvo ako podozrivý, podvratný fenomén, niečo medzi historickým reliktom a nebezpečnou ideológiou, ktorou Cirkev manipuluje masy. Neberie ho preto vážne: a hoci ho nezakazuje, vykazuje ho na perifériu. To, čo povedal kedysi Tocqueville o nositeľoch menšinových názorov v demokraciách, platí v súčasnosti vo verejnom živote o tých, ktorí sa hlásia k náboženstvu: „Máte svobodu nemyslet vůbec jako já, váš život, váš majetek, všechno vám zůstavá, ale odedneška jste mezi námi cizí. Zachováte si v obci své výsady, ale nebudou vám k ničemu, protože budeteli se ucházet u svých spoluobčanů o volbu, neposkytnou vám ji, a budete-li požadovat pouze jejich úctu, budou také dávat najevo, že vám ji odmítají.“ Preto treba ukázať, že kresťanstvo má stále čo ponúknuť.

Tohtoročné BHD ponúkli tri historické a deväť súčasných tém z rôznych oblastí kultúry: teológie, filozofie, ekonómie, umenia a politiky. Všetky historické témy spájala skutočnosť, že liberálno-sekularistickou optikou sú prezentované ako symboly iracionality viery a mocenskej podstaty Cirkvi: príbeh Jany z Arku, mladého dievčaťa, ktoré bolo upálené na hranici ako čarodejnica, kauza Galilea Galileiho, ktorého vedecký pohľad na svet umlčala bigotná Cirkev, aby neohrozila svoju moc a taktiež kolonizácia Južnej Ameriky v 16. storočí, ktorá sa vyznačovala vraždením a lúpením indiánskeho obyvateľstva. Juraj Vitek, William Carroll aj Gabriel Hunčaga, každý z pozície svojej disciplíny, rozbíjali tieto zjednodušujúce interpretácie. Ich spoločným posolstvom by azda mohlo byť to, že ani Cirkev, ani kresťanská kultúra sa nevyhli ťažkým chybám a omylom, ale zároveň mali v sebe vnútorné sily na obnovu a nápravu. A taktiež svätcov, ktorých poháňala láska k pravde a ku Kristovi.

Aké aktuálne témy zaujali organizátorov zo Spoločenstva Ladislava Hanusa? 1 Okrem ideológie sexuálneho expresionizmu v politike, pohľadu prezidentských kandidátov na vieru v Boha, interrupcií či homosexuálnych zväzkov, a komunikácii v Cirkvi sa diskutovalo aj o úlohe krásy v súčasnom umení, o mieste filantropie v biznise a podnikateľských výzvach kresťanov v podnikaní, o úlohe spisovateľov vo verejnom živote, či pohľade umeleckých fotografov na vieru, ktorá ich fascinuje, hoci sami veriaci nie sú.

Zaujala napríklad priateľskosť debaty liberálneho spisovateľa Michala Hvoreckého s konzervatívnym rakúskym spisovateľom Martinom Leidenfrostom. Kým Leidenfrost chce ako spisovateľ sprostredkovať svoje zážitky a dojmy zo svojich ciest a pozorovania spoločnosti, Hvorecký chce kritickým myslením búrať manipulácie, klamstvá a trivializácie. Vtipné na debate bolo, že úlohu kritika prevzal na seba konzervatívny spisovateľ, ktorý neustále spochybňoval idealizmus a entuziazmus liberálneho autora. A hoci debata bola srdečná z oboch strán, až zamrazilo Hvoreckého nenútené konštatovanie, že interrupcie považuje za „mikroskopický“ problém Slovenska, s čím Leidenfrost a aj časť publika výrazne nesúhlasili.

Podobné napätie sa ukázalo aj v diskusii biskupa Jozefa Haľka s Vladimírom Palkom, keď sa tesne pred koncom diskusie rečníci dotkli témy odvolania arcibiskupa Bezáka. Kým biskup Haľko hovoril o krízovej komunikácii a kauzu charakterizoval ako „zložitý, bolestný, emóciami naplnený prípad“, ktorý nechal mnohých veriacich rozpoltených medzi vernosťou Svätému Otcovi a spoluúčasťou na ťažkostiach arcibiskupa, ale viac sa nechcel verejne vyjadriť, ponúkajúc možnosť súkromnej diskusie, Vladimír Palko bol kritickejší. Odmietol mlčanie o celom prípade, pretože ho považuje za príliš vážny a významný na to, aby sa prešiel mlčaním. Nielen to, mlčanie odsúdil ako zbabelosť veriacich, ktorí sa nezastali arcibiskupa, keď bol neprávom ohovorený. Taktiež poukázal na dvojitý meter KBS – na jednej strane tvrdá kritika arcibiskupa, že porušil pápežskú prísahu a na druhej strane mlčanie pri rôznych politických prešľapoch, pri ktorých sa išlo „brutálne proti Božím zákonom“. Škoda, že sa táto téma otvorila v diskusii až na záver a nebol čas tieto tvrdenia viac rozobrať.

A na záver štatistika: počas siedmich dní festival priniesol dvanásť rôznych diskusií a prednášok a dvadsaťdeväť hostí. Celkovo ho videlo 1600 ľudí. Najviac zaujala prednáška americkej profesorky Helen Alvare o sexuálnych politikách západných demokracií a ich vplyve na spoločnosť, kde prišlo cez 500 ľudí, ale chytila sa aj prvá prezidentská debata s troma kandidátmi na prezidenta Jánom Čarnogurským, Radoslavom Procházkom a Andrejom Kiskom, ako aj debata o komunikácii v Cirkvi – na každú z týchto akcií prišlo cez dvesto ľudí. Ostatné podujatia mali návštevnosť okolo 60 až 100 ľudí. Podujatia sa konali na siedmich rôznych miestach, v Dome Quo vadis, v UPeCe v Mlynskej doline, na bratislavských univerzitách, v Univerzitnej knižnici, v refektári františkánskeho kláštora či v priestoroch startupovej komunity „The Spot“.


1 - Autor je v súčasnosti predsedom SLH.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.