Impulz: Tiché bolestivé sklamanie

V auguste 2008 som pricestoval aj so svojou rodinou do škótskeho Glasgowa, aby som tam prežil dva plodné študijné roky v prostredí presbyteriánskych kresťanov, konkrétne v takmer päťstočlennom cirkevnom zbore St. George´s Tron Church (SGTCH). Kresťania tohto spoločenstva sa schádzali v kostole postavenom v roku 1808. Kostol stojí na Buchannan Street, čo je hlavná obchodná pešia zóna v úplnom srdci Glasgowa, a je majetkom únie Church of Scotland, ktorá okrem denominácie Škótskej cirkvi, združuje v únii aj ďaľšie protestantské cirkvi. Má to svoj duchovný a taktiež ekonomický význam. Pri cirkevnom zbore SGTCH funguje aj známa biblická škola Cornhill, ktorú som aj ja sám absolvoval. Prostredie v zbore sme vnímali ako silno duchovné, so zrozumiteľnými kázňami a láskavým spoločenstvom domácich kresťanov. Tí sa s obdivuhodnou ochotou zapájajú do rôznych dobročinných a spoločenských aktivít v prospech komunity a mesta. Pracujú napríklad aj s konvertovanými moslimami či iránskymi a čínskymi utečencami. To všetko na mňa a moju rodinu vplývalo veľmi silne a pozitívne. Medzi týmito kresťanmi sme zažili jedinečné a nezabudnuteľné chvíle.

V novembri 2008, teda len pár mesiacov po našom zabývaní, som si všimol, že medzi kresťanmi v tomto zbore, a nielen tam, nastala akási nervozita. Začalo sa povrávať, že v únii Church of Scotland sú nejaké problémy. O čo išlo? Celá záležitosť sa objasnila 23. novembra 2008, keď reverend Scott Rennie, ako jediný kandidát vo voľbách za nového kňaza do cirkevného zboru Queen’s Cross Church v meste Aberdeen informoval počas svojej kázne kongregáciu, že bol neverný svojej manželke a udržiava niekoľko rokov trvajúci homosexuálny vzťah. Na záver bohoslužieb bol po tajnom hlasovaní so všetkými náležitosťami zvolený za správcu zboru so 140 hlasmi. Nesúhlasných hlasov bolo len 28. Následne, po zvolení vyššie menovaného kňaza, podpísalo 259 členov tohto zboru výzvu presbyterstvu, v ktorej vyhlasujú, že homosexuálna orientácia duchovného nemôže byť prekážkou v práci a službe v Cirkvi, ktorá zahŕňa pastoráciu, vysluhovanie sviatostí a podobne. Táto výzva bola presbyterstvom (v tomto prípade vyšší cirkevný orgán) cirkevnej oblasti Aberdeenu 6. januára 2009 prijatá 60 hlasmi a len 24 hlasov bolo proti výzve. Tak sa stalo, že kongregácia a presbyterstvo hlasovali za podporu takejto iniciatívy.

Avšak, následne po hlasovaní presbyterstva, ktoré povolilo reverendovi Renniemu ujať sa farnosti cirkevného zboru Queen´s Cross Church, skupina dvanástich kňazov a starších, ktorí boli súčasťou presbyterstva, vzniesla námietku a poslala sťažnosť na Komisiu Generálnej synody (v tomto prípade najvyšší orgán). Nakoniec v roku 2009 prvýkrát v dejinách Škótska hlasovala Generálna synoda únie Škótskej cirkvi (Church of Scotland) za povolenie toho, aby homosexuálne praktizujúci kňazi viedli cirkevné zbory. Celý tento proces vnášal do spoločenstva, v ktorom sme žili, otázky, diskusie a nepokoj. Presne v tom období, po ukončení môjho štúdia, sme sa v júni 2010 spolu celá rodina vrátili domov na Slovensko. Pozorne som sledoval, ako sa bude táto nepríjemná situácia ďalej vyvíjať.

Po vyše troch rokoch modlitieb, zvažovania, konzultácií a diskusií sa cirkevný zbor SGTCH rozhodol vystúpiť z únie aj za cenu hrozby, že prídu o priestory kostola, ktorý je majetkom únie. 11. júna 2012 toto spoločenstvo jednomyseľne a definitívne vystúpilo z únie. Reverend Dr. William Philip, pastor St. George´s Tron, povedal:

„Naše rozhodnutie oddeliť sa od Škótskej cirkvi je vyvrcholením pozorného zvažovania, úprimných diskusií a modlitieb trvajúcich mnoho mesiacov. Generálna synoda zlyhala vo zvrátení postoja zaujatého v roku 2009, odsúhlasujúceho vymenovanie vysvätených kňazov žijúcich vo vzťahoch s rovnakým pohlavím. Namiesto toho si jasne a zámerne zvolili ísť po protichodnej trajektórii smerujúcej k normalizácii takýchto vzťahov. Tým, že tak spravili, najvyšší orgán Cirkvi zmarginalizoval Bibliu, napísané Božie Slovo. Sme presvedčení, že Škótska cirkev sa rozhoduje kráčať smerom preč od biblického evanjelia, a to znamená kráčať preč od viery celosvetovej kresťanskej Cirkvi. Tento rok odmietla Generálna synoda urobiť čosi pre potvrdenie toho, aby jej zbory boli známe pre svoje jedinečné a exkluzívne uctievanie Ježiša Krista. Sme zarmútení, že Škótska cirkev sa tak dramaticky a rozhodne vzdialila od kotviacich lán historickej, reformovanej a biblickej viery.”

Od júna 2012 bolo vyrieknutých na adresu Tron Church v médiách, ktoré si na takýchto pikoškách pochutnávajú, veľa zlostných slov a ohovárania. Mnohé z nich sa týkali najmä finančných záležitostí. Oddelené spoločenstvo je odvtedy vystavené ustavičnému osočovaniu, posmechu a jej členovia sú označovaní za sektárov a bláznivých radikálov.

V decembri 2012 som sa v rámci opätovnej návštevy Škótska zúčastnil bolestivých a až tragicky symbolických bohoslužieb. Boli posledné. Posledné na Buchanan Street v kostole s dvestoročnou históriou. Kostol, na ktorého rekonštrukciu a modernizáciu cirkevný zbor St. George´s Tron venoval vlastné tri milióny libier, musel pred Vianocami 2012 opustiť, a to bez možnosti zobrať si čo i len spevník alebo šálku z modernej podzemnej kaviarne. Reverendovi Dr. Williamovi Philipovi bolo pred Vianocami 2012 povedané, že on a jeho rodina budú vysťahovaní zo svojho domu (keďže je majetkom únie Church of Scotland).

Moja posledná návšteva v Glasgowe teda nebola veselá. To čo som medzi jednotlivými členmi kostol opúšťajúcej denominácie videl, bolo tiché, bolestivé sklamanie. Čo som tam ale nevidel, bola horkosť, hnev a neodpustenie. Naopak. Členovia zboru sa modlia za tých, ktorí opustili jasnú cestu evanjelia. Sami sa v modlitbách a v nádeji odovzdávajú svojmu Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorého chcú verne, aj za cenu straty, nasledovať. Veria totiž, že „Boha treba po¬slúchať viac ako ľudí ” (Sk 5, 29).