Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Cyril a Metod v pamäti

Číslo 2/2013 · Hana Chorvátová · Čítanosť článku: 1881
 

V tomto roku si pripomíname 1150. výročie príchodu bratov Konštantína-Cyrila a Metoda. Ich dielo – vytvorenie slovanského písma hlaholiky, preklady cirkevných textov a právne ustanovenia – vzbudzuje obdiv dodnes. Upevnili ním kresťanskú vieru, položili základy vzdelanosti slovanských národov a tým aj počiatky ich budúceho záchytného bodu pri hľadaní svojej identity v búrlivom 19. storočí. Jubileum sprevádza značné množstvo rôznych aktivít od vedeckých konferencií, výstav a vydávania kníh až po púte. V Českej republike sa tiež dokončil hraný dokumentárny veľkofilm od režiséra Petra Nikolaeva.

V historickom bádaní môžeme v posledných rokoch vidieť mierny posun v témach venovaných obom svätcom. Zatiaľ čo v minulom storočí sa historici zameriavali predovšetkým na skúmanie politického pozadia príchodu bratov na Veľkú Moravu, prítomnosti kresťanstva na Veľkej Morave pred ich príchodom a snahu Metoda o vytvorenie moravského arcibiskupstva, v tomto roku osláv obrátili viacerí historici a jazykovedci pozornosť smerom k prežívaniu a udržovaniu cyrilometodskej tradície v strednej Európe. Možno sa niektorým čitateľom bude zdať otázka tradície nepodstatná, ale opak je pravdou. Vďaka tomuto výskumu sa ukazuje, ako sa tradícia menila v čase i priestore, a zároveň aká bola nesmierne dôležitá pri formovaní štátnych či cirkevných ideológií v minulosti, ale aj aký výrazný bol jej podiel na formovaní novodobých slovanských národov a na tvorbe ich literárnych diel.

Historici si najčastejšie kladú otázku kontinuity tradície Cyrila a Metoda, resp. pamäte na ich pôsobenie. V tejto oblasti môžeme takmer s istotou povedať, že v cirkevných kruhoch sa toto povedomie nikdy nevytratilo, či sa to týka územia Čiech, Moravy alebo krajín južných Slovanov, alebo dokonca samotného pápežského stolca. V dlhých storočiach, ktoré nás delia od pôsobenia Cyrila a Metoda, sa spomienka na oboch bratov vynárala niekoľkokrát a s rôznou intenzitou. V tomto článku sa pozrieme, akým spôsobom sa udržala spomienka na Cyrila a Metoda v našom priestore na niekdajšom území Veľkej Moravy.

Po zániku Veľkej Moravy sa spomienky na vierozvestcov uchovávali vo formujúcom sa přemyslovskom štáte. Pomocou nej autor tzv. Kristiánovej legendy legitimizoval dobytie Moravy Boleslavom I. V dvanástom storočí bola pamiatka pôsobenia Cyrila a Metoda veľmi slabá a existovala skôr snaha o jej vymazanie. Bol to dôsledok veľkej schizmy v roku 1054. Koniec trinásteho storočia tradíciu na vierozvestcov znovu priviedol na scénu pri snahách kráľa Přemysla Otakara II. a olomouckého biskupa získať arcibiskupstvo v Olomouci. Veľmi výrazne sa objavila za vlády Karola IV., ktorý ju presadzoval s nebývalou intenzitou a v podstate ovplyvnila vnímanie tradície Cyrila a Metoda dodnes. Karol IV. sa snažil nielen obnoviť slovanskú liturgiu, ale aj podporovať slovanskú cirkevnú vzdelanosť. Český kráľ a zároveň nemecký cisár Karol IV. po súhlase pápeža Klimenta VI. založil 21. novembra 1347 kláštor so slovanskou liturgiou pri chráme Panny Marie a slovanských patrónov na Novom meste Pražskom. Pre kláštor sa neskôr vžilo označenie Emauzy alebo Na Slovanech. Pôsobili tu benediktíni z Chorvátska znalí hlaholiky, ktorých pozval sám cisár. Okrem tohto kroku Karol IV. upevnil spomienku na Cyrila a Metoda i zavedením ich sviatku do českého liturgického kalendára, ktorý bol stanovený na 9. marca. Česká historička Eva Doležalová hovorí, že od druhej polovice štrnásteho storočia bol kult Cyrila a Metoda veľmi silný a opustil výlučne cirkevné kruhy. Ostáva však naďalej prítomný najmä medzi vzdelancami. Ich sviatok sa dostal na pôdu Pražskej univerzity – v tento sviatočný deň odpadli všetky dišputy.

V ďalšom vývoji sa už spomienka na Cyrila a Metoda z českých zemí nevytratila. K vierozvestcom sa hlásili v nasledujúcom búrlivom pätnástom storočí protestanti. Neskôr, v čase rekatolizácie, bol kult bratov znovu oživovaný Katolíckou cirkvou zasväcovaním kostolov a oltárov obom bratom a piesňami v katolíckych spevníkoch. Koncom osemnásteho a začiatkom devätnásteho storočia sa spomienka na pôsobenie Cyrila a Metoda vynára opäť s nebývalou intenzitou. Stáva sa dôležitým motívom pri hľadaní historických koreňov a slovanskej identity slovanských národov. Postupne si tradícia nachádza i cestu do ľudových vrstiev.

Na Slovensku je situácia iná. Tým, že sa Slovensko po zániku Veľkej Moravy stalo súčasťou Uhorského kráľovstva, nevznikli podmienky pre udržiavanie cyrilometodskej tradície. Uhorské kráľovstvo neprijalo misiu Cyrila a Metoda do svojej štátnopolitickej idey, a tak uhorská stredoveká historiografia neobsahuje zmienky o misii sv. Cyrila a Metoda. Prvé zmienky o udržiavaní spomienky na Cyrila a Metoda sa objavujú až od pätnásteho storočia, a to výlučne v latinskej liturgickej literatúre. Asi nás prekvapí, že tradícia sa k nám nedostala z českého, ale z poľského kráľovstva. Slovenský slavista Ľuboš Lukoviny zároveň dospel k záveru, že pamäť na Cyrila a Metoda po pätnástom storočí z Uhorska už nevymizla. Objavuje sa už nielen v rímskokatolíckom prostredí (od sedemnásteho storočia tradíciu šírila najmä Trnavská univerzita), ale aj v protestantskej literatúre. Tradícia však ostala na okraji záujmu. Jej masové rozšírenie nastáva až v devätnástom storočí a je sprostredkované najmä z Moravy.

Bolo by vhodné pri tejto príležitosti spomenúť aj niekoľko nejasností, ktoré sa spájajú s výkladom misie svätcov. Väčšinou sa zdôrazňuje ich misia v duchu východnej Cirkvi, ktorá mala zmysel pre rodné jazyky, z čoho vyplývala snaha Konštantína a Metoda zaviesť slovančinu ako liturgický jazyk. Na západnú Cirkev sa často hľadí ako na inštitúciu, ktorej tento rozmer chýbal. Nie je to však úplná pravda ani s východnou Cirkvou a ani so západnou. Je pravdou, že vo východnej Cirkvi sa okrem gréckeho jazyka používali pri liturgii aj iné jazyky, napr. arménsky, koptský, aramejský. Táto skutočnosť vychádza z vývoja kresťanstva v staroveku, keď uvedené národy veľmi skoro prijali kresťanstvo, a teda sa u nich vytvárala i liturgia v domácom jazyku. Západná Cirkev už od čias pápeža Gregora I. (590-604) prekladala základné kresťanské modlitby do miestnych jazykov, a tiež bavorskí a akvilejskí misionári, ktorí k nám prichádzali, priniesli so sebou slovanský preklad Otčenáša a Vyznania viery. Ostatne z pôsobenia týchto misií pred príchodom Cyrila a Metoda sa nám z latinskej cirkevnej terminológie zachovali viaceré slová napr.: almužna, berla, birmovať, kalich, kostol, pápež, žalm a iné. Tiež by sme si mali uvedomiť, že neopakovateľný úspech ich misie – zavedenie slovanskej liturgie – bol odobrený a podporený v samotnom Ríme a nie byzantským patriarchom. Bol to pápež Hadrián II, ktorý povolil používanie slovanskej liturgie (868) a Ján VIII. privilégiom Industriae tuae (880) toto neskôr potvrdil s malou podmienkou, že najskôr sa budú epištoly a evanjelium čítať v latinčine a neskôr v slovanskom jazyku. V deviatom storočí ešte ani neexistoval vyostrený antagonizmus medzi oboma cirkvami a rozdiely v liturgii sa nevnímali negatívne. A ani v skoršom období cirkevní predstavitelia Ríma nevnímali dielo a dedičstvo Konštantína – slovanskú liturgiu negatívne. V roku 1248 dal dokonca pápež Inocent IV. Chorvátom privilégium používať v liturgii vlastný jazyk a písmo, ktorým bola práve hlaholika. Neskôr, ako už bolo spomenuté, pápež Kliment VI. povolil Karlovi IV. založenie kláštora so slovanskou liturgiou a bol to pápež Lev XIII., ktorý svojím listom Grande munus z 30. septembra 1880 vyzdvihol zásluhy bratov Cyrila a Metoda a stanovil ich sviatok na 5. júla, ktorý v tento deň oslavujeme dodnes, hoci so životmi oboch bratov vôbec nijako nesúvisí. Pravoslávna cirkev slávi vo všetkých slovanských pravoslávnych krajinách ich sviatok 11. mája (čo je podľa občianskeho kalendára 24. máj).

V rôznych textoch sa tiež opakuje, že Michal III. vyhovel Rastislavovej žiadosti. Opäť to nie je úplná pravda. Rastislav už vo svojej žiadosti adresovanej pápežovi žiadal biskupa. Najnovšie výklady historikov upozorňujú, že v čase vysielania žiadostí Rastislavom nemohol pasovský biskup pre chorobu zastávať svoj úrad a pod jeho právomoc spadalo i moravské kniežatstvo. Celá táto situácia spôsobila, že na Veľkej Morave ustal cirkevný život, nemohli byť vysvätení noví kňazi, krstení katechumeni, nemohli byť posvätené novopostavené kostoly a malo to dosah i na iné oblasti cirkevného života. Rastislav sa snažil riešiť situáciu získaním nového biskupa. Pápež mu vyhovieť nemohol, zasahoval by do pasovského misijného územia a znepriatelil by si aj východofranského panovníka. Ale nevyhovel mu ani Michal III., neposlal biskupa, ale len kňaza, lebo si uvedomoval, že krajina patrí do sféry západného kresťanstva.

Tieto faktografické drobnosti sú svetom historikov špecialistov. Povedomie – pamäť o pôsobení Cyrila a Metoda medzi bežnými ľuďmi žije svoj život a aj po tisícročí výnimočné dielo Konštantína-Cyrila a Metoda vzbudzuje obdiv a úctu. Bolo to dielo ľudí s hlbokým vzdelaním, silnou vierou a pevnou vôľou, ktorí spájali, nie rozdeľovali.

Autorka študovala archeológiu a históriu na FF Univerzity Karlovej v Prahe. Zaoberá sa včasným stredovekom.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.