Krása spasí svet

Číslo 1/2013 · Veronika Hliničanová · Čítanosť článku: 4874
 

Gregory Wolfe: Beauty Will Save The World, Recovering The Human in an Ideological Age, Intercollegiate Studies Institute, 2011

Začnem citátom Alexandra Solženicyna: „Dostojevskij raz vypustil do sveta túto enigmatickú vetu: ‚Krása zachráni svet.‘ Čo je toto za výrok? Počas dlhých rokov som to považoval iba za obyčajné slová. Veď ako by to bolo možné? Kedy sa už v tejto krvilačnej histórii stalo, že by krása zachránila niekoho pred niečím? Zušľachťujúca, pozdvihujúca, áno – ale koho by len zachránila? Avšak, je tu istá osobitnosť v esencii krásy, špecifickosť role umenia: totiž, tá presvedčivosť v pravdivom umeleckom diele je nevyvrátiteľná a donúti dokonca aj opačne zmýšľajúce srdce podvoliť sa.“ Toľko Solženicyn.

Gregory Wolfe, šéfredaktor amerického časopisu Image spájajúceho umenie, vieru a kresťanské tajomstvo sa v amerických konzervatívnych kruhoch považuje za najväčšieho „kriesiteľa” vzťahu umenia a viery. Vo svojej najnovšej knihe Beauty Will Save The World, Recovering The Human in an Ideological Age (Krása zachráni svet. Obnova ľudského v ideologickom veku) píše o kultúre ako o organizme, ktorý je priam hladný po hlbšom spirituálnom živote. Ako tiež hovorí jeden z najväčších katolíckych historikov dvadsiateho storočia, Christopher Dawson, naša sekularizovaná spoločnosť potrebuje okrem kultivácie myslí a emócií najmä nadracionálny „level“ duchovnej skúsenosti, ktorý je práve sférou náboženstva, viery, umenia a vyšších kreatívnych síl. Práve toto považujem za dôvod a jednu z hlavných motivácií Gregory Wolfa napísať knihu, ktorá chce pokračovať v Dostojevského, či Solženicynovom posolstve nielen v literatúre, ale v súčasnom umení a kultúre.

Ako sám opisuje, kresťania abdikovali na svoje výsostné postavenie byť „správcami“ kultúry a často si volia diktát ideológie pred vitálnou silou obrazotvornosti, keď pristupujú k výzvam dnešnej spoločnosti. Ale ako vieme, politika vychádza z kultúry, a teda každý pohyb v hĺbkach duší či fantazijných zákutí umelcov a mystikov, prúdiac ulicami, či zažatými lampami ateliérov a nočných stolov veľkomiest a dedín každého národa, formuje okolnosti a pomery našej politickej debaty.

Podľa Gregory Wolfa žijeme v Babylonskej veži antagonistických kmeňov, ktoré hovoria len jazykmi rasy, triedy, práv a ideológie a práve v takejto situácii je intuitívny jazyk predstavivosti takým žiadaným a oživujúcim. Umenie predsa ide pomedzi slová, vypĺňa medzery medzi riadkami, a tiež vytvára mosty medzi tábormi s radikálne odlišným svetonázorom. A pretože nepracuje skrz definície, ale využíva obrazotvornosť, privádza nás opätovne k poznaniu komplexnosti a tajomstva ľudskej existencie.

Morálna imaginácia, koncept Russela Kirka, ktorý nie je len estetickým konceptom, ale podstatnou súčasťou zasahuje do politickej filozofie, je podľa Wolfa kľúčovým pre duchovnú a kultúrnu obnovu. Pretože predstavivosť nie je v opozícií k rozumu, ale jeho potrebnou súčasťou, roztvára už podľa Edwarda Burka schopnosť vidieť to každodenné v kontexte morálnej, historickej a duchovnej opodstatnenosti.

Kniha Beauty Will Save The World je teda akousi osobnou encyklopédiou spisovateľov, konzervatívnych mysliteľov a súčasných umelcov, ktorí autorovi prispeli k jeho misii prinavrátiť umeniu vitálnu silu. Preto môže byť inšpiráciou najmä pre tých, ktorí výrok kniežaťa Myškina nezavreli do inštitúcie pre „Idiotov“, ale predstavivosť ich volá k činu objavovania významu.

Autorka je študentkou umenia, absolventkou Kolégia Antona Neuwirtha a John Jay Fellows programu v USA.