Reprodukčné zdravie – nový pojem v politike

Číslo 1/2006 · Karol Pastor · Čítanosť článku: 6585
 

Reprodukčné zdravie - nový pojem v politike
Karol Pastor

Zrod nového pojmu
Pojem reprodukčné zdravie je pomerne nový a patrí viac do oblasti politiky a sociálneho inžinierstva než do zdravotníctva. Ako pripomína J. S. Singh vo svojej monografii1 rekapitulujúcej prípravu a priebeh Káhirskej konferencie, termín reprodukčné zdravie v odbornej literatúre prvýkrát použil r. 1989 Mahmoud Fathalla,2 vtedajší riaditeľ sekcie pre ľudskú reprodukciu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v kontexte s plánovaným rodičovstvom a materstvom. Do oficiálnych dokumentov sa dostal prvýkrát na Medzinárodnej konferencii OSN o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala 5. – 13. septembra 1994 v Káhire.
Káhirskou konferenciou vyvrcholila séria populačných konferencií, ktoré poriadala OSN s desaťročnou periodicitou prakticky od svojho vzniku (Rím 1954, Belehrad 1965, Bukurešť 1974, Mexico City 1984, Káhira 1994).3 Ich primárnym cieľom je čeliť hrozbe populačnej explózie. Na dosiahnutie tohoto cieľa OSN zriadila aj Populačný fond OSN (UNPFA) ako svoju pridruženú organizáciu. Účastníkmi konferencií OSN sú jednotlivé členské štáty zastúpené svojimi vládnymi delegáciami. Výsledkom rokovaní je záverečný dokument, ktorý má spravidla odporúčací charakter. Hlavný cieľ, ktorý si stanovila Káhirská konferencia, bolo spomaliť či zastaviť celosvetový populačný rast. Ako vyplýva z kontextu, za každú cenu, aj za cenu rozbitia rodiny. Medzi prostriedky na dosiahnutie tohoto cieľa, t. j. na zníženie populačného prírastku, podľa dokumentu patria antikoncepcia a „bezpečný“ potrat, rodová rovnosť, zlepšenie sociálneho postavenia žien, ekonomický pokrok, vzdelanie a v neposlednom rade kultúrne a ideové zmeny stelesnené v pojmoch reprodukčné zdravie a reprodukčné práva. Na to by sme nemali zabúdať: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a pod. sa dostali do agendy OSN nie kvôli utláčaným africkým ženám, ale kvôli zníženiu populačného prírastku.

Definícia reprodukčného zdravia
Reprodukčné zdravie je definované v § 7.1 záverečného dokumentu Káhirskej konferencie, ktorého oficiálny názov je „Akčný pro­gram“,4 nasledovne:
„Reprodukčné zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nielen neprítomnosť ochorenia alebo poškodenia, vo všetkých prípadoch, ktoré majú vzťah k reprodukčnému systému, jeho vývoju a fungovaniu v rôznych obdobiach života jednotlivca. Reprodukčné zdravie zahrňuje aj schopnosť ľudí mať uspokojenie prinášajúci sexuálny život, schopnosť reprodukovať sa, ako aj slobodu rozhodnúť sa, kedy a ako často tak činiť. Vychádzajúc z tejto podmienky zahrňuje aj právo muža a ženy na informácie, právo na prístup k bezpečným, efektívnym a akceptovateľným metódam plánovaného rodičovstva podľa vlastného výberu, ktoré nie sú proti zákonom, a právo na prístup k primeraným službám plánovaného rodičovstva, ktoré umožnia ženám prekonať bezpečne tehotenstvo, materstvo a zabezpečiť párom najlepšie možnosti mať zdravé deti.“5

V nasledujúcom odseku káhirského dokumentu sa zavádza pojem reprodukčné práva ako súhrnné označenie pre práva súvisiace s reprodukčným zdravím.
„Reprodukčné práva zahŕňajú určité ľudské práva, ktoré sú už uznané v zákonoch jednotlivých štátov, medzinárodných dokumentoch o ľudských právach a iných konsenzuálnych dokumentoch.“6

Teda už uznané práva. Ako vyslovene zdôrazňuje záverečný dokument, Káhirská konferencia žiadne nové práva nevyhlásila.

Slabé stránky definície reprodukčného zdravia
Je už teda jasné, čo je reprodukčné zdravie? Stav, schopnosť, sloboda. Niekto potrebuje k úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohode denne novú a hygienicky nezávadnú prostitútku. Niekto k reprodukčnému zdraviu potrebuje umelý potrat. A ešte niekto ďalší... nie, radšej nepokračujme. Prosím, nepohoršujte sa, ale treba zdôrazniť, že celkom určite existujú ľudia, ktorí tvrdia, že práve toto je reprodukčné zdravie, a teda že na to majú právo a, štát, staraj sa. A odvolávajú sa práve na túto vyššie uvedenú definíciu OSN. Majú teda pravdu, alebo nemajú pravdu? Je pravdepodobné, že delegáti konferencie to tak nemysleli, ale ak to porovnáme s vyššie uvedenou definíciou, asi by sa ťažko dokazovalo, že sa to do nej nezmestí.
Definícia, o ktorej nie je jasné, čo zahŕňa a čo nie, resp. do ktorej sa zmestí aj to, čo tam autor nechcel mať, nie je dobrá definícia. Je zrejmé, že uvedená definícia reprodukčného zdravia na praktické použitie nestačí. Ale to asi ani nie je jej poslaním. Cieľom Káhirskej konferencie bolo predsa niečo iné – znížiť populačný prírastok, na to bolo treba oddeliť sexualitu od reprodukcie, a túto úlohu tá definícia, aj pre svoju nejasnosť, plní.
Je síce pravda, že definícia reprodukčného zdravia sa prvýkrát vyskytuje v dokumente OSN, to ale nijako nie je zárukou jej kvality. Práve naopak. Veľké a nákladné megakonferencie nemôžu skončiť neprijatím záverečného dokumentu, preto sa hľadajú najrôznejšie kompromisy. Tak sa do týchto dokumentov dostáva mnoho neurčitých pojmov a zámerne dvojzmyselných tvrdení, aby mohli byť vôbec prijaté. To je typický rys konferencií OSN z 90-tych rokov 20. storočia. Delegácia, ktorá nesúhlasí, môže k schvaľovaným dokumentom pridať svoje výhrady. To je mechanizmus, ako dospieť k aspoň nejakej dohode. Na Káhirskej konferencii túto možnosť využilo 22 krajín.7 Výhrady sú súčasťou dokumentu a mali by byť publikované spolu s ním (na čo sa často zabúda). Vari najvýstižnejším príkladom metódy dvojzmyselných princípov je práve definícia reprodukčného zdravia.
Hlavné formálne a vecné vady uvedenej definície reprodukčného zdravia sú:
1) Bola už navrhnutá s úmyslom zastierať a manipulovať, nie objasniť. Snaha presadiť niečo, ale nepovedať priamo čo.
2) Používa pozitívne znejúce výrazy (zdravie), ktoré predpokladajú prioritu, no keďže nie je zasadená do širšieho rámca, nie je jasné, aký je jej vzťah k iným prioritám a hodnotám8.
3) Je nejasná, nejednoznačná, pretože je výsledkom pseudokompromisu. Aby mohla byť prijatá, neobsahuje sporné miesta, to však umožňuje, aby predstavitelia rôznych názorov ju mohli čítať každý po svojom. Dvojzmyselnosť nielen nevylučuje, ale priamo predpokladá. Čiže, inými slovami, nevymedzuje, nedefinuje.
4) Používa termíny rôznych kategórií a zmiešava ich (súčasťou zdravia je právo...). Z tohto hľadiska je to zmätočná definícia.
5) Je ideologicky zaťažená. Vychádza z ideológie individualizmu, základom je jednotlivec so svojimi právami a záujmami. Človek tu figuruje ako samoúčel, sexualita ako samoúčel, zodpovednosť jednotlivca voči rodine a spoločnosti je zamlčaná. Definícia nanucuje individualistický pohľad na svet. To je však chyba, pretože medzinárodné dokumenty by mali byť ideologicky neutrálne.
6) V dôsledku toho – vďaka individualistickému pohľadu – táto definícia nechápe a ani nemôže správne chápať zmysel sexuality, ktorá sama zo svojej podstaty je orientovaná na druhého človeka (aby mohol vyrásť tretí človek). Prirodzene, sexualita má svoj účel, ktorý je dvojitý: plodivý a spojivý, ako to výstižne charakterizuje encyklika Humanae vitae.9

Zneužívanie a dezinterpretácia pojmu „reprodukčné zdravie“
Káhirský dokument podpísala aj Slovenská republika. Napriek chybám definícia reprodukčného zdravia v nej obsiahnutá v zásade neobsahuje veci, ktoré by boli neprijateľné. Treba ju len spresniť tak, aby sa do nej nedostali patologické významy. Zasadiť do správneho rámca, netváriť sa, že okrem nej nič neexistuje. Pojem reprodukčného zdravia, primerane spresnený, je prijateľný aj pre Svätú stolicu, ktorá tiež podpísala káhirský dokument, hoci s výhradami (reprodukčné zdravie nemôže protirečiť zdravej morálke).10
Ak reprodukčné zdravie nemá byť vnútorne protirečivý pojem, tak nevyhnutne nemôže protirečiť
• zdravému populačnému vývoju (zdravej sebareprodukcii populácie);
• zdravej rodine (lebo reprodukcia sa deje v rodine).
Oprávnene môžeme predpokladať, že takéto spresnenie je v súlade s úmyslami signatárskych krajín OSN. Oprávnene sa totiž môžeme domnievať, že cieľom populačnej konferencie je zdravý populačný vývoj, a takisto, keďže konferencia OSN sa konala v Medzinárodnom roku rodiny vyhlásenom tou istou OSN, že nebola úmyselne zameraná proti rodine.
Preto zároveň môžeme tvrdiť: interpretácia reprodukčného zdravia, ktorá oslabuje rodinu, alebo ktorá vedie k depopulácii, nie je autentická.11 Bohužiaľ, s takýmito neautentickými interpretáciami sa stretávame dosť často.
Nie je čas vypočítavať tu všetky prípady dezinterpretácie pojmu reprodukčné zdravie. Spomeňme aspoň jeden, ktorý predstavuje v minulom volebnom období prijatá Rezolúcia Európskeho parlamentu o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach12 z 3. 7. 2002. Táto škandalózna rezolúcia, ktorú predložila belgická socialistka Anne van Lancker, v Európskom parlamente prešla tesnou väčšinou 12 hlasov, keď ju v politickom hlasovaní podporili socialisti a liberáli. Rezolúcia sa pokúša vnútiť členským i kandidátskym krajinám EÚ širokú legalizáciu potratov, čo najväčšiu dostupnosť abortívnej antikoncepcie (tabletky „deň po“) najmä mladým dievčatám, sexuálnu výchovu orientovanú na „bezpečný sex“, marketing kondómov atď. Nabáda vlády, aby organizovali v tomto duchu verejné kampane a aby zabezpečili mladým čo najlepší prístup k takýmto „službám reprodukčného zdravia“. O rodine, manželstve a rodičovstve neobsahuje ani slovo.
Rezolúcia je v rozpore s právom Európskej únie, pretože zdravotnícka, vzdelávacia a rodinná politika je vo výlučnej právomoci členských štátov EÚ (resp. pristupujúcich štátov). Hoci je len odporúčaním, predstavuje hrubý politický nátlak a zasahovanie do suverenity jednotlivých štátov. Je nekompetentná, pretože hoci priznáva nedostatok informácií, bez podrobnejšej analýzy nanucuje svoje predstavy o problematike, na ktorú nemá odbornú kompetenciu. Prirodzene, že potom je aj vecne chybná. Odporúčania samotné vyznievajú veľmi rozpačito, pretože napr. v čl. E rezolúcie sa pripomína, že v samotnej EÚ „existujú štáty, ktoré sa takýmito odporúčaniami riadia, ale stále majú vysoký podiel umelých potratov aj tehotenstiev mladistvých“. Podľa dôvodovej správy patrí medzi takéto krajiny aj Švédsko, často nám predstavované ako vzor. Odporúča mravne pochybné riešenia (napr. sprístupnenie potratov pre všetkých, čl. 12) a zneužíva inštitúcie EÚ na šírenie kontroverznej individualistickej „anti-life“ ideológie. Z hľadiska našej témy je dôležité, že rezolúcia píše o reprodukčných právach nie v zmysle práva mať toľko detí, koľko manželia uznajú za vhodné, ale len ako o práve na ne-reprodukciu (čiže „právo“ na sex bez reprodukcie).
Rezolúcia našla odozvu aj na Slovensku. Na jar 2004 Ministerstvo zdravotníctva SR predložilo do pripomienkového konania v tom istom duchu napísaný návrh Národného programu sexuálneho a reprodukčného zdravia13 (NPSRZ). Materiál bol síce pre mnohé závažné nedostatky stiahnutý, predstavuje však nebezpečný pokus o tvrdé štátom organizované sociálne inžinierstvo. Materiál, ktorý pripomína marketingový plán nejakej farmaceutickej firmy, zúžil reprodukčné zdravie predovšetkým na plánované rodičovstvo a plánované rodičovstvo na hormonálnu antikoncepciu. Antikoncepcia je podľa neho nielen hlavným prostriedkom na dosiahnutie reprodukčného zdravia, ale aj jeho kritériom. Autori sa pritom opierajú o naivnú, demografickým teóriám i demografickým údajom odporujúcu tézu,14 že antikoncepcia neznižuje pôrodnosť. Tak vlastne popreli aj samotnú Káhirskú konferenciu, ktorej hlavným cieľom je znížiť celosvetový populačný prírastok pomocou miliardových investícií do šírenia antikoncepcie. Z návrhu NPSRZ vyplýva, že štát by mal umožňovať a podporovať správanie, ktoré je typické pre druhú demografickú revolúciu, takže vlastne štát by mal byť jej hlavným šíriteľom. „Národný program“ vtedy neprešiel, no nedá sa povedať, že by sa jeho autori vzdali svojich úmyslov.

V agende ľavicových liberálov
Metóda dvojzmyselných princípov umožňuje v tých ideologicky najcitlivejších oblastiach efektívne pretláčať názory a normy, ktoré by inak nemali šancu uspieť. Príkladom jej použitia je orwellowský pojem reprodukčného zdravia.
Tento pojem mal pôvodne slúžiť ako prostriedok na zníženie celosvetového populačného prírastku, pretože ospravedlňuje neomalthu­ziánstvo. Ujal sa najprv v rozvinutých krajinách, obávajúcich sa rýchleho populačného rastu v chudobných častiach sveta. Časom však začal žiť svojím vlastným životom, a to aj tam, kde populačná explózia nehrozí. Agendu reprodukčného zdravia a reprodukčných práv si rýchlo osvojili liberáli a socialisti, lebo umožňuje rozšíriť osobnú slobodu jednotlivca a pritom ho zbaviť zodpovednosti za svoje správanie. Riešenie prípadných následkov sa prenecháva na spoločnosť. Zástancovia týchto ideových prúdov sú radšej ochotní zmieriť sa s rozpadom rodiny, depopuláciou a odchodom európskej civilizácie zo scény, ako ustúpiť od výdobytkov „sexuálnych a reprodukčných práv“. Naopak, konzervatívci sa bránia takej interpretácii reprodukčného zdravia, ktorá narúša tradičné rodinné hodnoty. A tak pojem reprodukčné zdravie sa stal významným bojovým poľom, o ktoré zápasí konzervatívna pravica s ľavicovými liberálmi.

Autor je vysokoškolský pedagóg.