Koho levy zožerú
Číslo 4/2012 ·
·
Čítanosť článku: 6115
Päť rokov. Tak päť rokov a možno desať, pretože previnenie je dosť záväzné. Myslím si, že taký trest by mal dostať za svoju knihu Levy prichádzajú Vladimír Palko. Ale pravdepodobne nedostane, pretože nie je obyvateľom Veľkej Británie alebo Kanady. Tam by to také isté nebolo.
Potom, ako došlo k brutálnemu zaobchádzaniu Európskej komisie so svätým Cyrilom a svätým Metodom, je diskusia o Palkovej knihe obzvlášť dôležitá. Zbavenie dvoch svätcov náboženských symbolov na dvojeurových minciach v mene „náboženskej neutrality” sa dokonale hodí medzi procesy, ktoré kniha opisuje. A porovnanie s vojnou, akú viedol komunizmus so svojimi protivníkmi, je plne oprávnené. Tak ako majú byť svätci zbavení svätožiary, tak musel byť v komunizme poľský orol zbavený koruny. V Poľsku o tom svojho času koloval vtip: „Korunu ste mi zobrali. Ale aj keby ste mi odrezali pazúry a zobák a vytrhali všetko perie, tak červená hviezda zo mňa nikdy nebude.”
Samotné spojenie „náboženská neutralita” použité v tomto kontexte, ukazuje ešte na jednu frontovú líniu medzi civilizáciou smrti a civilizáciou života. Je to boj o jazyk. Žiaľ, podobne ako mnoho iných, aj tento boj kresťania prehrávajú. Bol to Orwell, kto neobvykle plasticky opísal, akou dôležitou sférou je jazyk a táto pravda je na poli ideologickej vojny aktuálna ako málokedy.
Za „náboženskou neutralitou” alebo „toleranciou” sa môže skrývať prenasledovanie veriacich a v ich mene viesť vojna proti stáročnej tradícii rovnako, ako sa metóda umelého oplodnenia in vitro môže nazývať „liečením”, aj keď ako je svet dlhý a široký, nikto ešte nebol týmto spôsobom z ničoho vyliečený.
Palkova kniha je ťažkým a pomerne depresívnym čítaním. Najmä preto, že ide o neobyčajne vážnu vec. Až množstvo poctivo zdokumentovaných príkladov umožňuje vidieť celok, v našom prípade panorámu ideologického frontu. A nie je to upokojujúci obraz: Kresťania, ale nielen oni, spolu s nimi aj iní veriaci a ľudia vyznávajúci tradičné hodnoty bez náboženského základu, sú v zúfalej defenzíve. A mnoho bitiek vzdali bez boja. Aj v tomto zmysle nie je čítanie knihy jednoduché, pretože autor od nás niečo vyžaduje. Palko neostáva len pri tom, že predstaví svoje videnie spoločenskej situácie, ale súčasne s tým stavia pred kresťanov nové ciele a úlohy, možno povedať, že sa snaží kresťanov zobudiť a zapojiť do vojny, ktorá ich ničí. Preto je to ťažká kniha. Nikto sa totiž pri jej čítaní nevyhne dojmu, že nerobí dosť, že je povinný robiť viac. Nehovoriac o delikátnej možnosti, že je čitateľ vlastne sám skôr zbabelec. Palko na to reaguje výzvou a impulzom, priam znepokojujúcim impulzom.
V uplynulom roku vyšla v Poľsku knižka Piotra Skórzyńskiego Vojna svetov. Intelektuálne dejiny studenej vojny. Hoci ide z dnešného pohľadu o takmer prehistorickú dobu, mnohé postrehy a analýzy vyvolávajú nápadne podobné interpretácie. Objavujú sa podobní hrdinovia, ako bol kedysi Whittaker Chambers. Autor sa nedožil uverejnenia tejto knihy. Bol plný frustrácií, vymazal celú prácu z počítača a spáchal samovraždu. Našťastie, jeho dielo sa nestratilo, zostalo v pamäti počítača a neskôr vyšlo v tlači. Skórzyński bol muž plný vzdoru a politicky nenapraviteľný publicista. Preto mu Adam Michnik niekedy na začiatku deväťdesiatych rokov povedal: „Skórzyński, ty neexistuješ”. Tieto slová sa stali mottom pre post scriptum Vojny svetov. Sú to zlovestné slová a – bohužiaľ – často až príliš dobre vyjadrujú postavenie autorov, ktorí nejdú s hlavným prúdom. Cítime z nich, akoby sme sa mali zastaviť a spýtať sa samých seba, či naozaj neexistujeme. Kniha Vladimíra Palka nám jasne ukazuje, že to tak nie je.
Autor je poľský historik, pracuje ako zástupca riaditeľa Múzea Varšavského povstania.