Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Darwinizmus v defenzíve

Číslo 1/2006 · Patrick J. Buchanan · Čítanosť článku: 3874
 

Darwinizmus v defenzíve
Patrick J. Buchanan

Medzi najvplyvnejších ľudí 20. storočia patrili dvaja vedci z 19. storočia: Charles Darwin a Karl Marx.Posledné roky neboli milosrdné ani k jednému z nich. Marxizmus-leninizmus, ideológiu, čo spojila a poháňala vpred sovietske impérium, zdiskreditovali hrôzy, ktoré spôsobila, a kolosálne zlyhanie marxistickej teórie v praxi.

Teraz prichádza na rad Darwin. V práci O pôvode druhov z roku 1859 i v ďalších prácach postuloval svoju tézu, že človek nie je dielom Stvoriteľa, ale bytosťou, ktorá sa vyvinula z nižších foriem života, z prvotnej hmoty. Tom Bethell, ktorého Tom Wolf nazýva „jeden z našich najúžasnejších esejistov“, vo svojom Politicky korektnom sprievodcovi po vede na 36 stranách zhrnul a stručne opísal niektoré ťažkosti, s ktorými sa darwinisti potýkajú, keď svoje dogmy bránia pred skeptikmi.

Vedci celé generácie hľadajú „chýbajúci článok“ medzi opicou a človekom. A nielenže tento článok stále chýba, ale nenašli sa ani články medzi druhmi. Ako píše Bethell, netopiere sú jediné cicavce, ktoré vedia lietať. Ale aj najstaršie netopiere, ktoré sa našli v skamenelinách, majú zložité krídla a sonar. Kde sú „polonetopiere“ bez sonaru a s nefunkčnými krídlami? Ich neprítomnosť nedokazuje, no rozhodne naznačuje , že neexistujú. Nie je po 150 rokoch načase, aby darwinisti ukázali nejaké výsledky a prestali od nás vyžadovať slepú vieru? Na súostroví Galapágy, ktoré Darwin navštívil na lodi Beagle v roku 1835, jeho nasledovníci neskôr zistili, že po období sucha sa zobáky piniek predĺžia o 5 percent, aby mohli ľahšie rozbíjať suché a stvrdnuté semená – čiže ide o darwinovskú adaptáciu. Ale keď opäť prišli dažde, výskumníci zistili, že aj zobáky piniek sa vrátili do pôvodnej veľkosti. Nikto nepopiera „mikroevolúciu“ – teda to, že druhy sa adaptujú na svoje prostredie. Problémom je makroevolúcia. Ukazuje sa, že darwinovská téza o „prežití najschopnejších“ je iba tautológia. Ako vieme, že existujúce druhy boli najschopnejšie? Lebo prežili. Prečo prežili? Lebo boli najschopnejšie.To je síce pekné, ale nedozvieme sa z toho, prečo tu máme tigre. Je to skôr dojem vydávajúci sa za fakt než vedecká teória.

Pre tých, ktorí hľadajú zdroj Darwinovho „objavu“, je tu jedna zaujímavá náhoda. Darwin aj jeho spolupracovník Alfred Russel Wallace čítali slávnu Esej o princípe populácie od Thomasa Malthusa. Malthus mal nasledujúcu teóriu: Keďže množstvo vyprodukovaných potravín rastie iba malými ročnými prírastkami, zatiaľ čo populácia sa s každou generáciou takmer zdvojnásobuje, boj o potravu vedie ku konfliktom a vojnám, v ktorých prežijú len najschopnejší.

Bethell nie je jediný, čo tvrdí, že Darwin prepašoval Malthusovu viktoriánsku politickú ekonómiu do biológie. Ako poznamenal Bertrand Russell, Darwinova teória je „v podstate rozšírenie ekonómie lai­ssez-faire do sveta živočíšnej a prírodnej ríše“. Zdá sa, že aj Marxove idey majú malthusiánsky základ. Marx predpokladal, že obrovské bohatstvo, ktoré tvorí kapitalizmus, sa bude sústreďovať v rukách čoraz menšej hŕstky kapitalistov. Ustavičný rast a zbedačovanie proletariátu povedie k robotníckej revolúcii, v ktorej budú vyvlastňovatelia vyvlastnení. Bola to mantra antikapitalistov. Ale americký kapitalizmus ukázal, že Marx sa na celej čiare mýlil. Hoci americký kapitalizmus naozaj stvoril plutokratov, v rokoch 1865 až 1914 zaznamenal historický rast v príjmoch a blahobyte robotníkov. Pred začiatkom prvej svetovej vojny už na Leninovu zlosť všetci, dokonca aj marxistickí teoretici, hovorili, že teóriám ich kumpána by sa zišla vážnu revízia. Darwinisti by mali odpovedať aj na ďalšie otázky. Ak je presvedčenie o tom, že Kristus kriesil ľudí, otázkou viery (akože aj je), nie je darwinistické tvrdenie, že príroda vytvorila život z neživota otázkou viery? Ak je to veda, prečo to vedci nemôžu zopakovať v mikrokozme v laboratóriu? Ak vedci vedia, že život pochádza z hmoty a hmota z nehmoty, prečo nám neukážu, ako to prebehlo, a namiesto toho len tvrdia, že sa to stalo, a nadávajú nám, keď im neveríme?

Viera v absolútnu pravdu darwinistickej evolúcie je len akt viery, ktorý napĺňa psychologickú potrebu ľudí, čo odmietli Boha. Obraz na stene v učebni biológie, na ktorom sú opice na štyroch nohách, potom opice na dvoch nohách a napokon vzpriamene kráčajúci Homo erectus, je vyjadrením viery rovnako ako obraz Adama a Evy s hadom v rajskej záhrade. Preto ak náboženstvo nemôže dokázať svoje tvrdenie a darwinisti nemôžu dokázať svoje tvrdenie, musíme sa spoľahnúť na rozum, ktorý, ako niektorí z nás veria, má ľudstvo od Boha.

A keď sa zamyslíte nad strojovou presnosťou planét na obežných dráhach okolo Slnka a nad nesmiernou zložitosťou ľudského oka, pôsobí to na vás ako výsledok náhodného výberu, alebo inteligentného zámeru?
Predpoveď: Tak ako marxisti, aj darwinisti skončia ako kult, v ktorý verí len zopár ľudí.

Autor bol poradcom troch prezidentov USA, kandidoval na post prezidenta USA.
Preložil Vladislav Gális.
Vychádza s láskavým dovolením autora.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.