Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Rozum spája

Číslo 1/2006 · Michal Svetský · Čítanosť článku: 2750
 

Rozum spája
Michal Svetský

V súvislosti so zmluvou so Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia sa odohrali udalosti, ktoré na Slovensku spôsobili politické zemetrasenie a v záujme uchovania spoločenskej pamäte si zaslúžia hlbšiu analýzu. Bola by však škoda v tejto súvislosti zabudnúť na to, že k téme jasne zaznel hlas Evanjelickej cirkvi.

Je to zaujímavá skutočnosť. Evanjelici sa totiž s témou stotožnili, hoci verejnosť celú záležitosť považuje za „katolícku“. Ako je to možné? Veď slovenskí protestanti zastávajú názor, že katolícku agendu by si mali riešiť katolíci. A majú v tom pravdu. Avšak nie je pravda, že výhrady vo svedomí či ďalšie tzv. kultúrno-etické otázky sú katolíckou agendou. Nie sú to totiž záležitosti viery, a teda ani konkrétnej konfesie, ale otázky rozumu, a teda univerzálne témy. Pri otázke interrupcií nejde o to, že by nejaká cirkev verila, že sú morálne neprijateľné, ale rozumom chápeme, že spôsobujú usmrtenie človeka. Možnosť mať výhradu svedomia nie je potrebná preto, že by sme tak verili, ale preto, lebo rozumom chápeme, že ide o občiansku slobodu. Záujem evanjelikov o tému výhrady svedomia – ako o vec rozumu a nie konkrétnej viery – bol preto logický. Navyše, evanjelická iniciatíva je dobrou správou pre všetkých, ktorým záleží na uchovaní tradičných hodnôt.
Ešte v novembri minulého roka prebehla médiami správa, že mladí slovenskí evanjelici podporili katolícku petíciu za urýchlené prijatie zmluvy o výhrade svedomia. Organizácia Spoločenstvo evanjelickej mládeže (SEM) zrealizovala petíciu, v ktorej podporila aktivitu katolíckych kolegov a zároveň požiadala vládu a parlament, aby schválili rovnaké zmluvy aj s ostatnými cirkvami na Slovensku. Podľa SEM-u je to v záujme „kresťanov i všetkých ľudí“. Začiatkom februára navyše Evanjelická cirkev zorganizovala verejnú diskusiu o zmluve pod záštitou Daniela Lipšica, vtedajšieho podpredsedu vlády SR a ministra spravodlivosti SR. Evanjelici tak potvrdili svoj záujem o uzavretie takejto zmluvy; zdieľajú ho už dlhšie aj s ostatnými protestantskými cirkvami na Slovensku.

Je želateľné, aby k podobnému zladeniu krokov dochádzalo pravidelne aj pri ostatných kultúrno-etických otázkach: ochrana života a jej legislatívna úprava, registrované partnerstvá, náboženstvo na školách, bioetika, ochrana tradičných hodnôt v EÚ a pod. Nikto nemôže čakať od nekatolíka, že v spoločenských otázkach investuje energiu do presadzovania špecifických záujmov Katolíckej cirkvi. Vnímať tieto kultúrno-etické témy ako záležitosti konkrétnej cirkvi sa však skutočne javí ako nedorozumenie.
Napríklad v USA, kde je podľa CIA World Factbook 52% protestantov a 24% rímskokatolíkov, sú protestanti ako občania aktívni v kultúrno-etických otázkach a horlivo obhajujú tradičné hodnoty. Pritom ich postoje sú takmer totožné s postojmi KDH, ktoré však na Slovensku majú nálepku „katolícke“. Žeby americkí protestanti boli v skutočnosti prezlečení katolíci? Určite nie. Nedorozumenie je v tom, že u nás používame označenie „katolícke“. Namiesto optiky rozumu sa snažíme použiť optiku viery.

Nedá sa jednoznačne odpovedať, prečo existuje také vnímanie. Určite preto, že silným hlasom pri týchto témach je vo svete Rímskokatolícka cirkev. Špecifickou príčinou však môže byť to, že slovenský katolicizmus kladie značný dôraz na vonkajšiu zbožnosť a sociálnu spätosť s cirkvou. Túto skutočnosť cítiť vo verejnom vystupovaní katolíckych laikov a to následne podporuje dojem, že veci, o ktorých hovoria, sú automaticky katolíckou agendou. Protestanti sa naproti tomu asi zdráhajú väčšmi sa angažovať v jednej veci spolu s katolíkmi, a to z nedôvery plynúcej z ich menšinového postavenia. Vedľajším dôvodom môže byť opatrnosť zoči-voči ľudskému rozumu ako takému, záujem predovšetkým o veci viery, čo je postoj v protestantskom myšlienkovom svete viac prítomný – a vedie k nezáujmu o necirkevné sféry.
No v neposlednom rade príčinou môže byť jeden praktický problém. Kedykoľvek dochádza k spoločným katolícko-protestantským aktivitám, na poli teologickom alebo širšom spoločenskom, objavia sa na oboch stranách obavy, že jedna či druhá strana utrpí účasťou na svojej ortodoxnosti. V teologických otázkach je na mieste opatrnosť, ale keď ide o spoločenské angažovanie, takéto obavy určite nie sú na mieste. Spoločne deklarovaný postoj k výhrade svedomia nenúti ani jednu stranu meniť postoj k autorite pápeža. A či sa v školách hovorí o manželstve ako o zväzku muža a ženy, alebo ako o voľnom zväzku hocijakých dvoch osôb, to by malo zaujímať každého rodiča – katolíka aj nekatolíka. Spájanie katolíckych a evanjelických občianskych síl v dôležitých chvíľach má navyše na Slovensku svoju historickú tradíciu.

Agendu výhrady svedomia na Slovensku politicky presadzuje KDH, ktoré má v očiach verejnosti nálepku „katolícke“ (hoci „K“ v názve znamená „kresťansko-“). Z nepolitických subjektov sa k veci pravidelne vyjadruje Rímskokatolícka cirkev. Môžeme teda považovať za vyvrátenie jednej mylnej predstavy, keď sa evanjelici napriek tomu s témou bez problému stotožnili a verejne k nej vystúpili. Samozrejme, ide o zmluvu so Svätou stolicou, čiže zástupcom Rímskokatolíckej cirkvi. Ale téma je stále otázkou rozumu, nie konkrétnej viery, a preto je uplatňovanie výhrady svedomia naozaj v záujme všetkých – evanjelikov, katolíkov, ale aj nekresťanov.

No a prečo je evanjelická iniciatíva dobrou správou? Protestanti na Slovensku, vzhľadom na ich počet, nepredstavujú zvlášť veľký pravicovo-konzervatívny politický potenciál. Ich väčšia verejná angažovanosť v kultúrno-etických otázkach pomôže odzbrojiť nezmyselné, ale časté námietky o skrytom zasahovaní Katolíckej cirkvi do politiky. Veď ťažko budú evanjelici tajným „trójskym koňom“ Vatikánu, ktorého sa niektorí na Slovensku tak obávajú. Tradičné kultúrno-etické postoje by tak zároveň mohli získať väčšiu ideovú príťažlivosť pre nekatolíkov, vrátane agnostikov a ateistov, ktorí chcú chrániť manželstvo či nenarodený život pred zásahmi novodobých sociálnych architektov. Angažovať sa v téme ochrany života či iných témach by jednoducho neznamenalo, že nekatolík sa musí stať katolíckym aktivistom.

Ak je pravda, že naša civilizácia je v kríze, ktorá má v politickej rovine podobu moderných ideológií snažiacich sa rozleptať jej základy, bolo by drahým špásom trieštiť sily, ktoré ju chcú brániť. Prvým krokom by malo byť jasné oddelenie konfesionálnych tém, ktoré sú výzvou pre členov konkrétnej cirkvi, od spoločných tém, ktoré si vyžadujú angažovanosť všetkých.

Autor je lingvista.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.