Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Levy sú tu

Číslo 4/2012 · Ján Čarnogurský · Čítanosť článku: 2266
 

Vladimír Palko použil na začiatku svojej knihy Levy prichádzajú ako motto vtip z obdobia komunizmu: „Kto je za týmto ostnatým drôtom? My synček, my...“ Z väzenia vyzerá sloboda úžasná. Všetko je krásne, dobré, slobodné. Väzni majú predstavu, že ľudia žijúci na slobode poznajú hodnotu svojej slobody a chcú si ju udržať. Niektorí dokonca brániť. Všetko sa zdá pomerne jednoduché. Stačí, aby padol ostnatý drôt a prepukne sloboda. Krásna a dobrá. Na slobode boli najkrajší a najlepší kresťania. Na západe Európy boli zorganizovaní do kresťanskodemokratických strán a úspešne obnovili svoje krajiny po vojnovom ničení. Mohol niekto spochybňovať zásluhy nemeckej CDU alebo CSU? Talianskej Democristiani? Francúzskeho kresťana generála de Gaulla?

Potom ostnatý drôt padol a my sme sa ocitli na slobode. Založili sme aj my kresťanskú demokraciu. Začali sme zblízka poznávať západných kresťanských demokratov. Dnes to už vieme. Prichádzali sme medzi nich zocelení pobytom vo väzení a zápasom o slobodu. Na jednej strane nás obdivovali, na druhej nás považovali za fundamentalistov, ktorí sa časom prispôsobia. Samozrejme im. Spomínam si, ako som na akejsi konferencii v roku 1990 kritizoval uvoľnené mravy na Západe a ako ilustráciu som použil reklamu spoločnosti Benetton. Západní účastníci konferencie sa skôr divili. Potom však došlo k zaujímavému javu. Západné kresťanskodemokratické strany sa vo svojich krajinách ocitli pod liberálnym tlakom. Liberálnym a kadejakým iným, ale vždy smerujúcim proti kresťanskej demokracii. Talianska kresťanská demokracia sa pod tým tlakom rozložila. Jeden taliansky kresťanský demokrat mi niekedy koncom deväťdesiatych rokov povedal, že zakiaľ bol v Berlíne múr, na Západe sa báli komunizmu a neútočili na kresťanskú demokraciu, ktorá bola v ich krajinách najsilnejšou obranou proti komunizmu. Keď však berlínsky múr padol, padol aj dôvod zdržanlivosti voči vlastným kresťanským demokratom a spustili na nich paľbu naplno. Niektoré strany to zničilo úplne ako v Taliansku, iné robili ďalekosiahle kompromisy s liberalizmom, aby sa aspoň ako tak udržali.

Vladimír Palko napísal knihu Levy prichádzajú a v nej zachoval obraz slobody akú sme videli ešte z väzenia. Pripomenul aj fakt, na ktorý by chceli mnohí dnes zabudnúť. Historicky relevantnými bojovníkmi proti komunizmu boli na Slovensku kresťania. Tento fakt sa zlieva s faktom zo západnej Európy, kde rozhodnými ochrancami západnej Európy pred komunizmom boli taktiež kresťania. Tam združení do kresťanskodemokratických a blízkych strán. To bol zárodok zjednotenej Európy. Práve zo zorného uhla takejto zjednotenej kresťanskej Európy si Vladimír Palko môže dovoliť kritizovať EÚ a kresťanskodemokratické strany kdekade v Európe a je to kvalifikované, a môže to nabádať k zamysleniu aj západoeurópskych kresťanských demokratov. Pretože väzenia bývajú rôzne, iba ostnatý drôt okolo nich je rovnaký. Záverečnú časť knihy venuje Vladimír Palko entropickému vývoju v KDH. Ukazuje sa, že Slovensko je predsa vo všetkom iné. Tlak liberalizmu aj na Slovensku nevedie KDH k zmene doktríny, ale k nedefinovanému kompromisu s mocou.

Vladimír Palko cituje môj niekdajší výrok, že sme prežili zlatý vek kresťanskej demokracie. Zlatý vek je za nami a neskôr sme videli, že napríklad v Taliansku dôležité prvky tradičnej kresťanskodemokratickej politiky uskutočňovala Berlusconiho strana Forza Italia viac ako zvyškové kresťanskodemokratické strany. Na Slovensku sa Ficov Smer ľahšie dohodol s Konferenciou biskupov na zachovaní niektorých tradičných etických princípov než koalícia Ivety Radičovej, ktorej členom bolo aj KDH. Český disident Václav Benda v sedemdesiatych rokoch po vyhlásení Charty 77 napísal článok Paralelní polis. Po zbesilom útoku komunistického režimu proti signatárom Charty a ich priaznivcom Benda napísal, že bude potrebné vytvoriť paralelnú polis, čiže osobitné komunity podporovateľov vtedajšieho režimu a komunity jeho odporcov. Komunity budú navzájom komunikovať iba tam, kde to bude nevyhnutné. Také paralelné polis už na Slovensku existujú. Nielen na Slovensku. Analýzy na základe sčítania obyvateľov a iných sociologických prieskumov ukazujú, že veriaci majú napríklad viac detí než neveriaci. Veriaci vykazujú aj ďalšie priaznivé sociologické parametre. Majú menej rozvodov, menej samovrážd. Učitelia cirkevných škôl hovoria, že do ich škôl často prihlasujú rodičia problémové deti, pretože iba v takýchto školách majú nádej, že z detí vyrastú aspoň ako tak riadni občania. Tieto ukazovatele hovoria jedno: Keď bude treba v budúcnosti bojovať za zachovanie slobody, opäť to budú kresťania, ktorí ponesú najväčšiu ťarchu zápasu.

V antikvariátoch si budú potom kupovať Palkovu knihu.

Autor je bývalý slovenský premiér a vodca politického disentu spred roku 1989.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.