Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Exorcizmus na plátne

Číslo 1/2006 · Milan Bubák · Čítanosť článku: 8345
 

Exorcizmus na plátne

V moci diabla (The Exorcism of Emily Rose, USA 2005, 119 min.)
Réžia: Scott Derrickson, scenár: Scott Derrickson, Paul Harris Boardman, produkcia: Paul Harris Boardman, hudba: Christopher Young. Hrajú: Laura Linney, Tom Wilkinson, Campbell Scott, Jennifer Carpenter, Colm Feore, Mary Beth Hurt, Shohreh Aghdashloo.

Dňa 17. novembra 2005 bola na Slovensku kinopremiéra filmu amerického režiséra Scotta Derricksona V moci diabla. Film zaujal. Niekoho možno pre tému, ktorá je v poslednom čase populárna: démoni, temnoty, exorcizmus a výsmech z toho všetkého i z tých, ktorí takýmto veciam veria. No ak niekto šiel na film z tohto dôvodu, musel odchádzať hlboko sklamaný. Film sa chopil témy diabla, posadnutosti a všetkého ostatného, čo s tým súvisí, veľmi seriózne, a to až tak, že sa človek diví, ako také niečo mohlo z Hollywoodu vyjsť. Film vyvážený ako je vyvážená reportáž seriózneho novinára, ktorý sa snaží dať slovo všetkým zainteresovaným stranám. Nastoľuje množstvo otázok, no neodpovedá takmer na žiadnu z nich. Z kina odchádza v pochybnostiach nielen veriaci, ale i neveriaci. Ich pochybnosti však nie sú zlé. Ak ich budú viesť ďalej, môže im to otvoriť nový svet.

Film je založený na skutočnom príbehu, ktorý sa odohral v 70-tych rokoch v Nemecku. Hlboko veriace dievča Anneliese Michel, pochádzajúce zo zbožnej katolíckej rodiny, v roku 1970 náhle ochorie. Trpí na symptómy podobné epileptickým záchvatom, stretáva sa vo videniach s démonickými podobami a vidí pekelné postavy. Roku 1976 po ročných pokusoch o exorcizmus zomiera, údajne na vyhladovanie. Prípad vyústi do súdu nad kňazom, ktorý vykonával exorcizmus, a nad jej rodičmi. Anneliesin hrob sa po čase stane miestom, ku ktorému putujú ľudia zďaleka.

Film tento príbeh rozoberá svojím, americkým, spôsobom. Niektoré veci z pôvodného príbehu preberá presne, niektoré si prispôsobuje. Film má štruktúru dvojitého deja: na jednej strane, na rovine hlavného deja, sa odohráva súdny proces s pátrom Mooreom (Tom Wilkinson) obžalovaným zo smrti Emily Rosovej (Jennifer Carpenterová). Svedectvá a rozprávania nás neustále prenášajú do druhej roviny filmu: do skutočného príbehu Emily Rosovej. Hlavným protagonistom filmu sa zdá byť obhajkyňa kňaza Erin Brunerová (Laura Linney), mladá, šikovná, ambiciózna právnička túžiaca stúpať hore po rebríčku kariéry. Má za sebou zopár vyhratých súdnych procesov, dokonca so zločincami, ktorí boli evidentne vinní, no jej zásluhou boli oslobodení. Teraz si ju najme arcidiecéza, ktorá sa túži čo najrýchlejšie prípadu zbaviť. Brunerová nie je šťastná z toho, že by mala obhajovať kňaza, pretože sa pokladá za neveriacu agnostičku. No hlavne jej nevonia predmet sporu: exorcizmus a temné sily. Nakoniec sa pod vidinou slávy z vyhratého procesu dá presvedčiť. Žalobcom kňaza je podľa svojich vlastných slov hlboko veriaci a praktizujúci protestant Ethan Thomas (Campbell Scott). Paradoxom je, že súdny proces sa nakoniec vyvinie tak, že agnostička Brunerová má väčšiu tendenciu počítať s temnými silami zla vo svete než veriaci Ethan, u ktorého by sme to prirodzene očakávali. Ethan sa tak nechtiac stáva „advocatus diaboli“, diablovým advokátom.

Ethan verí len vedeckým faktom. Preto pozýva svedčiť ako odborníkov len ľudí, ktorí by vedeckým spôsobom vysvetlili, že Emily trpela na lekársky presne diagnostikovanú chorobu, a preto exorcizmus nebol správnou formou jej liečenia, a teda viedol k jej smrti. Odborníci, hlavne lekári, ktorí Emily liečili, vraveli síce jasne, no Brunerová ich fakty spochybňuje. Ich závery podľa nej nie sú celkom presné. Brunerovej sa podarí zaujímavý kúsok: pozve si odborníčku-antropologičku, ktorá sa celé roky zaoberá úkazmi posadnutosti a iných démonických síl v kultúrach sveta. Hoci ju žaloba prijíma s výsmechom, jej výpoveď nie je bezvýznamná. Opisuje totiž nesporné evidencie existencie síl, ktoré prevyšujú naše schopnosti prirodzene ich vysvetliť.

Zaujímavou v celom procese – nielen súdnom, ale i v procese prístupu k Emily a exorcizmu – sa javí osobnosť kňaza. Nie je vykreslený, ako by sme to v takýchto filmoch čakali, negatívne. Vystupuje ako integrovaná osobnosť, ktorá je jasne presvedčená nielen o svojej nevine, ale aj o posadnutosti Emily. Svoju nevinu nedokazuje, ani za ňu nebojuje. Je mu jedno, či ostane vo väzení. Jediné, po čom túži, je rozpovedať Emilin príbeh. To sa mu odopiera, a to preto – ako sa neskôr ukáže – že to od Brunerovej požadovala arcidiecéza, ktorá nechce, aby sa prípad zbytočne rozmazával. No kňaz trvá na rozpovedaní príbehu. Vhodná príležitosť sa naskytne, keď sa jedného dňa náhle prihlási istý lekár, Dr. Graham Cartwright, ktorý bol prítomný pri exorcizme. Je ochotný prísť svedčiť. Toto je pre Brunerovú kľúčový zvrat. Keď sa stretnú, doktor jej odovzdá nahrávku priebehu exorcizmu a znova prisľúbi ako svedok účasť na súdnom procese. Keď však má prísť k svedectvu, Dr. Cartwright nepríde. Na otázku Brunerovej pri náhodnom stretnutí na ulici, prečo neprišiel, odpovedá, že sa bojí svedčiť proti diablovi. Vtom do neho v jej prítomnosti vrazí auto a zabije ho. Čudná náhoda. Brunerová je čím ďalej, tým neistejšia, ohľadom mnohých vecí. Integrita kňaza, jeho úprimné a zrelé výpovede, smrť Dr. Cartwrighta, dokonca jej osobná skúsenosť s démonizmom jednej noci o tretej hodine, ktorá je podľa pátra Moora hodinou diabla. Napriek pôvodnej snahe za pomoci vlastnej šikovnosti pomôcť kňazovi vyhrať súd, je čím ďalej, tým viac aj osobne presvedčená, že posadnutosť Emily bola pravá a že páter Moore je nevinný. Hlavne lekár Dr. Cartwright jej nasadil chrobáka do hlavy: „To dievča nebolo epileptikom ani psychotikom alebo niečím podobným. Poznám ľudí s takýmito problémami. Mali hrozné stavy, ale nikdy ma nevydesili.“ Rose ho desila.

Páter Moore nakoniec za pomoci nahrávky dostáva možnosť príbeh Emily Rosovej rozpovedať. Je to sugestívne; predstavuje argumenty vychádzajúce z jeho osobnej viery, ktoré väčšine divákov zaiste nemusia byť zrozumiteľné, no jeho výpoveď je silná. Podľa neho bola sväticou a jej posadnutosť bola svedectvom o existencii Boha, čo je – pre veriaceho diváka – ťažko spracovateľné tvrdenie, pretože otvára priestor pre množstvo veľmi zásadných otázok a námietok.

Film končí jasnou rečou obhajkyne Brunerovej, v ktorej členov poroty prosí, aby hlasovali za nevinu pátra Moora. No hlasovanie poroty dopadne opačne, je vyhlásený za vinného a hrozí mu až 10 rokov väzenia. Páter Moore prijme túto možnosť s pokojom. Film sa však končí prekvapením: porota odporučí sudkyni, aby Moorovi udelila trest s podmienkou. Sudkyňa odporučeniu vyhovie.

Film je veľmi hodnotný. Okrem toho, že je dobre urobený a má kvalitné herecké obsadenie, poukazuje hlavne na vážne otázky života: Je vo svete duchovno, alebo len materiálno? Existuje diabol? Existuje Boh? A ak áno, aké by to malo mať pre nás dôsledky? Ak jestvuje diabol, nie je to aj dôkaz, že jestvuje aj Boh? Ak to tak je, nebude pre múdreho človeka rozumnejšie slúžiť radšej Bohu ako ničomu alebo dokonca diablovi? Stačí pri vysvetľovaní istých javov v našom svete i osobnom živote iba náš rozum alebo vedecké dôkazy, alebo jestvuje aj iná rovina myslenia a dokazovania, ktorá má rovnakú váhu ako rovina vedecko-faktová? Ak má, ako zistiť, že dôkazy sú hodnoverné, ako sa nepomýliť? Akú váhu prikladať tušeniu? Kde je hranica medzi chorobou a posadnutosťou?

Bez otázok neostane ani veriaci: Ako je možné, že – podľa slov pátra Moora – svätica Emily mohla byť posadnutá diablom? Ako človek, ktorý vyrastá v dobrej veriacej rodine a žije v stave milosti, môže byť posadnutý? Môže diabol vojsť do kohokoľvek bez jeho vlastného súhlasu, alebo sa mu možno ubrániť? Sme v rukách diabla ako hračka, alebo jestvuje spôsob, ako sa mu vyhnúť? Prečo sa exorcizmus nepodaril? Pre veriaceho katolíka je existencia diabla samozrejmosťou, no skutočnosť, že by diabol mohol posadnúť človeka, ktorý hlboko žije svoju vieru a nachádza sa v stave milosti, je ťažko stráviteľná. Poznáme prípady boja svätcov s diablom – Ján Bosco, Páter Pio, Ján Vianney, aby som menoval aspoň niektorých, no v žiadnom prípade nešlo o to, že by títo ľudia boli posadnutí diablom. Diabol vstupoval do ich života, no im osobne nebol schopný ublížiť, ani cez nich páchať zlo. Ak by posadnutý človek mal byť svedkom o Bohu, potom aj Judáš bol svojou zradou svedkom o Bohu. A to je vari priveľa.

Ak niekto pôjde na film preto, aby hľadal odpovede na tieto a podobne dôležité otázky, nech radšej ostane doma. Film odpovede nedáva. Provokuje, pýta sa, hľadá, skúma, pochybuje, vedie k rozpakom i neistotám. Ale to nevadí. Viera má svoje stupne, hovoria odborníci. Viera, ktorá nemá otázky, sa nazýva viera detská. Viera s otázkami stojí vyššie než detská viera, je to viera adolescentná. Jej nevýhodou je, že nevie žiť bez odpovedí. Dospelá viera má veľa otázok a málo odpovedí. No tieto otázky ju nevyrušujú. Človek s dospelou vierou si uvedomuje to, čo hovorí apoštol Pavol: „Viem, komu som uveril, a som presvedčený!“ (2 Tim 1, 12) alebo Augustín: „...Ak si Boha pochopil, potom to nie je Boh!“ V tomto zmysle je možné hodnotiť aj postavy vo filme. Najpriaznivejšie vyniká obhajkyňa, agnostička Brunerová. Naopak žalobca, veriaci protestant Ethan Thomas, vyznieva najhoršie: jeho viera je príliš detská, a teda nezrelá, lebo nie je ochotný pustiť sa do neznámych a nepochopiteľných oblastí. Páter Moore vyznieva veľmi rozpačito. Jeho viera je síce úprimná, no sú v nej nezmieriteľné paradoxy. Je to čistý, úprimný, hlboko veriaci človek, lenže chce spojiť nespojiteľné. Škoda, že sa nedrží múdrosti tradície, ktorej je členom. Viera poroty je tiež zaujímavá. Nevedia si urobiť názor. Preto sú aj za trest pre pátra Moora, aj proti nemu. A sudkyňa? Tá sa priamo neprejaví nijako, no zdá sa, že tiež nevie, čo si má o veci myslieť, a preto jej dobre padne, že nemusí o vine alebo nevine rozhodovať sama. Nakoniec, tak to funguje v americkom súdnom systéme.

Ak na film pôjde niekto preto, aby si otázky – hoci nie príjemné – nastolil, film je pre neho. Film nie je pre povrchných a už vôbec nie pre tých, ktorí sa chcú ísť do kina iba zabaviť.

Milan Bubák

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.