Musíme byť pripravení bojovať za vieru

Číslo 2/2012 · Daniel R. Jenky · Čítanosť článku: 2942
 

Jediným základným dôvodom prečo kresťanstvo existuje, je fakt, že Ježiš Kristus skutočne vstal z hrobu. Ježišovi učeníci vzkriesenie vôbec neočakávali. Jednomyseľné svedectvo všetkých štyroch evanjelií je, že hrozná smrť Ježiša na kríži úplne zmarila všetku ich nádej v neho a v jeho posolstvo. Bol mŕtvy, a to bol koniec. Ďalej už ani viac nehľadali, a ani nič viac neočakávali. A tak, ako ho veľmi predtým milovali, potom sa v ich očiach stal Ježiš Mesiášom, ktorý sklamal. Zdalo sa, že jeho smrť ich obrala o jeho učenie a dokonca aj jeho zázraky obrala o trvalý význam.

A bolo vidno, že boli zhrození z toho, že jeho hrôzostrašný osud z rúk veľrady a Rimanov sa ľahko môže stať aj ich osudom. A tak sa ukrývali, trasúc sa hrôzou, za zadebnenými oknami a zatvorenými dverami. Keď sa Zmŕtvychvstalý Kristus zrazu objavil uprostred nich, ich reakciou bola šokujúca nedôverčivosť. Jednoducho nemohli uveriť vlastným očiam.

Skutočnosť len veľmi pomaly prenikala do ich vedomia, keď Ježiš ponúkal dôkazy o svojom zmŕtvychvstaní. Ukázal im rany na rukách, nohách a boku. Dokonca im dovolil dotýkať sa ho. Lámal s nimi chlieb a jedol s nimi. A až vtedy si mohli pripustiť to, čo sa im zdalo absolútne nemožné: Ten, ktorý skutočne zomrel, skutočne aj vstal! Ukrižovaný teraz stál pred nimi ako zmŕtvychvstalý, oslávený, víťazný Pán.

Jeho vzkriesenie z hrobu bolo práve také skutočné ako jeho smrť na kríži. Vzkriesenie bolo nespochybniteľným dôkazom nepremožiteľnej sily Všemohúceho Boha. Nepopierateľná udalosť vzkriesenia potvrdila každé slovo, ktoré Ježiš vyriekol a každý čin, ktorý kedy Ježiš urobil.

Evanjelium malo pravdu. Ježiš bol Kristus, sľubovaný Mesiáš Izraela. Ježiš bol Vykupiteľ sveta. Ježiš bol naozaj Boží Syn.

Neexistuje žiadne iné vysvetlenie zmyslu kresťanstva. Zaniklo by a úplne by sa vytratilo, ak by Kristus zomrel, bol pochovaný a nebol skutočne vzkriesený, a počas štyridsať dní pred svojim Nanebovstúpením sa nebol stretával so svojimi apoštolmi a učeníkmi a dokonca aj so stovkami svojich stúpencov.

Evanjeliové čítanie dnešnej nedele vo Veľkonočnej oktáve je zo 16. kapitoly Evanjelia podľa Marka. Končí sa Ježišovým príkazom, ktorý dáva svojim učeníkom a ktorý dáva aj tebe i mne, teda všetkým, čo sme tu dnes zhromaždení: „Choďte, do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.”

V dnešnom druhom čítaní sme počuli v Skutkoch apoštolov, že tá istá veľrada, ktorá obvinila Ježiša, bola ohromená statočnosťou Petra a Jána. Považujúc ich za nevzdelaných, obyčajných mužov spoznali v nich Ježišových spoločníkov. Vystríhali ich, aby viac neučili a nehovorili v Ježišovom mene (Sk 4, 18).

Ale starší a zákonníci sa len pokúšali zvrátiť už nastúpenú cestu – zadržať lavínu. Peter a Ján videli Vzkrieseného Krista na vlastné oči a boli naplnení Duchom Svätým. Veľrade odpovedali: „Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.” (Sk 4, 19-21)

A Peter a Ján a všetci apoštoli začali najprv v Jeruzaleme v Judei a v Galilei a potom vo všetkých končinách zeme hlásať Vzkriesenie a Dobrú zvesť každému, koho stretli. Podľa jednoznačného tvrdenia Písma boli títo apoštoli predtým celkom obyčajní ľudia, ako ty alebo ja. Nie vždy bola ich viera silná. Robili chyby. Páchali hriechy. Často mali strach a boli zmätení.

Ale stretnutie so Zmŕtvychvstalým Pánom týchto prvých učeníkov úplne zmenilo. A poznanie Zmŕtvychvstalého Pána by malo úplne zmeniť aj nás.

Vy viete, že nikdy nebolo ľahké byť kresťanom, a ani sa nepredpokladá, že to bude ľahké. Svet, telo a diabol budú vždy milovať svoje a vždy nás budú nenávidieť. Ako Ježiš raz predpovedal, nenávidia mňa a určite budú nenávidieť aj vás.

Ale naša viera, keď sa žije naplno, je viera bojujúca a nebojácna. Niet ničoho na tomto svete a ani v pekle, čo by mohlo s konečnou platnosťou poraziť Božiu, jednu, pravú, svätú, katolícku a apoštolskú Cirkev, ktorá je založená na sile Vzkriesenia.

Počas 2000 rokov nepriatelia Cirkvi určite robili čo mohli. Ale, uvedomte si:

– Cirkev prežila, dokonca prekvitala, počas storočí hrozného prenasledovania v časoch Rímskej ríše;

– Cirkev prežila invázie barbarov, prežila vlny džihádu, prežila obdobie revolúcie;

– Cirkev prežila nacizmus aj komunizmus.

A v sile Vzkriesenia, Cirkev prežije nenávisť Hollywoodu, zlomyseľnosť médií a lživé zlo abortívneho priemyslu.

Cirkev prežije zadebnenú korupciu a očividnú nekompetentnosť vlády nášho štátu Illinois. A dokonca aj vypočítavé pohŕdanie prezidentom Spojených štátov a ním ustanovených byrokratov (v oblasti zdravotných a sociálnych služieb), a aj súčasnú väčšinu vo federálnom Senáte.

Nech je Boh milostivý dušiam tých politikov, ktorí v kostoloch predstierajú, že sú katolíkmi, ale vo verejnom živote, tak ako Judáš Iškariotský, zrádzajú Ježiša Krista tým ako hlasujú a ako ochotne spolupracujú so skutočným zlom.

Ako kresťania, musíme milovať svojich nepriateľov a modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú, ale ako kresťania sa tiež musíme postaviť za to, čo veríme a musíme byť vždy pripravení bojovať za vieru. Dni, ktoré teraz žijeme, vyžadujú hrdinský, nie ľahostajný katolicizmus. Viac už nemôžeme byť katolíkmi „náhodou“, ale katolíkmi z presvedčenia.

V našich rodinách, v našich farnostiach kde žijeme a pracujeme – práve tak ako prvá generácia apoštolov – musíme byť nebojácnymi svedkami Vlády Ježiša Krista. Musíme byť nebojácnou armádou katolíkov, pripravených dať všetko, čo máme, za Pána, ktorý dal všetko za našu spásu.

Pamätajme, že počas dejín sa rôzne vlády pokúšali prinútiť kresťanov zhromažďovať sa a schovávať len v priestoroch svojich kostolov, tak ako boli prví učeníci zamknutí v hornej izbe.

Ku koncu 19. storočia viedol Bismark svoj „Kulturkampf” – kultúrnu vojnu, proti Katolíckej cirkvi a v cisárskom Nemecku zatvoril všetky katolícke školy a nemocnice ako aj ženské a mužské kláštory.

Clemenceau, ktorého prezývali „požierač kňazov”, sa o to isté pokúsil vo Francúzsku v prvej dekáde 20. storočia.

Hitler a Stalin – vo svojich lepších chvíľkach – horko-ťažko tolerovali zopár otvorených kostolov, ale už nepripustili konkurenciu štátnemu vzdelávaniu, sociálnym službám a zdravotnej starostlivosti.

Barack Obama svojím radikálnym pro-abortívnym a extrémne sekulárnym programom, zdá sa, že má v úmysle ísť podobnou cestou – jasným porušením nášho prvého dodatku (Ústavy Spojených štátov amerických).

Teraz sa situácia v Amerike tak vyhrotila, že toto je boj, ktorý môžeme prehrať, ale pred súdnou stolicou Všemohúceho Boha toto nie je boj, v ktorom môže zostať veriaci katolík neutrálny.

Túto jeseň musí každý praktizujúci katolík voliť, a to podľa svojho katolíckeho svedomia. Inak do nasledujúcej jesene môžu byť naše katolícke školy, naše katolícke nemocnice, naše katolícke Newmanove strediská, všetky naše verejné služby – snáď s výnimkou našich kostolov – celkom poľahky zatvorené. Pretože žiadna katolícka inštitúcia nemôže, za žiadnych okolností, spolupracovať so skutočným zlom zabíjania nevinného ľudského života v lone matky.

Žiadna katolícka služba – nuž áno, pán prezident, pre nás katolíkov sú naše školy a nemocnice službou – nemôže zostať verná Vláde Zmŕtvychvstalého Krista a jeho Evanjeliu života, ak bude nútená platiť za umelé potraty.

Uvedomme si: Ktorý zážitok to bol, čo zmenil apoštolom život, čo nadobro zmenil tých vyľakaných, trasúcich sa učeníkov v nebojácnych hrdinských apoštolov? Stretli Zmŕtvychvstalého Krista. Zachovali si v úcte jeho sväté rany. Jedli a pili s ním.

Nie je to, to isté, čo spolu robíme tu, v toto dopoludnie, na tejto svätej omši, pri tomto výročnom pochode ?

Je nedeľa vo veľkonočnej oktáve – slávnosť tak veľká a ústredná v našej katolíckej viere, že sa slávi plných osem dní a celé veľkonočné obdobie radostne oslavujeme celých päťdesiat dní. Silou Ducha Svätého, Kristus – zmŕtvychvstalý z hrobu – je uprostred nás. Jeho sväté slovo nás učí pravde. Jeho najsvätejšie Telo a Krv sa stáva naším chlebom a nápojom.

Zmŕtvychvstalý Kristus je náš večný Pán; Hlava Cirkvi; náš Najvyšší Kňaz; náš Učiteľ; náš Kapitán v dobre vedenom boji.

Nemáme sa čoho báť, ale je tu svet, ktorý máme pre neho vyhrať. Nemáme sa čoho báť, lebo máme večný cieľ v nebi. Nemáme sa čoho báť, hoci zem sa môže triasť, kráľovstvá môžu povstávať a rúcať sa, démoni zúriť. Ale sv. Michal Archanjel a jeho armáda v nebesiach bojuje na našej strane.

Nech sa stane v tejto chvíli čokoľvek, na konci časov a dejín, náš Boh je Bohom a Ježiš je Pánom, na veky vekov.

Christus vincit! Christus regnat! Christus imperat!

Kristus víťaz, Kristus Kráľ náš, Kristus, Kristus Vládca náš!

Redakčná poznámka: Text homílie biskupa Daniela R. Jenkyho, CSC, počas sv. omše 14. apríla 2012 „Výzva katolíckym mužom viery” v Peorii (meste s viac ako 100 000 obyvateľmi v štáte Illinois). Podcast audio verzia homílie je dostupná na @ The Bishop´s Podcast.

Preložil Ilja Lipták