Pravda o násilí

Číslo 4/2005 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 3385
 

Pravda o násilí
História násilia (A History of Violence, USA/Kanada, 2005, 96 min.)
réžia: David Cronenberg
scenár: Josh Olson
kamera: Peter Suschitzky
hudba: Howard Shore
hrajú: Viggo Mortensen, Maria Bello, Ed Harris, William Hurt, Ashton Holmes, Peter MacNeill, Stephen McHattie

„Aká je teda pravda? Pravda? Netrpeli sme snáď už dosť?“ V týchto troch krátkych vetách jedného dialógu je vystihnutý celý problém inak zaujímavého filmu História násilia. Tom Stall (Viggo Mortensen) je otec rodiny s dvoma dospievajúcimi deťmi. Svoj americký sen si so svojou krásnou manželkou Eddie (Maria Bellová) a rodinou žije v malom pokojnom zapadnutom mestečku Midllebrook v štáte Indiana. Žiadny veľký lesk, domček na predmestí je maličký, žiadny luxus, záhrada rovnako, auto sa kazí a syn má v škole bežné problémy. Proste šťastie v bežnom prevedení, tak ako ho poznajú milióny ľudí po celom svete. Pri zobrazení úvodných pokojných scén vynikne kamera, ktorá všetko zobrazuje ako dokonale obyčajné, pomalé, až spomalené, presne tak, ako má pokojný život vyzerať. V úvodnej štvrťhodinke tak spoznáme lásku rodičov, charakter a správanie detí, ako to chodí v škole, aj v Stallovej malej reštaurácii.

Vlastne by to bol, v porovnaní s provokujúcim názvom filmu, až príliš nudný úvod, keby mu nepredchádzala iná, rovnako pomalá scéna, počas ktorej dvaja muži, ktorí sa na svojej ceste vyhýbajú mestám, namiesto zaplatenia za nocľah v hoteli zavraždia recepčného, upratovačku a malé dievča, ktoré toho bolo svedkom, len aby mohli odísť bez zaplatenia. Nuž a práve s príchodom týchto mužov sa končí aj pokoj nášho mestečka a najmä Stallovej rodiny. Vrahovia si náhodne vyberú jeho reštauráciu, ktorú chcú vykradnúť, pričom Stall sa snaží spolupracovať a peniaze im sám ponúkne. To však nestačí, a dvaja muži sa rozhodnú opäť vraždiť. Bezdôvodne. Stall koná bleskurýchle a v sebaobrane obidvoch mužov pohotovo zabije. Okamžite sa stáva hrdinom mesta a miestnych médií, čo následne priláka celonárodné televízie. Moment, ktorý mu vzal život v ústraní, o aký sa vždy usiloval.

Horšia ako otravnosť médií, je totiž návšteva troch mužov v luxusnom aute z Filadelfie. Carl Fogarty (Ed Harris) a jeho dvaja bodygardi prišli za Tomom, ale oslovujú ho inak, Joe alebo Joey Cusack, a tvária sa ako jeho starí známi. Prekvapený je Tom, jeho manželka, okolie, aj divák. Všetci stoja za Stallom a miestny šerif Fogartyho preventívne varuje pred ďalšou návštevou ich mesta. Zároveň však má isté pochybnosti, zistil, že Fogarty je jedným z bossov mafie vo Filadelfii, a keďže „takíto muži sa nezvyknú mýliť“, pýta sa Stalla, či nie je v programe ochrany svedkov. Žiadne upokojenie sa však nekoná, pretože Fogarty sa vráti a s istou pochybnosťou zasiahne aj myseľ Eddie. Láska je však ešte stále silnejšia, a rodina drží spolu. Starý život sa síce mení, Stallov doteraz tichý a nenápadný syn, v obrane, ale do krvi zbije provokujúceho spolužiaka, otcova autorita naráža na jeho vzburu, ale zlom prichádza, až keď Fogarty príde k Stallovi priamo domov. Má jeho syna a prepustí ho, iba ak Stall dobrovoľne nasadne do auta namiesto neho. Stane sa, ale predtým, než Stall pristúpi k autu, opäť bleskurýchle zavraždí obidvoch bodygardov a ťažko zraní Fogartyho. Doteraz náhodný hrdina z amerického vidieka tak mení svoju tvár. Takéto schopnosti do Midllebrooku nepatria. Stall je sám zranený, a keď sa otrasie, Fogarty na neho mieri pištoľou. V tomto momente už niet žiadnych pochýb. Stall je Cusack, reaguje na oslovenie Joey a ľutuje, že Fogartyho v minulosti sám nezabil. Výstrel však nezaznie z Fogartyho zbrane, ale z pušky, ktorou zachráni svojmu otcovi život Stallov syn Jack.

Nasleduje liečenie v nemocnici a rozhovor so šokovanou manželkou: „Ako Ťa mám vlastne volať?! A aké meno to nosím ja a moje deti?!“ pýta sa nahnevane tragicky sklamaná Eddie. Po návrate domov, už Joey Cusack svoju rodinu nenachádza. Domácnosť aj spálňa je rozdelená, manželka stratila muža, deti otca. Nepomáha čas, ani vynútený vášnivý, násilný sex. Napriek tomu však Eddie svojho manžela pred okolím a zákonom chráni. „Aká je teda pravda?“ pýta sa Cusacka miestny pochybujúci šerif. „Pravda?,“ reaguje bezradne a placho Cusack, ktorý je pre všetkých okrem vlastnej rodiny stále starý Tom Stall. „Netrpeli sme snáď už dosť?“ odmieta celú otázku plačúca Eddie. Klasický vzorec súčasnej spoločnosti. Pravda? Nie, pravda nie je dôležitá, dôležité je, aby sme netrpeli. V manželstve, v rodinách, v spoločnosti. Problém však je, že práve podobný prístup k utrpeniu nevyhnutne uvedie. V spoločnosti, aj v Stallovej rodine.

Jednu svoju rodinu Cusack stráca, inú nachádza. Volá mu totiž jeho brat, Richie (William Hurt), vodca mafie vo Filadelfii. Nasleduje cesta autom, stretnutie, rozhovor a ďalšia dokonale prevedená vražda, vlastne séria vrážd. Prežíva len Joey a opäť sa vracia domov, k životu Toma Stalla. Návrat je to ťažký. Ak vôbec o návrat ide. Pre svoju rodinu už nikdy nebude tým, čím bol. Prichádza počas večere a deti ho bez slov, s ostychom pomaly príjmu. Oproti však sedí manželka, sklamaná a zradená žena, ktorá prišla o všetko: manžela, aj lásku. A je to na nej vidieť. Už nemá ten pohľad, ako na začiatku. A nikdy mať ani nebude.

Slovenská kritika prijala film s nadšením. Právom ocenila herecké výkony, najmä charizmu Eda Harrisa a bezradnosť Vigga Mortensena, rovnako tak osobitú kameru. Obsah filmu však našu kritiku, ako obyčajne, zastihol v bezradnosti. Pokojný rodinný život sa stal synonymom nudy (SME, aj Pravda), namiesto myšlienky a obsahu sa dostali do popredia položené otázky a rozohraná fantázia, ktoré si vraj divák z kina odnáša. Niežeby to tak nebolo, okrem otázok, ktoré film kladie, však predovšetkým celkom iste dáva aj isté a celkom konkrétne odpovede. O vzťahu k pravde sme už hovorili. Rovnako však Cronenbergov film rieši aj otázku svedomia. Možno žiť pokojný život potlačením viny a zločinov minulosti vo vlastnom svedomí? Možno vôbec hlas vlastného svedomia natrvalo potlačiť a umlčať? Možno žiť bez minulosti? Nie, nemožno. Nie, ak má človek zostať človekom. Veď človeka bez svedomia nemožno ani milovať. Ani ako manžela, ani ako rodiča. A pokiaľ rozchod s hriechmi minulosti nesprevádza pokánie, trest a odpustenie, nemožno ujsť ani pred minulosťou. Tak, ako pred ňou neušiel ani Tom Stall. Najmä keď sa opäť premenila na prítomnosť.

Cronenbergov film je ťažká dráma. Nie na pochopenie, či uvažovanie. Je obrazom biedy a zločinov, ktoré ničia dušu. Vo filme sú dve expresívne sexuálne scény; vzhľadom na svoj obsah nie je vhodný pre mladistvých.

Jaroslav Daniška