Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kúsok neba v komunistickom väzení

Číslo 4/2005 · Veronika Lagová · Čítanosť článku: 4032
 

Kúsok neba v komunistickom väzení
Kúsok neba (Kousek nebe, ČR, 2005, 85 min.)
réžia: Petr Nikolaev
scenár: Jiří Stránský
kamera: Martin Duba
hudba: Martin Smolka
hrajú: Jakub Doubrava, Táňa Pauhofová, Petr Forman, Karel Zima, Zuzana Stivínová, Ondřej Vetchý, Pavel Zedníček, Pavel Landovský, Vladimír Javorský, Josef Somr, Lenka Vychodilová

Film Kúsok neba je ľúbostným príbehom, ktorý sa vďaka reťazeniu šťastných zhôd okolností zrodí v pankráckej väznici v prvej polovici 50. rokov 20. storočia.

Hlavnou postavou je Luboš (Jakub Doubrava), čakajúci na súd. Jeho politický delikt je spomenutý len letmo. Obdobiu vyšetrovacej väzby sa film nevenuje, tak sa jeho tvorcovia vyhli zobrazeniu najhoršieho psychického a fyzického týrania, ktorému bola väčšina politických väzňov 50. rokov vystavená. Počas súdnej väzby Luboš stretáva plejádu väzňov; niektorí sú mu oporou ako Bruno (Petr Forman), iní mu čakanie skôr sťažujú. Luboš vystupuje smelo a vzdorovito, hoci prvá korekcia ho trochu schladí. Väznenie sa snaží prežívať tak, ako mu to vštepil otec, už odsúdený politický väzeň: Môžu nás dostať na kolená, ale nesmieme im to ukázať.

Súd vymeria Lubošovi ako mladistvému 12 rokov, jeho spoločníci dopadnú horšie – jeden dostane trest smrti, druhý doživotie. Vo výkone trestu sa Luboš dostáva pod otcovskú ochranu viacerých spoluväzňov. Stačí mu letmý pohľad cez mrežu do práčovne, kde zazrie väzenkyňu Danu (Táňu Pauhofovú), a všetko jeho ďalšie konanie určuje láska k nej. Zatiaľ čo mužskú časť väznice a jej osadenstvo v priebehu filmu spoznávame, ženská časť, rovnako ako pôvabná mladá Slovenka Dana, ostáva obostretá mlčaním. Vzácne chvíle, keď sa Lubošovi a Dane podarí vidieť sa, striedajú drsné výjavy z Lubošovho väzenského života. Strpčuje mu ho najmä sadistický dozorca Dráb (Karel Zima). Vďaka nehode pri práci sa Luboš dostáva na ošetrovňu ako pomocník väzenského lekára (Ondřej Vetchý), kde sa k Dane priblíži najviac. Zakrátko mu však Dana s plačom oznámi, že ju čaká eskorta na Slovensko. Luboš žiada doktora, aby zariadil presun na Slovensko aj jemu, hoci vie, že leopoldovská väznica patrí medzi najhoršie v celom Československu. Nevedno ako, ale podarí sa. Počas eskorty príde ďalšia náhoda a do autobusu pristúpi i Dana. Po príchode na Slovensko s pomocou väzenkyne Doroty (Zuzana Stivínová) a jedného z dozorcov prežijú prvú spoločnú noc. Zrejme nadlho i poslednú, lebo ráno Luboša eskortujú do Leopoldova a Dana ostáva v Ilave.

Tvorcovia filmu sa vyjadrili, že nechceli vytvoriť politický film ani dobový dokument. Ich cieľom bolo priblížiť krutosť komunistických väzníc 50. rokov mladému divákovi a zároveň vzdať hold politickým väzňom. Preto zvolili príbeh lásky, ktorá je nadčasovou témou, a dali ho prežiť mladým ľuďom, s ktorými sa podľa nich mladý divák ľahšie stotožní. Osobne trochu pochybujem, či mladý človek pochopí jednotlivé reálie väzenského života danej doby. Vie bežný mladý, povedzme 17-ročný divák, kto bol kulak? Skôr sa domnievam, že Kúsok neba môže byť veľmi vhodnou motiváciou skôr než, napríklad, učiteľ dejepisu začne študentom približovať tému politických perzekúcií. Myslím si, že ak má tento film na mladého diváka zaúčinkovať, treba ho spojiť s vysvetlením či ešte lepšie s besedou.

K silným stránkam filmu patrí autentické prostredie. Nakrúcal ho zväčša v mladoboleslavskej väznici, dnes už nepoužívanej, zato stále vyžarujúcej hrôzu, ktorú tam väzni prežili. Kameraman Martin Duba sa postaral o to, aby ju precítil i divák, a zároveň sa mu podarilo prepojiť zábery z interiérov a exteriérov tak, akoby sa všetko odohrávalo na Pankráci. Prácou s farbami navodil kontrast šedej stiesnenosti väzenia s oslobodzujúcou farebnosťou priestoru mimo väznice. O originálne hudobné dotvorenie atmosféry filmu sa postaral Martin Smolka.

Ďalším veľkým prínosom bola osobná skúsenosť scenáristu a politického väzňa Jiřího Stránskeho. Vďaka tomu, že väzenie 50. rokov (a potom i 70.) okúsil na vlastnej koži, medzi najpútavejšie časti filmu patria rôzne epizódy, ktoré čerpal viac-menej zo svojich vlastných zážitkov alebo zo zážitkov svojich spoluväzňov. Knižne ich spracoval v zbierke poviedok Šťastie (1969), na ktorú nadväzuje nedávno vydaná zbierka noviel Tichá pošta. Vzácnym prvkom Stránskeho diel i filmu Kúsok neba je humor, ktorý pomáhal (a pomáha) prežiť aj to najhoršie. Oceniť treba i to, že sa vyhol čiernobielemu videniu a rozvrstveniu postáv na dobrých väzňov a zlých dozorcov. Dobre odhadol i mieru násilia, prítomného vo filme. Celkom vyhnúť sa mu nemohol, inak by skreslil realitu. Ale nemohol ho vykresliť ani v úplnosti, lebo by to bolo pre diváka priveľmi ťaživé.

Vynikajúco sú vykreslené vedľajšie postavy. Režisér do nich obsadil známych hercov zvučných mien (okrem spomenutých napr. Josef Somr, Pavel Zedníček, Pavel Landovský, Vladimír Javorský). Výber hlavných postáv je už diskutabilnejší. Táňu Pauhofovú považujem za veľmi talentovanú herečku. V rámci možností svojej postavy, ktorej sa dostalo minimum textu, spravila, čo mohla. Rušil ma však jej výzor – bola až žiarivo krásna, celkom nepoznačená tvrdými väzenskými podmienkami, v akých jej postava žila. Možno by postačila dôslednejšia práca maskérov. Na škodu je aj to, že sa o Dane nič bližšie nedozvieme. Za čo bola uväznená? Na ako dlho? Pokladám to za dôležité minimálne z hľadiska vzťahu Dany a Luboša.

Jakuba Doubravu, ktorý vo filme debutoval, obsadil režisér Petr Nikolaev do hlavnej úlohy po ročnom hľadaní. Darí sa mu zahrať impulzívnosť, prekvapenosť, výborný je v hudobno-tanečných pasážach (Luboš miluje džez). Ale strach, hnev, zhrozenie herecky neuchopil. Nepresvedčil, že sa v ňom odohráva vnútorný boj. Zaťal zuby, no výraz očí nezmenil.

Nehodnoverné je Lubošovo gesto, keď počas klampiarskych prác na streche vykričí, čo si o komunistoch myslí. Niečo podobné sme videli v českom filme Pelíšky, v ktorom si protikomunistickým výkrikom z okna uľavil Jiří Kodet. Pri jeho postave to vyznelo veľmi prirodzene, podobne sa správal v celom filme. Lubošov „kúsok“ však príde nečakane. Správanie jeho postavy k takému prejavu vôbec nesmeruje; nie je logickým vyústením predchádzajúcich situácií. Akoby scenárista Kúska neba vytvoril postavu Luboša zlúčením charakterových rysov, výrokov, činov a príhod viacerých väzňov (priznáva, že niektoré Lubošove zážitky vychádzajú z jeho skúseností), no výsledkom je psychologicky neveľmi presvedčivá postava.

Film Kúsok neba svedčí napriek surovosti prostredia v prvom rade o nádeji, sile priateľstva a láske, ku ktorej sa Luboš a Dana upli najmä preto, lebo im pomáhala vydržať. Ako hovorí distribučný slogan filmu: Niet na svete miesta, kde by nás nemohla stretnúť láska. Ak by sa vám zdal film príliš neuveriteľný, vedzte, že jadro ľúbostného príbehu vychádza z reality. Odohral sa v ilavskej väznici a aby to bolo ešte neuveriteľnejšie, dvojica doteraz spolu žije. Moje hodnotenie filmu nie je jednoznačné: nie je ani výborný, ale nie je ani sklamaním. Rozhodne však stojí za to, aby ste ho videli.

Veronika Lagová
Autorka je historička, venuje sa perzekúciám kresťanov na Slovensku v období komunizmu so zameraním na 50. roky 20. storočia. V nadchádzajúcom roku jej vo Vydavateľstve M. Vaška vyjde kniha s názvom Smrť za mrežami.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.