Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Boh a MTV

Číslo 4/2005 · Michal Svetský · Čítanosť článku: 3847
 

Boh a MTV
Hwee Hwee Tan, Cudzie telá v nás
Vydalo Porta Libri, 2004

„Mám skvelú pamäť. Poznám slová na všetky pesničky z CD k filmu Pretty Woman. Pamätám si zoznam hráčov zo zápasu Aston Villa vo finále Coca-Cola Cupu,“ zhrnul svoje schopnosti dvadsiatnik Andy, odrastený na hudobnej stanici MTV a počítačovej hre Doom. Román Cudzie telá v nás, v ktorom je jednou z hlavných postáv, označil denník Wall Street Journal na svojej titulnej strane za skutočný míľnik, prvý singapurský román ocenený kritikmi v Británii a USA, a za „sľubný originálny debut“ knihu považuje aj New York Times Book Review. Autorka Hwee Hwee Tan, ktorej poviedky sa objavili vo vysielaní BBC či časopise PEN International, svoju románovú prvotinu napísala vo veku iba 22 rokov. Do centra diania postavila trojicu obyčajných mladých ľudí. Mei, Andy, Eugene sú nútení hľadať zmysel života v chaotickom svete plnom povrchnej pop-kultúry, rozporuplných medziľudských vzťahov, súperiacich náboženských tradícií, vo svete, v ktorom si musia klásť otázku: „Kam sa podela spravodlivosť?“ Títo osamotení a zmätení dvadsiatnici sa zároveň vyrovnávajú s ťaživými bremenami minulosti – akýmisi cudzími telami v nich. Jednotlivec odcudzený neprehľadnej realite je typickou postmodernou témou. Pokiaľ teda ide o tému, na prvý pohľad nejde o nič nové. To, čím sa však tento román líši od ostatných, je iné spracovanie témy. Ponúka totiž vieru, že existuje východisko.

Zápletka spočíva v tom, že Andyho, britského učiteľa angličtiny v Singapure, zadržali pre podozrenie z organizovania ilegálnych futbalových stávok a hrozí mu niekoľkoročné väzenie. Jeho priateľka Mei a bývalý spolubývajúci z univerzity Eugene majú len niekoľko dní na to, aby preukázali, že usvedčujúci dôkaz proti Andymu bol v skutočnosti podstrčený. Čitateľ je tak vtiahnutý do detektívnej zápletky, popri tom však začína prenikať do životných príbehov jednotlivých postáv.

Trojicu mladých ľudí spoznávame cez ich vlastné rozprávanie, vždy v prvej osobe. Strieda sa prítomnosť s minulosťou, vážne veci sú často podané s humornou sebairóniou. Andy žije mnohými vecami: pozerá X-menov, sem-tam sa opije, alebo si dá „éčko“, kupuje lístky v nedeľnej lotérii. Ale hlavne žije futbalom, lepšie povedané detinskou závislosťou na všetkom, čo sa tohto športu týka. Často dokáže zabudnúť na okolitý svet a ponorí sa do predstáv o vydarených útočných akciách či víťazstvách v pohári UEFA. Slávu, ktorú mu jeho priemerný život nikdy neprinesie, má namiesto neho získať „jeho“ futbalový klub. Andyho život je len také ponevieranie „od jednej veci k druhej, od maturity k prijímacím skúškam, bez nejakého zásadného plánu“. Jeho vyjadrovacia schopnosť sa dá zmerať počtom filmov, ktoré videl. Keď sa nahnevá, vychádzajú z neho len bojovné slová Harrisona Forda z filmu Utečenec. Ak aj niečo vlastné vymyslí, sú to básne o údenej šunke a hostiovej oblátke prilepenej o podnebie v ústach, ktorými sa snaží šokovaným dievčatám vyznať lásku. Tragikomická literárna postava. No je až tak veľmi vzdialená realite?

Aby unikol nude a prázdnote, urobí len ďalšie bezduché rozhodnutie a odíde sa do Singapuru učiť jazyk. V exotickej krajine stretne svojho anjela strážneho, Mei, bystrú začínajúcu právničku a... kresťanku. Začnú spolu chodiť, no ich vzťah pripomína skôr vzťah matky a syna. Andy je veľké dieťa, ktoré si neuvedomuje vážnosť situácií a ktoré Mei neustále obetavo vyťahuje z kaše. Samotná Mei je nešťastne poznačená vzťahom s rodičmi. Medzi ňou a teraz už mŕtvym otcom je akési temné tajomstvo. Hoci žije v jednom byte s mamou, ktorú aj živí, ich dialógy sú plné výčitiek a uštipačných poznámok. Neustále sa v nej bije chlad s citom, prchkosť s rozvahou, láska s ľahostajnosťou, čo pociťuje každý v jej okolí.

Tento mikrosvet dopĺňa ich spoločný priateľ Eugene, Singapurčan, ktorý odišiel za rodičmi do Holandska zakúsiť život imigrantov a s ktorým sú už len v telefonickom kontakte. Aj Eugene má minulosť, s ktorou sa chce vysporiadať. Chce za každú cenu, aby istá desivá pravda, o ktorej vie, vyšla na povrch a páchateľ zločinu bol potrestaný.

Autorka z vlastnej skúsenosti pozná východnú i západnú kultúru, vyrastala v Singapure a v Holandsku, študovala literatúru v Británii. Okrem cudzích tiel či telies sa tak z rozprávaní trojice postáv vynárajú širšie kontúry pochmúrneho sveta: západná spoločnosť zdeformovaná konzumom a stratou vyššieho zmyslu existencie, pragmatickí rodičia a ich cynické deti, problémy s integráciou prisťahovalcov. Ázia pôsobí ako zmes hluku, gýču, imitácií západných značiek a poverčivosti. No a všetko dokresľuje všadeprítomná primitívna pop-kultúra. Atmosféru našťastie odľahčujú sarkasticky vtipné postrehy hlavných postáv.

Mimochodom, jazyk je silným nástrojom v autorkiných rukách. V prvom rade pôsobí autenticky. Postavy hovoria spôsobom, aký by sme od nich očakávali. Otupený Andy sa nedokáže vyjadriť vlastnými slovami, inteligentná Mei sa vyznačuje pohotovosťou. Sú ironickí, slangoví, niekedy až zbytočne naturalistickí, bez zábran používajú vulgarizmy. Ako pravé deti mediálneho veku vymenujú v rozprávaniach hádam všetky pop-kultúrne „vrcholy“ posledných desiatich rokov. Čitateľ si s úsmevom zaspomína, že kedysi sledoval MTV show Raya Cokesa a na stenách viseli plagáty New Kids on the Block. Mei a Eugene hovoria tzv. singlish, akousi lámanou angličtinou s prvkami miestneho dialektu, čím sa posilňuje motív miešania kultúr. Na rozdiel od niektorých svojich krajanov je Hwee Hwee Tan obhajkyňou singlish, miestni ňou vraj dokážu vyjadriť veci, ktoré klasickou angličtinou nezvládnu.

Ťažko nájsť šťastie v takomto svete, nádej však úplne nezomrela. Postmoderná literatúra je plná postáv, ktoré život odpisujú ako nezmyselný a uzavrú sa do seba. Tanovej román je iný. A vôbec pritom nemáte dojem, že čítate sladkastý pozitívny gýč. Virginia Woolfová a ďalší svoje postavy ponechávajú v depresii, prípadne ponúknu domnelé riešenie v podobe úplného „oslobodenia“ od všetkých a všetkého: od vzťahov, inštitúcie manželstva, rodiny a napokon od viery v Boha. Mei, hoci pozná podobné strasti, nerezignuje. Namiesto Nietzscheho ju priťahuje sv. Augustín. Akýmsi zázrakom si udržiava vieru a čerpá z nej silu. Získala ju ešte ako malá od svojho strýka, pochybného misionára, proti vôli zvyšku rodiny. Avšak detská viera sa rokmi zmenila na niečo, čo preniká celú jej bytosť. Umožňuje jej napriek všetkému zlu, čo zažila, čo sa deje okolo i čo je v nej samej, vnímať realitu Boha a jeho lásky k ľuďom.

Aj Andy mal zostať navždy ochromený svojou nedospelosťou, apatiou a televíznym brakom. Stane sa však niečo nečakané. Možno aj pod vplyvom stretnutia s Mei sa ozve hlad po Bohu, ktorý akoby už dlho klíčil na dne Andyho duše. „Zabili Boha a ja ho chcem späť,“ hovorí Andy. More plytkosti ustúpilo, a on chce čosi viac. Žeby k nám okrem MTV hovoril aj Boh? Tanovej postavy jednoducho nerezignovali na možnosť, že v chaotickom svete by mohol existovať pevný bod, o ktorý sa dá oprieť ľudský život.

Otázky však neprestávajú. Nie je to len chvíľkové nadšenie? Zrodila sa v Andym viera? Zbavia sa títo mladí ľudia cudzích telies vo svojom vnútri? A okrem toho je tu aj detektívna zápletka: ako dopadne súd? Zvíťazí aspoň raz spravodlivosť a unikne Andy väzeniu? Odpovede čakajú na posledných stranách knihy. Určite po nej siahnite. Nevtieravo, jemným spôsobom chce povedať, že dobro, zmysel, nádej nie sú len subjektívne predstavy v našich hlavách, ale skutočne existujú. A že ich zdroj je mimo tohto sveta. Hoci pre niekoho sú skutočné len Lindine umelé mihalnice vo VyVolených.

M. Svetský
Autor je spolupracovník združenia D3 - Centra pre aplikovanú etiku.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.