Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Problém viedenskej arcidiecézy

Číslo 1/2012 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 2181
 

Meno malej farnosti Stützenhofen v Dolnom Rakúsku neďaleko slovenských hraníc s asi tisíckou duší sa rozletelo do celého sveta. Spôsobili to voľby do farskej rady. V marci bol do farskej rady zvolený aj 26-ročný Florian Stangl. Stangl je homosexuál, ktorý žije v štátom registrovanom partnerstve so svojím partnerom. Rakúsky parlament prijal zákon o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia v roku 2009 hlasmi sociálnych demokratov a hlasmi ľudovcov z ÖVP, kedysi kresťanskej strany. Samotná voľba však nebola tým najzaujímavejším momentom. Bol to iba začiatok zvláštnej drámy, ktorá miestami vyvoláva smutný úsmev. Jej aktérmi boli Stangl, miestny farár Gerhard Swierzek, farníci, ktorí Stangla zvolili, rakúske médiá a napokon viedenský arcibiskup, kardinál Christoph Schönborn.

Postoj farára Swierzeka bol taký, aký sa od farára očakáva. Swierzek ešte pred voľbou tlmočil Stanglovi svoj názor, že by do farskej rady nemal kandidovať. Tvrdil dokonca, že v predvečer voľby mu Stangl povedal, že svoju kandidatúru sťahuje, čo Stangl popiera. V každom prípade po voľbe farár vyjadril názor, že Stangl vzhľadom na svoje registrované partnerstvo nemôže vykonávať funkciu člena farskej rady. Prvá reakcia arcidiecézy bola jednoznačnou podporou pre farárov postoj. „Život v registrovanom partnerstve sa tak jasne odchyľuje od katolíckej vierouky, že je v rozpore s pôsobením vo farskej rade,“ uvádza sa vo vyhlásení hovorcu diecézy. Hovorca Michael Prüller vo vyhlásení presne uviedol všetko to, čo v ňom malo byť. Že i homosexuáli sú súčasťou Cirkvi, že ich nikto z Cirkvi nevylučuje, ani neexkomunikuje. Že však homosexuálne vzťahy Cirkev neschvaľuje, rovnako preto neschvaľuje i registrované partnerstvá. A že členstvo vo farskej rade je podľa vnútorných pravidiel viazané na podmienku, že člen farskej rady dodržiava učenie a pokyny Cirkvi.

Chvíľu sa zdalo, že základný poriadok zvíťazí, ale nebolo to tak. Farníci sa postavili za Stangla. Napokon, podľa samotného Stangla, na oslave uzavretia jeho registrovaného partnerstva sa zúčastnila vari polovica obce. Ako uvádzali médiá, niektorí farníci oceňovali, že Stangl sa svojou homosexualitou netají. Považujú to za „čestné“. Ak sa členom farskej rady nestane, hovoria o „povstaní“.

Médiá, čo nikoho neprekvapuje, sú na Stanglovej strane. Existenciu nejakých pravidiel v Cirkvi jednoducho ignorujú. Používajú lajdácky jazyk, napríklad keď nerozlišujú medzi homosexuálom, ako osobou pociťujúcou príťažlivosť voči rovnakému pohlaviu, a homosexuálom, ktorý žije v neprípustnom, i sexuálnom, vzťahu.

No a najzaujímavejší je samotný Stangl. Najmä suverénnosťou, s akou sa dožaduje, aby sa Cirkev prispôsobila jemu i za cenu zmeny dvetisícročných pravidiel. Alebo skôr viac ako tritisícročných pravidiel. To, že on sa prispôsobovať nebude, dáva jasne najavo. Požiadavku, aby žil cudne, považuje za nerealistickú. V podstate vystupuje ako náboženský reformátor. O sile sexuálneho pudu a o obtiažnosti jeho zvládania vedia niečo asi všetci muži. Pozoruhodné je však, ako Stangl prenáša tento problém na celé svoje spoločenstvo.

Čakalo sa, čo povie arcibiskup. Stangl sa domáhal stretnutia s ním, a tak ho kardinál Schönborn pozval na obed. Keď Stangl navrhol, aby sa stretnutia mohol zúčastniť i jeho registrovaný partner, Schönborn súhlasil. A Stangl vyhral. Kardinál povedal, že môže byť členom farskej rady. Stangl naňho urobil „hlboký dojem“. Preto v zásade rozhodol o tom, že členom farskej rady pokojne môže byť človek, ktorý ostentatívne žije v rozpore s požiadavkami vierouky Cirkvi.

Príbeh poukazuje na niekoľko skutočností. Po prvé, mnoho veriacich katolíkov, a to i tých „kostolných“, stratilo cit pre dodržiavanie základných pravidiel morálky. Nevnímajú ju ako danú Bohom. Po druhé, mnohí duchovní už dávnejšie stratili odvahu o tejto morálke hovoriť. Po tretie, tí, ktorí o nej hovoria, riskujú, že budú vlastnými „zhodení pod autobus“. Ako farár Swierzek, ktorý sa radšej odmlčal.

Napokon si dovolíme vysloviť prognózu. Kardinálov ústupok i tak k ničomu nepovedie. V tomto zápase bude západný sekularizmus vyžadovať od Cirkvi kapituláciu, nie ústupky. Preto medzi sekularizmom a Cirkvou tak či tak dôjde k zrážke.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.