Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Mýty a naše národy

Číslo 1/2012 · Csaba Gy. Kiss · Čítanosť článku: 3130
 

Ako rozprávajú národné mýty? Začnime tým: pochabá je predstava veriť, že možno odstrániť národné mýty. Nie je isté, či majú pravdu tí, ktorí sa domnievajú, že tieto príbehy – alebo ak tak chcete, narácie – treba konfrontovať s takzvanou skutočnosťou, a nazerajú na národné mýty tak, ako na akési diabolsky škodlivé povery. Nemyslím, že na začiatku 21. storočia by si ktokoľvek myslel, že jestvujú nejaké „objektívne“ dejiny (nezávislé od nás, od každého pozorovateľa). Alebo zas, že existuje taký zorný uhol, z ktorého možno vysloviť spravodlivý úsudok o minulosti. Je otázne, ako možno načrtnúť hranicu medzi skutočnosťou a neskutočnosťou, inými slovami, kde sa mýtus začína a pokiaľ je ešte mýtom.

Jedno rozhranie sa javí pomerne zreteľne. Národné mýty sú predsa naráciami národa; stretávame sa s nimi trebárs v dielach krásnej literatúry, prípadne v prejavoch politikov, alebo v prácach historikov. Čiže hranica ich platnosti je daná kultúrnym spoločenstvom. A dodajme, podstatou národnej narácie dejín – samotného nacionalizmu je, že vlastné kultúrne spoločenstvo pokladá za univerzálne, pre národ jestvuje len jediný rámec narácie minulosti. Lenže neverme, a prinajmenšom nazerajme s triezvou pochybovačnosťou, že len tak ľahko možno nechať plávať národnú naráciu. Dejiny potvrdili o početných univerzálnych diskurzoch, že pod moderným a skvelým plášťom univerzality nie je nič iné ako prostý imperiálny a veľmocenský partikularizmus. Mojím obľúbeným príkladom je prípad francúzskych jazykovedcov a mysliteľov 17. a 18. storočia, ktorí neustále hlásali, že jestvuje univerzálny ľudský jazyk, ku ktorému najbližšie stojí francúzsky jazyk. Myslím, že je zbytočné dlhšie vysvetľovať Slovákom a Maďarom, ako možno do skutočného jazyka preložiť často opakované a propagované slovné spojenie komunistickej epochy: „socialistický internacionalizmus.“ Na Západe sú dodnes ľudia, ktorí ťažko chápu, že toto združené pomenovanie jednoducho znamenalo sovietsku kolonizáciu.

Ak akceptujeme, že platnosť národných mýtov je obmedzená hranicou danej kultúry, potom by bolo azda najcieľavedomejším riešením ich postaviť vedľa seba, a zároveň pritom aj akceptovať, pravdaže, nie s bezpodmienečným nadšením, že napríklad sú maďarské mýty a sú slovenské mýty. A ďalej, že tieto príbehy, narácie vo veľkej miere prispeli k vzniku národov. Mohli by sme povedať aj tak, že národný mýtus je nevyhnutá náležitosť národa. Mýty rozprávajú o zrode národa, o národných bohatieroch. Reč je o pôvode, o procese vzniku, ako v prípade založenia Ríma o Romulovi a Removi a zlatej vlčici, ktorá ich živila.

Spomedzi našich príbehov o pôvode a vzniku hodlám spomenúť iba najdôležitejšie – paralelne po dvoch z každej strany: naráciu Slovákov o Veľkej Morave s Cyrilom a Metodom, zábor vlasti Maďarov a založenie štátu, ako aj veľmi dôležité narácie meruôsmeho roku v modernom národnom vedomí obidvoch národov. Netreba dlhšie vykladať, že narácie sa nedoplňujú, ale vzájomne popierajú. Nemá zmysel zamiešať do dialógu kultúr kategóriu historickej pravdy (je veľmi citlivá na možné zneužitie). Poučné je však príbehy postaviť vedľa seba a skúmať ich porovnávacou metódou. Východiskom by mohlo byť, že oba (všetky štyri) cykly narácií sú platné, ale iba vo vlastnom kruhu, takže ich platnosť je relatívna. Z toho vyplýva, že by bolo nevyhnutne žiaduce osvojiť si „vedu“ empatie, a čo je možno ešte ťažšie, zredigovať jednu spoločnú naráciu z prvkov slovenských a maďarských mýtov. Čo mám na mysli? Spomenul som si na budapeštiansky príhovor arcibiskupa Korca (prirodzene, odznel v Slovenskom inštitúte na Rákocziho ceste 15), keď v deväťdesiatych rokoch 20. storočia hovoril o tom, že vôbec nie je nezmyselné pokladať kráľa svätého Štefana za pokračovateľa Cyrilovho a Metodovho diela. Nepokladám teda za vhodný prístup, ktorý sa uplatňuje v slovenskom pohľade na meruôsmy rok v slovenskom historickom diele vydanom v deväťdesiatych rokoch (Viktor Gabriel: Legenda rokov meruôsmych). Táto knižočka nemierne zveličila nedostatky slovenského národného hnutia, pomiešala ich s nacionalizmom deväťdesiatych rokov 20. storočia, pritom kritériom jeho súdov bola Marxova a Engelsova norma, ktorá označila vtedajšie úsilie Slovanov v Uhorsku za úplne „reakčné a kontrarevolučné.“

Tu žijú národy. Svojho času, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, slovenský spisovateľ Vladimír Mináč nazval jednu svoju esej: Tu žije národ! Akože slovenský národ; v komunistickom Československu predsa boli časy, keď prežívali sklony trocha na to pozabudnúť. V strednej Európe sa zasa túžba po národnej nezávislosti spájala so slobodou človeka. Časť západného sveta veľmi čudne pristupovala k tomu, čo sa udialo v našej časti Európy po roku 1989. Jednou príznačnou tendenciou, o ktorej si mysleli, že ju objavili, malo byť nové oživenie nacionalizmu po páde komunizmu. Základom omylu „objaviteľov“ je, že vychádzali z ideologických prejavov sovietskeho totalitarizmu, a nadobudli dojem, že má univerzálny charakter (prirodzene, nemožno vylúčiť jednotlivcov, ktorí mali záujem to tak vidieť), a neboli ochotní postrehnúť, že sovietske impérium má kolonizačnú povahu a potláča národné práva na slobodu. Pomyslime len na Brežneva, Ceauşesca, Živkova. O nich naozaj nemožno povedať, že by neboli uplatňovali politiku krajnej národnej homogenizácie.

Spomínam si na talianskeho politológa, ktorý v rokoch 1994/95 na rokovaní v Prahe pokladal rozdelenie Česko-Slovenska za obrovskú tragédiu a o Slovákoch hovoril bezmála v takom tóne, akoby boli bezprostrednými potomkami niekdajšieho Tisovho štátu. Je známe, v súvislosti so Slovenskom v západnej verejnej mienke sú dodnes rozšírené takéto nálepky.

Autor je maďarský historik a publicista. Redakčne upravená pôvodná verzia maďarského textu odznela pred rokmi za uzavretým okrúhlym stolom na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Budapešti. Úplný text po maďarsky knižne vyšiel v súbore esejí Csabu Gy. Kissa pod názvom Domov ako záhrada (A haza mint kert, 2005).

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.