Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ako súvisia potraty s kriminalitou?

Číslo 1/2012 · Katarína Danišková · Čítanosť článku: 2184
 

V 90-tych rokoch minulého storočia sa stalo v USA niečo, čo takmer nik nečakal. Kým počas 70-tych a 80-tych rokov rástla kriminalita a množili sa predpovede o kataklizme, ktorá nastane v rokoch 90-tych, tie priniesli niečo neočakávané. Kriminalita napriek negatívnym očakávaniam začala klesať. A odborníci rôznych vedných oborov, sociológiou začínajúc a ekonómiou nekončiac, sa snažili vysvetliť prečo. Mnohé vysvetlenia boli prosté a priamočiare. Niektorí tvrdili, že zabrala nová policajná stratégia, zdokonalenie väzenského systému alebo prísnejšie zákony o držbe zbraní. Iní prišli s teóriou starnutia populácie alebo zlepšenia ekonomickej situácie. V článku Donohue a Levitt (2001)1, ktorý vyšiel v Quarterly Journal of Economics sa objavilo úplne iné a pre mnohých kontroverzné vysvetlenie. Autori tohto článku uznávajú vyššie uvedené dôvody a priznávajú im podiel na znížení kriminality. Na druhej strane však tvrdia, že sa opomína ešte jeden veľmi dôležitý dôvod. Podľa nich sa na poklese objemu trestných činov v USA signifikantne podieľala legalizácia potratov2. Autori pripisujú umelým potratom až 50-percentný podiel na poklese kriminality, a to najmä z dôvodu, že prostredie, z ktorého pochádzal veľký podiel potratených detí a ich „nechcenosť“, z nich robili potenciálnych kriminálnikov. Levitt tieto výsledky neskôr publikoval aj vo svojej populárnej knihe Freakonomics, ktorá vyšla nedávno aj v slovenskom preklade.

Tvrdenie, že umelé potraty znižujú počet trestných činov, má v sebe nádych pohoršenia a nepočúva sa ľahko, hlavne ak patríte k odporcom umelých potratov. Ako sa s tým vysporiadať? Znamená to, že potraty sú jedným zo spôsobov akéhosi prirodzeného výberu? Existuje snáď „dobrý“ dôvod, prečo by mali byť legalizované? Skôr než začneme riešiť tieto otázky, je dôležité spýtať sa či autori, vedome alebo nevedome, nezneužili dáta na preukázanie javu, ktorý vlastne nemusí existovať? Neponúkajú nám prvoplánové a nepresné vysvetlenie oveľa komplikovanejšieho a komplexnejšieho javu? Skúsme sa preto pozrieť na samotné vysvetlenie a dôkazy, ktoré nám autori ponúkajú, odpovede ich oponentov a zhrnúť polemiku, ktorá sa okolo tejto témy vytvorila.

Argumenty Donohuea a Levitta

Ku globálnej legalizácii potratov v USA došlo v roku 1973 v prípade, ktorý je známy pod menom Roe vs. Wade4. Pod pseudonymom Jane Roe vystupovala slobodná žena s vlastným menom Norma McCorvey, matka dvoch detí, ktorá čakala svoje tretie dieťa a chcela ísť legálne na potrat. Ona nakoniec z rozsudku neprofitovala a porodila dieťa ešte pred jeho vynesením, ale do roka od rozsudku podstúpilo v USA legálny umelý potrat 750 000 žien. Donohue a Levitt tvrdia, že vďaka rozsudku sa potraty stali dostupnými pre ženy z nižších sociálnych vrstiev, slobodné a mladé, u ktorých je zvýšená pravdepodobnosť, že ich dieťa bude vyrastať v chudobe a neúplnej rodine. A to je jednou zo známych príčin budúceho sklonu k delikvencii. Začiatkom 90-tych rokov by prvé potratené deti boli vo veku, keď väčšina mladistvých začína páchať trestnú činnosť. A práve vtedy začala bujná kriminalita, známa zo 70-tych a 80-rokov, neočakávane postupne klesať. Skúsme sa teda pozrieť na dôkazy, ktoré podľa Donohuea a Levittovho bestselleru Freakonomics potvrdzujú vplyv umelých potratov na zníženie počtu trestných činov v USA.

Autori v zásade prichádzajú s tromi argumentami, aby podporili svoju teóriu o súvise umelých potratov a trestných činov. Prvý argument je založený na porovnaní s tými štátmi USA, kde došlo k dekriminalizácii potratov ešte pred Roe vs. Wade. Jedná sa o štáty New York, Kalifornia, Washington, Aljaška a Hawai. Ukazujú, že práve v týchto štátoch došlo ku skoršiemu poklesu kriminality ako v štátoch USA, kde boli umelé potraty legalizované neskôr. Ako druhý dôkaz autori uvádzajú, že v štátoch, kde bolo vykonaných viac umelých potratov, došlo k výraznejšiemu poklesu kriminality ako v štátoch s nižším počtom potratov. Posledný argument je založený na sledovaní počtu trestných činov u násťročných. V štátoch USA s vyšším počtom potratov bol pokles kriminality najvýraznejší v kategórií mladistvých kriminálnikov.

Čo na to oponenti?

Jedným z kritikov uvedených tvrdení je John Lott (2008)5, ktorý vo svojej eseji ponúka úplne opačný pohľad na súvis umelých potratov a kriminality.6 Podľa neho mala naopak legalizácia umelých potratov vplyv na zvýšenie kriminality a nie na jej zníženie. Ako je to možné? Jeho vysvetlenie je založené na zmene mentality smerom k takzvanej abortívnej mentalite. Spolu s legalizáciou potratov sa rozšírilo aj predmanželské spolužitie a to preto, že legálny potrat mohol poslúžiť ako posledná inštancia v prípade neplánovaného tehotenstva. Ale ak žena možnosť potratu odmietla využiť, neznamenalo to, že sa rodičia vezmú, ako tomu bývalo predtým. Práve naopak, počet manželstiev uzavretých kvôli tehotenstvu klesol a možnosť potratu zbavila mužov zodpovednosti za nechcené tehotenstvo. V praxi veľa žien na potrat nakoniec nešlo a vychovávali svoje deti ako slobodné matky. Celkovo sa podiel detí narodených mimo manželstva zvýšil z 5 percent v druhej polovici 60-tych rokov na 16 percent v druhej polovici 80-tych rokov. V černošskej populácii bol tento nárast ešte dramatickejší, z 35 percent na 62 percent. Zároveň došlo k výraznému poklesu adopcií detí, a to na šestinu stavu spred roka 1973. To znamená, že vzrástol počet detí, ktoré vyrastali v domácnosti s jedným rodičom, a práve u takýchto detí je väčšia pravdepodobnosť, že spáchajú trestný čin.

Teda, kým Donohue a Levitt tvrdia, že legalizácia umelých potratov znížila počet nechcených detí a to má za následok znížený počet kriminálnych činov, Lott poukazuje na to, že mala naopak za následok nárast počtu detí narodených mimo manželstva, a tie sa dopúšťajú kriminálnych činov vo väčšej miere.

Donohue a Levitt tiež argumentujú, že legalizácia potratov môže byť zodpovedná až za 80 percent z celkového poklesu počtu vrážd v 90-tych rokoch. Na druhej strane, Lott (2008) analyzuje počet vrážd v súvislosti s rôznymi vekovými skupinami a poukazuje na to, že v 90-tych rokoch došlo najprv k poklesu vrážd v skupine nad 26 rokov, teda u tých, ktorý sa narodili ešte pred Roe vs. Wade. Naviac, narodení počas štyroch rokov po Roe vs. Wade mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú vraždiť ako tí, ktorí sa narodili počas štyroch rokov pred Roe vs. Wade. To nahráva tvrdeniu, že legalizácia potratov mala za následok zvýšený počet vrážd. Nakoniec Lott (2008) uvádza porovnanie s Kanadou, kde došlo ku globálnej legalizácii potratov až o 15 rokov neskôr a napriek tomu začala kriminalita klesať v približne rovnakom čase ako v USA.

Ďalší oponenti Foote a Goetz (2008)7 poukazujú na metodologické chyby, ktorých sa dopustili Donohue a Levitt pri odhadovaní svojich rovníc (na základe týchto rovníc formulovali vyššie uvedené argumenty). Foote a Goetz upozorňujú, že správny postup pri hľadaní vzťahu medzi potratmi a kriminalitou je porovnávať osoby žijúce v rámci jedného štátu namiesto porovnania štátov. Dôvod je prostý. Kriminalita v rôznych štátoch je ovplyvňovaná rôznymi faktormi s rôznou mierou vplyvu. Keď porovnáte osoby v rámci jedného štátu, môžete do určitej miery predpokladať, že tieto faktory sú v rámci štátu konštantné. V prípade medzištátneho porovnania potrebujete tieto faktory zahrnúť do vašej rovnice a to je problematické, keďže mnohé z nich sú nepozorovateľné. Naviac, ak dôležitý faktor vynecháte, získané hodnoty môžu byť vychýlené jedným alebo druhým smerom.

Donohue a Levitt mali pôvodne v úmysle odhadnúť správnu rovnicu, tzn. porovnávať osoby žijúce v rámci jedného štátu. Nedopatrením však vynechali jednu dôležitú časť a to spôsobilo, že ich porovnanie je medzištátne. Keď Foote a Goetz zopakovali ich odhad správnym spôsobom, zistili, že odhadnutý vzťah medzi kriminalitou a umelými potratmi klesol na polovicu.

Ďalším technickým problémom štúdie Donohue a Levitta je to, že pri svojich výpočtoch definovali kriminalitu ako celkový počet zatknutí a nie ako počet zatknutí na počet obyvateľov. Problém spočíva v nasledujúcej úvahe: Na jednej strane v štáte s klesajúcim počtom narodených detí pri rovnakom počte potratov sa logicky zvyšuje počet potratov na jedného narodeného. Na druhej strane, nižší počet narodených detí vedie spravidla k nižšiemu celkovému počtu obyvateľov8, a teda s veľkou pravdepodobnosťou sa zníži aj celkový počet zatknutí. To znamená, že vzťah medzi počtom potratov na jedného narodeného a celkovým počtom zatknutí bude prirodzene negatívny, čo vyšlo aj Donohue a Levittovi. Tým však neukázali, že potraty majú vplyv na kriminalitu. Ak sa zvýši populácia v štáte o 5 percent, prirodzene stúpne aj celkový počet zatknutí o 5 percent. V takomto prípade sa však miera trestnej činnosti vôbec nezmení. Donohue a Levitt teda nemali vychádzať z celkového počtu zatknutí, ale z miery trestnej činnosti. Po tejto úprave sa vplyv umelých potratov na kriminalitu v článku Donohue a Levitta vytratí.

Technických problémov v texte Donohue a Levitt je ešte niekoľko, ale ich podrobnejší popis by bol prínosný len pre ekonometricky zdatného čitateľa. Preto len dodám, že Foote a Goetz ukázali, že po ich odstránení nevieme identifikovať signifikantný vzťah medzi mierou potratovosti a budúcou mierou kriminality. Foote a Goetz však zistili, že miera potratovosti a miera kriminality v tom istom roku pozitívne súviseli aj pred rokom 1985, keď minulé potraty ešte nemohli mať vplyv na kriminalitu.

Za zmienku stojí odpoveď Donohue a Levitta na uvedenú kritiku. Na svoju obranu v článku z roku 2006 uviedli, že dáta o potratoch, ktoré pôvodne používali, v sebe obsahujú chyby merania spôsobené pri zbere dát. Tie chyby sú spôsobené tromi faktormi: (1) počet potratov je meraný podľa miesta, kde sa potrat vykonal a nie podľa trvalého bydliska ženy, (2) dáta o potratoch neobsahujú informáciu o termíne pôrodu ani presnom dni, kedy bol potrat vykonaný, a teda je ťažké určiť, kedy by sa potratené dieťa narodilo, a (3) medzištátnou migráciou. Donohue a Levitt (2006)9 upravili svoje dáta, aby odstránili uvedené problémy a znovu odhadli svoje rovnice. V závere tvrdia, že nové výsledky ešte dôraznejšie potvrdzujú ich predchádzajúce tvrdenia. Tieto nové výsledky však silne závisia od formulácie rovnice, ktorú si Donohue a Levitt vybrali a ktorá je pozmenením tej, ktorú navrhli Foote a Goetz.

Foote a Goetz následne poukázali na ďalšiu slabinu ich výsledkov, ktorá spočíva v ich závislosti od spôsobu výpočtu chýb odhadov. V ekonometrii je veľkosť chýb veľmi dôležitá, pretože sa používa na určenie „sily“ výsledkov. Zjednodušene povedané, ak sú chyby v porovnaní s odhadmi malé, výsledky sú „silné“. V opačnom prípade sú výsledky „slabé“. Donohue a Levitt preferujú metódu výpočtu chýb, ktorá vedie k malým chybám a teda silným výsledkom. V prípade metódy, ktorú preferujú Foote Goetz, sú tie isté výsledky považované za slabé.10

Na tomto mieste už väčšina čitateľov nebude vedieť, na ktorú stranu sa má pridať, keďže ani skutoční znalci sa v tomto prípade nezhodli. Ale ako sa môžeme spoľahnúť na výsledky, ktoré sú významné len za určitých podmienok? Diskusia o tom, že umelé potraty majú za následok nárast kriminality sa nateraz skončila sporom o použitie správnej metódy odhadu chýb. Je teda viac než pravdepodobné, že súvis legalizácie potratov a miery kriminality vôbec nie je taký priamočiary ako ho vykreslil Levitt vo svojej knihe Freakonomics. V skutočnosti takýto súvis nemusí vôbec existovať, čo tvrdia tak Foote a Goetz ako aj Joyce (2009) a mnoho ďalších. A to je dôležitá správa pre všetkých, ktorých tvrdenie, že umelým potratom vďačíme za zníženie kriminality, pohoršilo a vnútorne sa s ním nevedeli vysporiadať.

Autorka je matematička a spolupracovníčka Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku HFI.


1 Donohue, J.J., Levitt, S.D., 2001. The Impact of Legalized Abortion on Crime. The Quarterly Journal of Economics 116(2), 379-420.
2 Toto tvrdenie nie je nové. Prvýkrát sa podobný jav spomína v štúdii Forssman a Thuwe (1966), ktorí sledovali „nechcené“ deti a ich sklon ku kriminalite. Sociálne problémy „nechcených“ detí sa tiež spomínajú v rozhodnutí prípadu Roe vs. Wade.
3 Levitt, S.D., Dubner, S.J., 2006. Freakconomics aned Špekonomie. Praha: Alfa Publishing.
4 Potraty z dôvodu ochrany zdravia a života matky boli v USA legálne už pred Roe vs. Wade.
5 Esej je dostupná na http://www.lewrockwell.com/lott/lott64.html
6 Tejto téme sa venuje J. Lott aj vo svojej knihe Freedomnomics: Why the Free Market Works and Other Half-Baked Theories Don't. Washington: Regnery Publishing Inc., 2007.
7 Pracovná verzia článku je dostupná na http://www.bos.frb.org/economic/wp/wp2005/wp0515.pdf a článok bol publikovaný v Quarterly Journal of Economics (http://qje.oxfordjournals.org/content/123/1/425.full.pdf+html). Tento článok sumarizuje reakcie na Donohue a Levitt (2001), Donohue a Levitt (2004), Donohue a Levitt (2006) and Donohue a Levitt (2008).
8 Do hry vstupuje ešte úmrtnosť a migrácia.
9 Donohue, J.J., Levitt, S.D., 2006. Further Tests of Abortion and Crime: A Response to Donohue and Levitt (2001, 2004, 2006). NBER Working Paper No. 12607. Publikované v Quarterly Journal of Economics 123(1), 2008.
10 V podobnom duchu sa nesie aj kritika Joyce, T.J., 2009. A Simple Test of Abortion and Crime. Review of Economics and Statistics 91(1), 112–123.

Copyright © 2005-2016 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.