Habemus episcopum

Číslo 1/2012 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 4273
 

Sú chvíle, keď si človek uvedomí, že Katolícka cirkev je nádherná. Napriek všetkej hriešnosti, až biednosti jej putujúcich členov. Pre autora týchto riadkov bolo takýmto momentom vysvätenie nového pomocného biskupa Bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozefa Haľka v sobotu 17. marca v Dóme sv. Martina v Bratislave. Do Dómu som prišiel s predstihom a čakajúc na kraji v bočnej lodi na začiatok obradov, som ticho pozoroval vnútro Dómu. Gotická klenba sa majestátne klenula vysoko nad hlavami veriacich, farebné vitráže okien svietili, lebo zvonka sa do nich opieralo slnko. Niekoľko metrov predo mnou Donnerov olovený svätý Martin mečom roztínal svoj plášť, aby sa oň rozdelil so žobrákom. Vo vzduchu bolo slávnostné napätie. Potom zaznel majestátny organ s nástojčivosťou, ktorá nám zvestovala, že toto je naozaj niečo mimoriadne. Človek si nevdojak spomenul na časy spred viac ako dvoch desaťročí, keď sme takmer žiadnych biskupov nemali a museli sme si ich od komunistického režimu dôrazne vyžadovať na Sviečkovej manifestácii niekoľko sto metrov od Dómu na Hviezdoslavovom námestí. Vieme si ešte vážiť dnešnú samozrejmosť, akou je menovanie nových biskupov?

Keďže chrám bol plný, nevidel som dobre na mohutný sprievod biskupov a kňazov kráčajúci k oltáru. Videl som len kríž v čele sprievodu a mitry biskupov, ktorých tam bolo sedemnásť, ako som neskôr spočítal pri vkladaní rúk. Našťastie tri metre predo mnou bola veľká televízna obrazovka, na ktorej bežal priamy prenos Slovenskej televízie. Samozrejme televízia si vyberala zábery na Jozefa Haľka, budúceho biskupa. Jozef bol vážny, dôstojný, kráčajúc k oltáru sa iba občas slabučko usmial. Tak trochu mi pripomínal Richarda Burtona, ktorý stvárnil Tomáša Becketa v rovnomennom filme.

O biskupovi Haľkovi teraz hovoríme ako o Jozefovi, pretože je to náš kolega a priateľ. Menovania biskupa je samozrejme pocta pre danú diecézu. Sme však radi, že pre nás sa jedná o poctu viacnásobnú. Jozef Haľko je totiž členom redakčnej rady nášho Impulzu. Tvoríme Impulz spoločne už od samého začiatku v roku 2005. Čitatelia vedia, že Jozef napísal do Impulzu za tie roky dve desiatky článkov. Teraz ešte prezradíme, že Impulz vďačí Jozefovi i za svoj názov. Keď sme jedného jarného dňa v roku 2005 rozhutovali, ako pomenovať naše periodikum, bol to Jozef, ktorý vyslovil slovo Impulz. Na iné možné názvy, a padlo ich vari desať, si už nejako nespomíname, ale Impulz sa nám zapáčil. Jozefovi vďačíme za určitú spätosť redakcie s duchovenstvom, čo nikdy nie je na škodu. Boli sme veľmi radi, keď nám oznámil, že ani nové povinnosti biskupa nebudú znamenať jeho rozlúčenie sa s prácou v redakčnej rade, a že teda naďalej ostáva s nami.

Bol to zvláštny pocit počuť, ako rímsky biskup Benedikt, „sluha sluhov Božích“, píše nášmu priateľovi, že ho vidí ako schopného zastávať úrad biskupa, za ktorého ho týmto menuje. Vidieť ako dostáva prsteň, mitru, berlu. Ako požehnáva veriacich. Ako ich prosí o modlitby za seba. Bol to čas i na chvíľky dojatia. Napríklad, keď ďakoval svojim rodičom: „Modlitba rodičov za svoje deti má zvláštnu moc pred Bohom.“ Nejaké tie slzy stiekli z kútikov očí. Keď sme spievali „Veni Creator Spiritus“ a „Teba Boha chválime“, dýchala na nás oná nevyvrátiteľná istota Petrovho stolca.

Pred naším novým biskupom stoja výzvy, ktoré vyplývajú z jeho doterajšieho kňazského pôsobenia. Jozef bol okrem pôsobenia v pastorácii i cirkevným historikom. Tým sa priraďuje k stáročnej tradícii slovenských katolíckych kňazov, ktorí sa venovali i pôsobeniu v oblasti kultúry. Za biskupa bol vysvätený v chráme, o ktorom práve on vie vari najviac. Pred dvoma rokmi publikoval monumentálnu knihu o Dóme svätého Martina. Ako historikovi je mu teda jasný širší kontext Slovenska a jeho dejín v strednej Európe. Ako kňaz sa venoval i pastorácii maďarských katolíckych veriacich. Z historických príčin, ktoré sú mu známe, budú vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi ešte dlhé roky stredoeurópskou politickou témou. Pôsobenie biskupov nevyhnutne občas presahuje do politickej oblasti či si to želajú alebo nie. Táto výzva bude v budúcich rokoch v Jozefovom pôsobení prítomná.

Jozef pôsobil ako hovorca Bratislavskej arcidiecézy, a teda má bohaté skúsenosti s médiami. Pamätáme si ho ako komentátora televízneho prenosu z pohrebu pápeža Jána Pavla II. Spolu sme diskutovali v redakčnej rade Impulzu o komplikovaných vzťahoch medzi Cirkvou a sekulárnymi médiami. Cirkev v Európe sa nachádza v dnešnej dobe medzi dvoma pokušeniami. Prvým je snaha vychádzať s médiami dobre za každú cenu. Druhou krajnosťou je pasivita a rezignácia na prácu s nimi. Obe krajnosti však povzbudzujú médiá v presvedčení, že Cirkev je vo verejnom živote bezvýznamná. Nový biskup má príležitosť byť s novou autoritou nápomocný arcibiskupovi Zvolenskému v neľahkej interakcii s médiami.

A iste tu budú i nové výzvy, ktoré dnes nie sme schopní predvídať v ich zložitosti. Našou úlohou je vyprosovať od Boha pre nového biskupa veľa milosti, aby obstál. Jozef, Pán, ktorý začal v tebe dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.