Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Strom života

Číslo 4/2011 · Jaroslav Daniška · Čítanosť článku: 2333
 

Strom života (The Tree of Life, USA, 2011)
Réžia a scenár: Terrence Malick, hudba: Alexandre Desplat, produkcia: Dede Gardner, Sarah Green, Grant Hill, Brad Pitt a Bill Pohlad. Hrajú: Brad Pitt, Jessica Chastain, Sean Penn, Hunter McCracken, Laramie Eppler, Fiona Shaw a ďalší.

Strom života je najzaujímavejší film roka 2011. Nič podobné v kine nebolo a nie je. Pritom tento film je 140 minút dlhý, pričom časti, kde plynie regulárne dej alebo kde postavy dokonca rozprávajú, tvoria zhruba polovicu filmu, ak nie ešte menej. Je to z mnohých aspektov experimentálny snímok, a pritom dráma. Autor tejto recenzie dodáva, že kontroverzná dráma. Ako to už býva pri kontroverziách, film má dva typy divákov: nadšených priaznivcov a otrávených kritikov, ktorí odchádzajú z kinosály. Pokúsim sa však o tretí pohľad. Film sa mi totiž v mnohom páčil, myslím si však, že nie je tým, za čo ho považujú jeho obdivovatelia.

Ústrednou témou filmu je boj dvoch princípov. Konflikt sily a lásky, nemilosrdnej, často krutej prírody a dobra, ľudského dobra. Vo filme je tento konflikt reprezentovaný ako konflikt muža (Brad Pitt) a ženy (Jessica Chastian), alebo tiež človeka a prírody, či dokonca v niektorých momentoch niektorých zvierat (moment, keď prehistorické zviera daruje život svojej obeti). Dej príbehu je zasadený do Ameriky päťdesiatych rokov, do Texasu, do života jednej katolíckej rodiny. Dvaja mladí rodičia vychovávajú svojich dvoch synov, budujú si svoj život a popri tom rastú, dospievajú a zrejú. Druhou časťou je filmová poézia, kombinácia lyriky, občas sa zdá, že až modlitby, spojená so zábermi na nekonečný vesmír, hviezdy, život mikroorganizmov, buniek, vodu a ďalšie obrazy. Hoci to občas pôsobí zdĺhavo, film to robí zaujímavejším a obsahovo hlbším. Poďme však k pointe. Dlho som si myslel, že cieľom autora je urobiť totálnu kritiku Ameriky päťdesiatych rokov. Nie je to však tak. Režisér sa skôr snažil o dialóg s Charlesom Darwinom. Terrence Malick vidí evolúciu ako zápas dvoch síl, ako konflikt, kde agresivita prehráva s láskou. Je tu však trochu problém. Autor síce voči sebe vedome stavia dve protichodné sily, nerobí to však úplne férovo. Napríklad postava otca (naozaj skvelý Brad Pitt) je práve postavou agresivity, moci, ovládania, vynucovaného posluchu. Postava otca je však súčasne aj postavou náboženskou. Práve otec sa vždy pred jedlom modlí, on vodí rodinu do kostola, kde hrá na organ. Má vyvinutý vzťah k hudbe, svojich synov učí počúvať Brahmsa a rozumieť symfóniám. Ten istý otec, ktorý sa v nedeľu v chráme bojí Boha, zvelebuje po ceste domov realitných biznismenov a klania sa mamone. Čo teda reprezentuje tento muž? Skôr vnútorný konflikt dvoch princípov, niečo, čo si navzájom odporuje. Podobne je to aj s postavou matky (Jessica Chastain). Matka je pre svojich synov predstaviteľkou lásky, pri nej sa cítia milovaní aj bezpeční. Otec ich vedie k agresivite (chce, aby sa naučili biť, a žiada od nich, aby udreli vlastného otca do tváre), matka k láske. Lenže, keď deti, obzvlášť starší syn, urobia priestupok a boja sa otcovho trestu, matka im to láskavo odpustí a pred otcom ich previnenie zatají. Chlapci odídu bez trestu. Lenže, je toto láska? Nepatrí k skutočnej láske aj spravodlivý trest?

A napokon je tu otázka Boha. Hlas šepkajúcej matky, ktorý sprevádza viaceré lyrické scény, sa prihovára Bohu. Občas to pripomína modlitbu, občas nariekanie, ale v jednom momente je Bohu adresovaná výčitka. Týka sa smrti nevinného dieťaťa. Ako to mohol Boh dopustiť? Postava sa však nepýta a skôr Boha odsudzuje. A práve to vyvoláva otázky, či tieto monológy možno vôbec považovať za modlitbu.

Autor filmu však nakrútil pozoruhodný film. Obrazovo, hudobne (geniálne zaradený Smetana) a čiastočne aj obsahovo. Hoci je snímka nepochybne duchovne bohatá, nejde o film náboženský. Ak sa teda autor snažil pochopiť zmysel nášho života, zmysel stvorenia, otvoril sa mu síce široký rozhľad, podarilo sa mu ukázať množstvo bojujúcich síl a často aj ich duchovný zmysel, to najpodstatnejšie však zostalo nepochopené. Na škodu veci.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.