A vraj Slovensko nemá históriu

Číslo 3/2011 · Zuzana Neupauerová · Čítanosť článku: 3073
 

John Palka: Moje Slovensko, moja rodina. Kalligram, 2010

John Palka a jeho vyše 300 strán textu dokazuje opak. Vo svojej knihe Moje Slovensko, moja rodina prevedie čitateľa niekoľkými generáciami svojich priamych predkov, ich spriatelených rodín ako i početnými, viac či menej významnými udalosťami.

Rozprávanie je skôr tematické ako striktne chronologické. Vnuk Milana Hodžu strávil roky zbieraním materiálu: dopisoval si s pamätníkmi, čítal staré denníky i najnovšie publikácie, zhováral sa s historikmi. Výsledkom je určite hodnotná publikácia, ktorá však možno práve kvôli svojmu rozsahu a šírke záberu stráca na atraktivite. Veľmi cítiť chýbajúcu ruku editora, ktorý by vhodným preskupením kapitol, výberom a rozložením citácií dodal textu dynamiku a spád.

Koho však táto zdanlivá jednoliatosť textu neodradí a povznesie sa i nad autorovu záľubu v citovaní (nezriedka z diskutabilnej Wikipedie), toho čaká jedno veľké dobrodružstvo. Miestami učebnicový výklad je často zafarbený pohľadom samotného Johna Palku a husto popretkávaný denníkovými zápismi jeho matky či iných zúčastnených osôb. Autorovu zainteresovanosť považujem za veľký prínos. Ide o pohľad človeka narodeného do silne slovensky cítiacej rodiny, ktorý síce vyrastal v zahraničí, no prakticky do pätnástich rokov žil v čisto slovenskej komunite. Neskôr sa však plne asimiloval v USA, získal kvalitné vzdelanie, oženil sa a stal sa uznávaným odborníkom. Slovensko dlhé roky nebolo v centre jeho záujmu a to, ako naň pozerá dnes, je zaujímavou zmesou nostalgie a objektivity, vďaka jeho pohľadu zvonku.

Nejde o knihu spomienok na Milana Hodžu či Michala Miloslavova Hodžu. John Palka venuje rovnako veľa priestoru mnohým iným postavám, viac či menej dôležitým pre Slovensko a jeho politický, kultúrny či ekonomický rozvoj. Palka nestavia pomyselný pomník slávy sebe či svojim predkom, ale zaujíma sa o reálne pomery v našom kraji, emancipáciu Slovákov v časoch habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska či spoločného štátu s Čechmi.

Dáva si záležať, aby svojich predkov opísal ako členov spoločenskej strednej triedy: kým niektorí zakladali kultúrne spolky či iniciovali vznik bankových inštitúcií, iní podnikali s dobytkom z východu, spracovávali kože či kožušiny, robili na poli či kázali v kostole.

O týchto všetkých je kniha Johna Palka. O ľuďoch, ktorí milovali svoj domov, ktorým nechýbala chuť vzdelávať sa a dbali o to, kam kráča ich národ.

Naskytá sa jedna otázka: Nakoľko sú dejiny tejto veľkej rodiny dejinami nášho malého Slovenska?

Autorka študovala Dejiny umenia a Estetiku, pracuje v Centre pre Filantropiu a je komunitnou koordinátorkou Spoločenstva Ladislava Hanusa.