Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Antikoncepcia a sterilizácie za štátne peniaze

Číslo 3/2011 · Patrik Daniška · Čítanosť článku: 1851
 

Ministerstvo práce prišlo s návrhom preplácať z verejných prostriedkov antikoncepciu a sterilizácie osobám žijúcim v tzv. vylúčených spoločenstvách (ide prevažne o Rómov). Toto opatrenie by sa potenciálne mohlo vzťahovať až na 700 sídelných komunít, v ktorých žije približne 200 000 ľudí. Zámer ministerstva bol taký, že by sme mali prispievať cez úrady práce a zdravotné poisťovne.

Ideový návrh zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách obsahuje viacero rôznych návrhov ako sa postaviť k problémom sociálne vylúčených spoločenstiev. Najväčší rozruch však spôsobil práve návrh platiť z verejných prostriedkov antikoncepciu a sterilizácie. Proti sa postavilo tak ministerstvo zdravotníctva (hoci jeho zamestnanci sa spolupodieľali na príprave návrhu), ako aj verejnosť. Petíciu organizovanú Inštitútom pre verejné otázky a Fórom života podporilo v krátkom čase viac ako 3000 občanov, pričom proti návrhu boli iniciované aj ďalšie petície.

Samotný vecný zámer zákona vníma reprodukčné správanie Rómov ako problematické a kritizuje, že Rómovia majú viac detí ako majoritná populácia. Riešením má byť program financovania sterilizácií a antikoncepcie. Krásna ukážka toho, ako si v niektorých témach môžu liberáli porozumieť so skínheadmi. Keď sme sa s kolegom Marekom Michalčíkom z Fóra života zúčastnili rozporového konania na ministerstve práce (kde sme zastupovali občanov ktorí podporili petíciu), argumentácia ministerstva bola už trochu odlišná. Zástupca ministerstva odmietol, že by skutočným dôvodom na preplácanie sterilizácií a antikoncepcie mali byť demografické dôvody. Skutočným dôvodom je potreba zabezpečenia základného práva občanov rozhodnúť sa slobodne a zodpovedne o počte svojich detí, a tak napĺňať najvyšší štandard zabezpečenia reprodukčného zdravia. Prístup k prostriedkom, ktoré umožňujú plánované rodičovstvo by za žiadnych okolností nemal byť podľa ministerstva práce obmedzovaný. V prípade obyvateľov sociálne vylúčených spoločenstiev vníma ministerstvo ako veľké obmedzenie práve finančnú nedostupnosť produktov a prostriedkov plánovaného rodičovstva.

Tu sa však vynára niekoľko otázok. Prečo ministerstvo nepropaguje radšej prirodzené metódy plánovania rodičovstva, ktoré sú zadarmo? Prečo si ministerstvo vybralo práve oblasť „reprodukčného zdravia“, ktorú chce takto štedro finančne podporovať? Prečo radšej nekúpi potenciálnym záujemcom (alebo vybraným osadám) napríklad automobily, na ktorých by mohli dochádzať do práce do vzdialenejších regiónov? Prečo štát na jednej strane ľudí chráni pred sterilizáciami tridsaťdennou lehotou na rozmyslenie, no na druhej strane ten istý zákrok u časti populácie priamo podporuje? Ako sa zabezpečí, aby si niektoré ženy zo sociálne vylúčeného prostredia nespravili z predaja antikoncepcie čierny biznis? A hlavne, prečo by sme sa na tieto veci mali skladať my všetci, teda aj tí, ktorí s užívaním antikoncepcie a sterilizáciami nesúhlasíme?

Musíme si uvedomiť jednu dôležitú vec. Antikoncepcia a sterilizácie sú z etického hľadiska nesprávne riešenia. Plodnosť ani tehotenstvo nie je chorobou, a rovnako tak antikoncepcia a sterilizácia nie je liečbou. Práve naopak. Antikoncepcia – najmä vnútromaternicové teliesko, tzv. postkoitálna antikoncepcia ako aj hormonálna antikoncepcia – môžu spôsobiť smrť počatého dieťaťa, ak už došlo k počatiu. Môžu tiež predstavovať vážne zdravotné riziko pre tých, čo ich užívajú alebo podstúpia. Sterilizácia je okrem toho veľmi vážny zákrok, pri ktorom dochádza prakticky k nezvratnému zničeniu plodnosti ženy alebo muža. Hrozí pritom, že zvlášť občania žijúci vo vylúčených spoločenstvách nedostatočne porozumejú povahe úkonu a stanú sa tak obeťami nedobrovoľného alebo neinformovaného zákroku.

Dôležité je aj politické hľadisko. V prípade preplácania antikoncepcie a sterilizácií by sa výrazne posunula hranica v týchto témach. Doposiaľ sú tieto praktiky legálne a štát ich nezakazuje. Zo strany štátu však nedochádza k ich finančnej podpore. Schválením zákona by však štát začal tieto veci priamo finančne podporovať, čo by bol výrazný posun v angažovaní sa štátu nesprávnym smerom. Takáto zmena by bola výraznou politickou prehrou, obzvlášť počas vládnutia politickej koalície, v ktorej sú strany hlásiace sa ku kresťanstvu.

Naviac, takáto zmena by sa nedala označiť ani za liberálnu (v klasickom slova zmysle), pretože by len ďalej zvyšovala štátne prerozdeľovanie, ktoré je už beztak privysoké. Ak niekto chce míňať peniaze na antikoncepciu a sterilizácie pre sociálne vylúčené skupiny, môže tak spraviť z vlastných peňazí. Ale nútiť ostatných aby tak robili proti svojej vôli, nie je liberálne riešenie.

Ministerstvo práce sa v tomto smere vydalo cestou presadzovania pro-choice ideológie, ktorá neprospieva ani jednotlivcom, ani spoločnosti. Miesto míňania peňazí na znižovanie populácie by malo svoje úsilie venovať skôr podpore reprodukcie, ktorá je na Slovensku žalostne nízka. Tým by svoju úlohu riešiť sociálne a rodinné veci (medzi ktoré patrí aj odovzdávanie života z generácie na generáciu) napĺňalo oveľa zmysluplnejšie a v prospech dobra celej spoločnosti.

Tlak proti tomuto kontroverznému návrhu však prinútil ministerstvo, aby aspoň čiastočne zmenilo svoju rétoriku. Namiesto jednoznačnej zmienky o preplácaní antikoncepcie a sterilizácií ministerstvo dňa 20. septembra 2011 predložilo na rokovanie vlády verziu návrhu, ktorá je zdanlivo v porovnaní s pôvodným textom miernejšia. Problém však je, že aj naďalej trvá na príspevkoch štátu na „služby a prostriedky reprodukčného zdravia“. Bližšej konkretizácii rozsahu príspevkov a rozsahu finančne podporovaných „služieb a prostriedkov reprodukčného zdravia“ sa však návrh vyhýba. Z týchto slov však musí byť každému jasné, že sa ministerstvo svojho zámeru platiť za antikoncepciu a sterilizácie z verejných peňazí nevzdalo a vytvára si pôdu pre ďalšie pretláčanie svojho zámeru.

V čase písania tohto článku nebolo známe, ako dopadne rozhodnutie vlády o návrhu zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách. V každom prípade však bude potrebné ešte intenzívnejšie sledovať jeho osud. Po rokovaní o vecnom návrhu zákona príde na rad vypracovanie paragrafového znenia a jeho následné schvaľovanie. A do toho by sa už zmienka o uhrádzaní antikoncepcie a sterilizácií z verejných zdrojov nemala v žiadnom prípade dostať.


Autor je riaditeľ Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.