Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ad: O cnostiach a trhu

Číslo 2/2011 · Pavol Minárik ml. · Čítanosť článku: 2544
 

Udalosti posledných rokov, predovšetkým takzvaná hospodárska kríza, priťahujú pozornosť ekonómov a sociálnych mysliteľov k otázke, prečo trhy zlyhávajú. Pôvodné predpoklady klasickej a neoklasickej ekonómie o optimálnom fungovaní trhovej ekonomiky sa zoči-voči realite ukazujú ako problematické. Do popredia sa preto prirodzene dostávajú otázky, aké podmienky sú nutné pre dobré fungovanie trhových vzťahov. Množstvo ponúkaných odpovedí naznačuje, že riešenie tohto problému nie je jednoduché.

Jednou z možných odpovedí je, že dobré fungovanie trhov vyžaduje cnostných ľudí. Argumentáciu v prospech tejto tézy ponúka Katarína Danišková v Impulze 4/2010. Dovolím si oponovať. Myslím si totiž, že trhový mechanizmus cnostných ľudí nevyžaduje. Je dostatočne robustný na to, aby fungoval aj v spoločnosti ľudí, ktorí cnosťami práve neoplývajú. Dokonca si dovolím tvrdiť, že systém založený na dobrovoľnej výmene služieb je v spoločnosti necnostných ľudí jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť aspoň nejaký blahobyt.

Na úvod si dovolím rozlíšiť dve otázky, ktoré v uvedenom článku akosi splývajú. Prvá sa týka toho, či sú cnosti podmienkou fungovania trhu, druhá toho, či cnosti zvyšujú blahobyt. Fungujúci trh nepochybne zvyšuje blahobyt v porovnaní so spoločnosťou, kde je výroba organizovaná iným spôsobom či už produkciou výlučne pre vlastnú spotrebu alebo centrálnym plánovaním. Trhový systém však nemusí znamenať automaticky maximálny možný blahobyt.

Pojem cnosť prešiel v histórii dlhým vývojom. Cieľom tohto textu však nie je polemizovať o tom, čo je to cnosť. Pracovnú definíciu cnosti preto rád akceptujem tak, ako ju navrhuje Katarína Danišková – môžeme ju chápať „ako trvalú vlastnosť alebo zvyk človeka konať dobre.“ Cnostné konanie je dobrovoľné a je motivované presvedčením o správnosti takéhoto konania. Nie je teda výsledkom donútenia a nevychádza z kalkulovanej výhodnosti určitého správania.

Ako funguje spolupráca na trhu

Moderná veľká spoločnosť je charakterizovaná anonymnými výmennými vzťahmi. Spoločná výroba presahuje hranice rodiny či tlupy, kde sa všetci poznajú, a rozširuje sa na celú spoločnosť. Z toho vyplýva niekoľko závažných dôsledkov. Veľká spoločnosť nemá žiaden spoločný zdieľaný cieľ, o ktorý by sa usilovala. Ľudia sa väčšinou navzájom nepoznajú – nepoznajú potreby jeden druhého. Jednotlivý človek preto nemôže sledovať iný cieľ než svoj vlastný, prípadne cieľ svojej rodiny.

Veľká spoločnosť potrebuje mechanizmus, ktorý by zosúladil jednotlivé záujmy ľudí. Jedným z takýchto mechanizmov je trh. Slovami Adama Smitha: „Nie je to láskavosť mäsiara alebo pekára, ktorej vďačíme za svoj obed, ale je to ich ohľad na ich vlastný záujem. Nespoliehame sa na ich ľudskosť, ale na ich sebalásku a nikdy im nezdôrazňujeme naše potreby, ale ich výhody.“ Primárnym zdrojom koordinácie na trhu je cenový mechanizmus. Samozrejme, situácia je zložitejšia. Keď dám pekárovi peniaze, musím mať istotu, že dostanem chlieb, a naopak.

Tu niekde má zrejme korene myšlienkový experiment Kataríny Daniškovej: „Predstavme si trh, na ktorom sa všetci riadia jedine zákonnými obmedzeniami. Účastníci na trhu nie sú cnostní a nepýtajú sa, či je nejaký skutok správny alebo nesprávny. Pri posudzovaní skutkov riešia len otázku, či je daný skutok legálny alebo nelegálny. Jediným cieľom jednotlivcov i celej spoločnosti je maximalizácia úžitku a zisku.“ Je však tento model spoločnosti realistický? Budú sa ľudia, ktorí sa snažia o maximalizáciu úžitku, naozaj riadiť výhradne zákonnými obmedzeniami? Budú naozaj porušovať zmluvy, ak je to pre nich v danej chvíli výhodnejšie, hoci budú znášať prípadné sankcie?

Domnievam sa, že realita je iná. Spolupráca medzi ľuďmi je totiž dlhodobou záležitosťou. Vhodným modelom ľudskej spoločnosti sú opakované hry, nie jednokolové. Hoci si podvodom či porušením dohôd môžem polepšiť v konkrétnej transakcii, v budúcnosti už pravdepodobne so mnou nikto obchodovať nebude. Pokiaľ extrémne nepreferujem súčasné príjmy pred budúcimi, nie je pre mňa výhodné svojich partnerov podraziť.

Na prvý pohľad sa zdá, že v anonymnej veľkej spoločnosti sú naše transakcie skôr jednorazové. Ak oklamem jedného človeka, je pravdepodobné, že už ho nikdy nestretnem a ostatní budú so mnou ďalej obchodovať. Táto predstava je však naivná. Aj v anonymnej spoločnosti existuje reputácia, ktorá je výsledkom minulého konania. Už možnosť pokazenia reputácie môže byť dostatočnou hrozbou, aby som sa zriekol konania, ktoré by mojich partnerov poškodilo.

Predstavovať si trh, na ktorom sa všetci riadia len zákonnými obmedzeniami, je zavádzajúce. Okrem hrozby trestu za porušenie zákonov majú ľudia aj iné motivácie. Môžu to byť cnosti, no nemusia. Správanie motivované snahou o dlhodobú spoluprácu, ako som ho popísal vyššie, bude iste podobné správaniu cnostného človeka. Jeho motivácia však bude odlišná. Cnostný človek, pre ktorého je konať dobro vlastnosťou či zvykom, bude hrať fér aj v poslednom kole, hoci vie, že po ňom už neexistuje možnosť odplaty. Jeho necnostný partner však v poslednom kole žiadny dôvod pre korektné správanie nemá.

Význam pravidiel a význam cností

Otázka, či by trh mohol fungovať medzi anjelmi, má malý význam. U dokonalých bytostí môže fungovať čokoľvek. Oveľa zaujímavejšie je pozrieť sa, či a ako môže spontánna organizácia spolupráce fungovať medzi ľuďmi, ktorí sú nedokonalí a hriešni. Reálny svet bude vždy prinajlepšom kombináciou cnostných a necnostných ľudí.

Skutočne podstatné pre fungovanie trhových vzťahov sú pravidlá. Pravidlá znižujú neistotu v jednaní s druhými ľuďmi. Umožňujú tak jednotlivcom viac plánovať vlastnú budúcnosť, zapojiť sa do deľby práce a investovať. Najdôležitejšie pre fungovanie trhu sú pravidlá týkajúce sa rešpektovania vlastníctva a dodržiavania dohôd. Samozrejme, každé pravidlo – okrem tých, ktoré sa vynucujú samy, musí byť sprevádzané sankciou.

Predstava vynucovania pravidiel je zvyčajne spojená s predstavou štátu, prípadne s inou formou organizovaného násilia. Mnohé pravidlá sú skutočne vynucované práve týmto spôsobom – prostredníctvom súdov, polície, a podobne. Tento spôsob sankcionovania sa však týka len určitej skupiny pravidiel, ktoré sa snaží presadzovať štátna moc. Ľudská spoločnosť sa však riadi oveľa širšou skupinou pravidiel s navzájom sa líšiacimi spôsobmi dohľadu.

Pravidlá a normy správania môžu byť vynucované aj inými subjektmi ako je štát. Niektoré pravidlá sa vynucujú samé, napríklad pravidlá jazyka. Ak ich niekto nedodržuje, nemôže komunikovať s ostatnými. Podobne u nás nikto nejazdí autom vľavo, dokonca ani keď ho nemôžu vidieť policajti. Jednoducho správanie konformné s pravidlami je výhodné, správanie v rozpore s nimi prináša (aspoň potenciálne) škodu.

Porušenie iných pravidiel – napríklad krádež – môže byť výhodné. Ani v tomto prípade však neplatí, že pokiaľ ma nikto nevidí, budem určite kradnúť. Porušenie morálnych pravidiel, napríklad Desatora, môže mať pre mňa určité „náklady“, napríklad v podobe výčitiek svedomia. Konanie podľa týchto zvnútornených noriem sa azda najviac blíži k tomu, čo by zodpovedalo uvedenej definícii cnosti.

Napokon môžu pravidlá vynucovať rôzne spoločenské organizácie, či už formálne alebo neformálne. Nedodržiavanie pravidiel etikety môže mať za následok vylúčenie zo spoločenského života. Porušovanie cirkevných noriem môže mať za následok exkomunikáciu. Podobným spôsobom budú presadzované pravidlá rôznych klubov, obchodných či profesijných komôr, a podobne.

Z uvedených piatich skupín pravidiel len jedna zodpovedá uvedenej predstave cnosti. Jedna skupina pravidiel funguje akosi „automaticky“, za predpokladu, že na začiatku existuje zhoda (jazdíme vpravo alebo vľavo). Ďalšie pravidlá vyžadujú dohľad ostatných ľudí, a to buď neformálny, alebo súkromne organizovaný formálny, alebo štátny. Čiastočná či dokonca úplná absencia jednej skupiny pravidiel bude mať na fungovanie trhu negatívny dopad, nebude však prekážkou jeho existencie.

To však neznamená, že by cnosti nemali v trhovom prostredí žiadny význam. Cnosti znižujú transakčné náklady, a tým zvyšujú blahobyt spoločnosti. Na rozdiel od iných pravidiel nevyžadujú naše vnútorné normy či zvyk dobrého konania nákladné sankcie zo strany ostatných ľudí. Samozrejme, problémom ostáva skutočnosť, že nie všetci ľudia sú cnostní. Žiaden účastník trhu sa preto nemôže spoliehať na cnostné konanie svojich partnerov. Hoci sa formálne zákony, polícia a súdy nemusia uplatňovať tak často, existencii nejakého sankčného mechanizmu sa predsa nemôžeme úplne vyhnúť.

Záver

Trh je robustným mechanizmom ľudskej spolupráce, ktorý môže fungovať aj v spoločnosti hriešnych ľudí. Cnosti nie sú nutnou podmienkou fungovania trhu. Ak by nutnou podmienkou boli, trhy by nikdy nemohli fungovať – snáď s výnimkou kráľovstva nebeského, kde ale trhová výmena tovarov a služieb nie je potrebná. Na druhej strane nemožno tvrdiť, že cnosti nemajú na trh žiaden vplyv alebo dokonca, že je ich vplyv negatívny. Prítomnosť cnostných ľudí v trhovej výmene znižuje transakčné náklady a zvyšuje blahobyt spoločnosti. No neistota, ktorej musíme vo svete po vyhnaní z raja čeliť, nám nedovoľuje spoliehať sa výlučne na cnosti. Pozitívny význam cností v trhových vzťahoch preto nutne zostáva obmedzený.

Autor prednáša na vysokej škole CEVRO, žije v Prahe.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.