Ad: O cnostiach trhu

Číslo 2/2011 · Katarína Danišková · Čítanosť článku: 2640
 

Pavol Minárik ml. reaguje na dve tézy. Prvou je podmienka cností pre fungovanie trhu. Druhá téza hovorí, že cnosti resp. vyššie zastúpenie cnostných ľudí v ekonomike má za následok zvýšenie blahobytu spoločnosti. S druhou tézou autor súhlasí, aj keď tvrdí, že trhový systém nemusí znamenať automaticky maximálny blahobyt.

Vráťme sa k prvej téze, ktorá hovorí, že cnosti sú nevyhnutnou podmienkou fungovania trhu, bez ktorej trh ako taký nedokáže existovať. Dôkaz sporom som ilustrovala na predpoklade trhu s necnostnými účastníkmi, ktorí sa pohybujú len v rámci zákonných obmedzení: „Pri posudzovaní skutkov riešia len otázku, či je daný skutok legálny alebo nelegálny. Jediným cieľom jednotlivcov i celej spoločnosti je maximalizácia úžitku a zisku. Takáto spoločnosť hodnotí svoje skutky len hedonisticky, to znamená na základe výsledku, ktorý im ich správanie prinesie. Neexistuje v nej dôvera medzi ľuďmi, pretože kedykoľvek môže ktokoľvek zmeniť názor, pokiaľ to pre neho znamená zvýšenie úžitku.“ V článku ďalej tvrdím, že takýto trh nedokáže dlhodobo fungovať, pretože so sebou nesie vysoké transakčné náklady, obmedzuje sa produkcia a zvyšuje sa štátna byrokracia, ktorá potláča podnikavosť.

Celý spor medzi mnou a Pavlom Minárikom je založený na tom, že ja považujem cnostné konanie (definované ako „trvalú vlastnosť alebo zvyk človeka konať dobre“, kde toto konanie nie je motivované len úžitkom, ktorý mu tento skutok prinesie) za podmienku fungovania trhu. Pavol Minárik tvrdí, že trh dokáže fungovať aj bez cnostných ľudí vďaka rôznym formám motivácií konať dobre (spoločenské organizácie, zákony,...). Čiže aj necnostní ľudia by mali vďaka týmto motiváciám kooperovať.

Podľa môjho názoru je toto tvrdenie Pavla Minárika veľmi optimistické. Autor predpokladá, že je tu istá skupina dobrých pravidiel. Následne tieto pravidlá aplikuje na necnostnú spoločnosť a na základe toho ukáže, že aj trh v necnostnej spoločnosti dokáže fungovať.

Tento súbor pravidiel však v skutočnosti nie je nezávislý do spoločnosti samotnej t.j. daný zvonka, ale tvorí súčasť spoločnosti a spolu so spoločnosťou sa aj vyvíja. Otázka, ktorú si teda musíme zodpovedať je: Má v sebe necnostná spoločnosť schopnosť udržiavať také pravidlá, ktoré motivujú ľudí konať dobre? Podľa mňa nie, a preto si myslím, že trh, v ktorom nemajú zastúpenie cnostní ľudia, je odsúdený na krach.

Aby som vysvetlila moju odpoveď, odvolám sa na P. Sorokina¹, ktorý rozlišuje tri typy kultúr: ideačnú, senzitívnu a idealistickú. Ideačná kultúra vníma Boha ako jedinú pravú realitu a hodnotu. Táto kultúra je preniknutá religiozitou a transcendentnými hodnotami. Senzitívna kultúra je opak ideačnej. V tomto type kultúry je skutočná realita a hodnota iba zmyslová, to znamená, že iba to, čo sa dá vnímať zmyslami je skutočné a má hodnotu. Idealistická kultúra je kombináciou predchádzajúcich dvoch, spája ich a kombinuje veriac v existenciu nekonečne pestrého Boha.

Práve vďaka senzitívnej kultúre sa v posledných storočiach rozšíril kontraktualizmus. To znamená, že ľudia identifikovali zmluvné kontrakty ako najvýhodnejší spôsob, ktorý umožňuje prístup k pozemským dobrám, zabezpečuje práva a slobody všetkým ľuďom.

Sorokin však ďalej uvádza, že tento kontraktuálny systém sa momentálne nachádza v hlbokej kríze, ktorá vyviera so samotného vnútra kontraktualizmu a jej počiatky sú na prelome 19. a 20. storočia. Stupňujúca sa túžba po zmyslových hodnotách vedie k degenerácii kontraktuálnych vzťahov, na ktorých je táto spoločnosť založená. Ak táto túžba viedla k uzatváraniu zmlúv, rovnako vedie aj k ich porušovaniu. Ak neexistujú žiadne vyššie hodnoty, nič nadzmyslové, nič, prečo je samo osebe správne konať dobre, prečo by potom ľudia mali dodržiavať zmluvy, ktoré sa pre nich stali nevýhodnými a viac získajú ich porušením? Lenže ak sú kontrakty základným kameňom tejto spoločnosti, potom logicky ich porušovanie musí viesť k jej úpadku. A tento úpadok podľa Sorokina vedie k posilňovaniu štátnej moci, k nástupu nekontraktuálnych totalitných režimov a tým de facto k zániku slobodnej spoločnosti a voľného trhu.

Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa vrátiť ani nie sto rokov dozadu a pripomenúť si ako sa slobodný trh zdegeneroval v tyraniu štátu v nacistickom Nemecku alebo v našom komunistickom Slovensku. V spoločnosti vtedy prevládli materialistické a hedonistické ideológie, ktoré umožnili úzkej skupine ľudí ovládnuť túto spoločnosť a potierať slobodu. A v súčasnosti sme na ceste k ďalšej degenerácií. Príkladom je hospodárska kríza, ktorá má svoje korene v rizikových hypotekárnych úveroch, ktoré boli uzatvárané ako huby po daždi. Opäť riešenie vzniknutých problémov spočíva v narastajúcej byrokracii a zužovaní možností pre slobodné podnikanie a rozhodovanie sa.

Riešenie vidím v nástupe idealistickej kultúry, v ktorej je to materiálne v jednote s nadzmyslovým. Preto trvám na tom, že cnosti sú nevyhnutnou podmienkou fungovania trhu. Spoločnosť, v ktorej chýbajú pracovití, spravodliví a podnikaví ľudia, ktorí sú ochotní obetovať sa nielen pre vlastný prospech, ale aj pre to, že je to dobré samo osebe, je na najlepšej ceste ku krachu. Iné motivácie, ktoré spomína Pavol Minárik, podliehajú kultúrnym a dobovým zmenám a nemajú schopnosť zabezpečiť dlhodobý blahobyt a prosperitu.

Pavol Minárik v závere uvádza „Cnosti nie sú nutnou podmienkou fungovania trhu. Ak by nutnou podmienkou boli, trhy by nikdy nemohli fungovať...“. Myslím, že tu došlo k nedorozumeniu. Cnosti ako nutná podmienka nie sú v protiklade s fungovaním trhov. Ja netvrdím, že všetci účastníci trhu musia byť dokonale cnostní, aby trh fungoval. Tvrdím však, že výrazná absencia cnostných ľudí má za následok, že trh v dlhodobom horizonte prestane fungovať.

Zhodujeme sa však v tom, že prítomnosť cnostných ľudí má na trh pozitívny dopad. To znamená, že viac cnostných ľudí v spoločnosti má za následok zvýšenie blahobytu celej spoločnosti. Ale tak ako Adam Smith napísal najprv The Theory of Moral Sentiments² a potom An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations³, tak aj ja zastávam názor, že neviditeľná ruka trhu nezmôže nič, ak nebude napojená na cnostných ľudí.

Autorka je doktorandkou na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky.