Pocta sochárovi

Číslo 1/2011 · Gabriela Rakúsová · Čítanosť článku: 3177
 

JÁN MATHÉ – HĽADAČ DOBRA
Text: Radislav MATUŠTÍK
RESULT a Východoslovenská galéria Košice 2010

Vzdialený od centier umenia, solitérne, v tichu svojho ateliéru v Košiciach tvorí takmer 90-ročný (1922) akademický sochár Ján Mathé, ktorý veľa skúsil, poznal a spoznal, vytrpel, ale svojej tvorbe sa sústredene venuje už vyše 60 rokov.

Absolvoval Akadémiu výtvarných umení v Prahe u Otakara Španiela na medailérsko-sochárskom oddelení. Popri štúdiu bol „aktívnym spolupracovníkom kresťanského apoštolátu v katolíckom krúžku Rodina pod vedením profesorky histórie umenia Růženy Vackovej a popredného českého teológa Josefa Zvěřinu,“ ktorí sa venovali filozoficko-teologickej výchove univerzitných študentov. Chodil i na prednášky vynikajúcich kazateľov – dominikánov. Tieto okolnosti, ale aj neskoršie životné skúsenosti, dezercia z frontu druhej svetovej vojny, zánik demokracie v Československu po roku 1948 i osobná fyzická a psychická trauma po autohavárii v druhej polovici šesťdesiatych rokov primkli Jána Mathého silnejšie k Bohu a náboženstvu. Vnútorný konflikt s dogmatickým učením komunizmu urobil z neho tichého, ale silného bojovníka proti dobovým deformáciám.

Svoje presvedčenie, názory, pocity a možno i dilemy vkladal do drobnejších i monumentálnych sochárskych artefaktov, ktoré predstavujú dve základné línie jeho tvorby: cyklus Plod života a cyklus nonfiguratívnych skulptúr. Jeho sochy sa nachádzajú v interiéroch i exteriéroch rodného mesta Košice, kde žije, v iných mestách, v galériách doma a v zahraničí, ako i v súkromných zbierkach.

Po boku tohto vzácneho človeka a prvého akademicky školeného sochára na východnom Slovensku stojí už vyše päťdesiat rokov jeho manželka Eva – lekárka a vedkyňa, ktorá mu vedela vždy, najmä v krízových situáciách života pomôcť. Aj jej zásluhou vznikla o sochárovi Jánovi Mathém táto prvá monografia. Na jej úplnom začiatku však nepriamo stál výtvarník Jozef Jankovič, ktorý v roku 1998 vybral pre SNG v Bratislave výstavu Ján Mathé/retrospektíva. Známy kunsthistorik, nestor dejín a teórie slovenského výtvarného umenia, pedagóg a kritik Radislav Matuštík sa vtedy rozhodol spracovať o Mathém monografiu. Bola to jeho posledná veľká práca (umrel v r. 2006), ktorá však zostala v rukopise. Na jej konečnej podobe, a teda predmetnej knihe, ktorá bola prezentovaná v galériách v Košiciach a Bratislave (v rámci výstavy Reflexia kresťanstva v súčasnom umení), majú najväčšiu zásluhu (okrem manželky umelca) Gabriela Marhevská a Richard Gregor, na grafickej podobe Stanislav Kolíbal a Marek Jodas, prirodzene i niekoľko profesionálnych fotografov. Cez ich „pohľad“ a Marhevskej súpis sa do knihy dostali všetky Mathého diela.

Kniha je naozaj výpravná, bohatá na informácie, prináša vizuálny zážitok, v jej kompozícii je prísny, dobrý a precízny systém. Obrazová časť je v proporcionalite s časťou textovou a obidve percipienta zaujmú: Mathého diela svojou veľkoleposťou v obsahu i forme a Matuštíkov text svojou hĺbkou a odbornosťou. Precíznosť spracovania monografie poskytuje i laikovi vo výtvarnom umení možnosť vnímať skulptúru s jej estetickým posolstvom.

Zo všetkých takmer päťsto sochárskych diel Jána Mathého sa vyníma výtvor Plod života (1977), ktorý má niekoľko variantov. „Josef Zvěřina vo svojich publikáciách Maria a Teologie agapé v kapitole Mariin obraz v dějinách umění, kde sledoval vývin mariánskej tematiky od umenia starokresťanského po súčasnosť, uvádza a vyzdvihuje Mathého plastiku Plod života V. ako výnimočné, abstraktné dielo mariologickeho princípu.“ (R. Matuštík) Plod života sa pokladá za vrcholné dielo Jána Mathého a jeho jednotlivé varianty sa nachádzajú u nás i v zahraničí.

Ján Mathé zostal v sochárskej tvorbe sám sebou, postupoval vždy v svojom originálnom výtvarnom prejave, a aj preto má stále miesto vo vývoji slovenského i európskeho sochárstva. Monografia Ján Mathé – hľadač dobra o tomto solitérnom sochárovi bola potrebná a je zásluhová a záslužná.

Gabriela Rakúsová
Autorka je literárna kritička.