Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ako sa správať k Viktorovi Orbánovi

Číslo 1/2011 · Dag Daniš · Čítanosť článku: 2824
 

Viktorovi Orbánovi treba uznať, že je zaujímavý politik. Zaujímavý a úspešný.

Že je úspešný v Maďarsku neprekvapuje. Prekvapujúce je, že je úspešný aj na Slovensku. Jeho drsná veľkomaďarská ofenzíva, vyzbrojená zákonom o dvojakom občianstve, našla slovenskú pravicovú vládu zúfalo nepripravenú. A hanebne naivnú. Slovenská pravica od leta 2010 nekladie Orbánovi prakticky nijaký odpor. Napriek tomu, že Orbánova nacionalistická politika je pre Slovensko nebezpečná.

Blitzkrieg

Orbánov zákon o dvojakom občianstve môžeme pokojne interpretovať ako útok. Orbán udrel – a zasiahol hlboko, hlboko do slovenských vnútorných záležitostí. A do slovenských práv.

Po prvé, Orbán okamžite po víťazných voľbách presadil kontroverzný zákon o dvojakom občianstve bez akýchkoľvek konzultácií so susedmi, ktorých sa priamo a citlivo týka. Maďarsko tým porušilo zmluvu so Slovenskom, ktorá obom stranám zakazuje podnikať jednostranné kroky, ktoré by zasahovali do ich zvrchovaných práv. Z tohto pohľadu bol Orbán politický agresor. A Slovensko napadnutá krajina.

Po druhé, agresívna nebola len forma, ale aj obsah Orbánovho zákona, ktorý predpísal Slovensku (Rumunsku, Srbsku) a jeho občanom. Orbánov zákon je zjavne namierený na veľkomaďarské ciele. Maďarská vládna elita to ani neskrýva. Priznáva, že zámerom zákona je prekonať trianonskú traumu Maďarov a politicky rekonštruovať ,,Veľké Maďarsko“ z roku 1914 – obnovením politického národa v jeho starej (historickej) sile. Orbán tým prenikol ďaleko za zakázanú čiaru. Napadol tým povojnové usporiadanie strednej Európy. A... A nestalo sa nič. Zariskoval, skúsil kam až môže zájsť a s prekvapením zistil, že ďaleko. Veľmoci prižmúrili oči. A slovenská diplomacia sa nezmohla ani len na to, aby nesmelo pípla. Orbánova ,,blesková vojna“ vyšla. Naširoko sa rozkročil v ,,Karpatskej kotline“. A nenarazil na účinný odpor. Len na jednu nepríjemnosť – Ficov zákaz dvojakého občianstva. Ale aj ten mu Radičová po voľbách sľúbila zrušiť.

Po tretie, tým bystrejším určite neuniklo, že Orbánove konečné ciele sú podstatne ambicióznejšie ako vydávanie maďarských pasov pre menšinových Maďarov. Dvojaké občianstvo nie je cieľ, ale nástroj. Zbraň. Zbraň, ktorou sa vybojujú vyššie ciele. V krátkodobom horizonte sa dá čakať, že Budapešť posilní dvojaké občianstvo aj o právo voliť – a byť volený. Menšinových Maďarov vtiahne do maďarskej politiky nielen formálne a symbolicky, ale aj reálne. Budú súčasťou maďarskej volebnej kampane. Navyše, časom zrejme budú môcť aj kandidovať – ak maďarská vláda presadí vytvorenie hornej komory parlamentu, určenej pre zástupcov Maďarov z celej ,,Karpatskej kotliny“. V strednodobom horizonte si bude maďarská vláda robiť nároky na ,,ochranu maďarských občanov“ aj za hranicami Maďarska. Budú to predsa maďarskí občania (a poslanci maďarského parlamentu). A ak maďarská vláda usúdi, že potrebujú ochranu, ktorú im nedokáže zabepečiť slovenská vláda, tak im ju poskytne. Nie diplomatickú, ako doteraz. Politickú, veď pôjde o ochranu maďarských občanov. Stačí zopár tvrdších ,,protimaďarských“ incidentov (ktoré sa dajú, mimochodom, hravo zinscenovať) a maďarská vláda si bude môcť robiť nárok na intervenciu. A nakoniec, v dlhodobom horizonte, bude môcť Budapešť žiadať pre ,,svojich“ občanov plebiscity o ich práve na sebaurčenie. Ako vraví biskup László Tökés, ,,podľa kosovského modelu".

Odpoveď

Je naozaj zarážajúce, že slovenská pravicová vláda na tieto hrozby neraguje. Odpoveď prišla len od socialistu Fica, ktorý pred voľbami stihol presadiť zákaz dvojakého občianstva. A potom od poslancov Procházku a Matoviča, ktorí otvorene a nahlas povedali, že v dvojakom občianstve cítia veľkomaďarský apetít Orbánových nacionalistov. A zablokovali Bugárov zákon, ktorý mal dvojakému občianstvu naširoko otvoriť dvere. Orbánova politika by si pritom zaslúžila dostatočne ráznu slovenskú odpoveď. Nie odvetu - to by bolo neslušné a neprezieravé. Odpoveď. Aby maďarská strana vedela, kam môže zájsť. A kam nie. Takže: slovenská politika voči Orbánovej vláde by nemala byť priateľská a ústretová (ako sa od začiatku tvári), ani nepriateľská a za každú cenu konfrontačná (ako za Fica). Mala by byť jednoducho vlažná, odmeraná a hlavne kritická. Povedané narovinu: je choré, aby bola slovenská vláda pod tlakom Orbánových požiadaviek. Naopak, Orbán by mal byť pod tlakom požiadaviek slovenskej vlády. Bol to predsa Orbán, kto porušil medzištátnu dohodu, presadil neprijateľný zákon o občianstve na rasovom (pokrvnom) princípe a zasiahol do práv Slovenskej republiky. Slovenská diplomacia by mala dôrazne žiadať, aby tento neprijateľný stav odstránil. A ak to neurobí, slovenská vláda by si mala vyhradiť právo na protiopatrenia (zákaz dvojakého občianstva, trestaný pokutami). Je smutné, že Radičovej vláda začala opačne. Radičová urobila chybu, keď Orbánovi sľúbila, že zruší náš zákon o občianstve. Potom urobila chybu, keď nechala prípravu novely zákona o občianstve na Bugárových poslancov. Toto mala byť agenda slovenskej vlády. Nie agenda maďarských poslancov Mostu-Híd. Takisto bola chyba prijať maďarského prezidenta so štátnami poctami. Na štátne pocty je priskoro, keďže Budapešť nemieni v spore so Slovenskom ani o vlas ustúpiť. Úctu a rešpekt si zaslúži naša maďarská menšina, ktorá sa - na rozdiel od Orbána - správa slušne a priateľsky. Je dôležité, aby sa maďarská menšina cítila na Slovensku príjemne, bezpečne, doma. Aby nebola spochybňovaná jej národná a kresťanská identita a jej záujmy. Je dobré, že Fico už nemôže zvolávať mimoriadne bezpečnostné rady štátu proti ,,maďarskej hrozbe" - s hurónskym krikom a mediálne aranžovanou kulisou. Takéto hlúpe kroky mohli maďarskú menšinu právom urážať - a poháňať do rúk Orbána. Na druhej strane, rovnako dôležité je, aby si slovenská vláda udržala kritický tón pri pokusoch Budapešti zasahovať do života maďarskej menšiny na Slovensku. Jednoducho, slovenská pravica by sa mala pri Orbánovi konečne zobudiť. A začať sa správať ako skutočná politická pravica, ktorá aspoň trochu rozumie pojmom ako dejiny, štátna zvrchovanosť a národný záujem. Doteraz sa totiž v tomto teréne správala len ako naivná partia mainstreamových multikulti liberálov, uviaznutých v ,,občianskych" šablónach 90-tych rokov minulého storočia. V šablónach, ktoré sú - a vlastne vždy boli - prekonané. Úspech a víťazná expanzia maďarských nacionalistov je toho jasným dôkazom.

Autor je komentátor Hospodárskych novín a vysokoškolský pedagóg.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.