Impulz: Za Otom Mádrom

Opustila nás ďalšia veľká postava Katolíckej cirkvi, predovšetkým v boji proti komunizmu. V Prahe zomrel katolícky kňaz a teológ Oto Mádr. Narodil sa 15. februára 1917, zomrel 27. februára 2011. Za kňaza bol vysvätený za vojny v roku 1942. Do konca vojny pôsobil ako kňaz, potom pokračoval v štúdiách morálnej teológie. Už po februári 1948 odcestoval do Ríma na štúdium na Pápežskej gregoriánskej univerzite. V roku 1949 sa vrátil do Československa. Ešte pred odchodom do Ríma sa stretol v Prahe s chorvátskym jezuitom Tomislavom Kolakovičom. Kolakovič pôsobil od roku 1943 na Slovensku a po skončení vojny sa presunul do Prahy. Kolakovič pripravoval najmä katolícku inteligenciu na zápas s komunizmom. Otovi Mádrovi bolo dané veľmi skoro uplatniť poučky zápasu s komunizmom v praxi. Už v roku 1950 začal pôsobiť v krúžkoch Katolíckej akcie. Hnutie katolíckej akcie spustil pápež Pius XII. ako odpoveď na začínajúce sa prenasledovanie náboženstva v krajinách formujúceho sa východného bloku. Hnutie rozširovalo aktivitu Katolíckej cirkvi z kostolov, kláštorov a uzavretých miestností von. Vytváralo krúžky mladých ľudí aj dospelých, ktoré sa stretávali, modlili sa, diskutovali a robili Katolícku cirkev ťažko kontrolovateľnou pre komunistickú moc. Oto Mádr začal pôsobiť ako duchovný vedúci takýchto krúžkov. V máji 1951 ho zatkli a v roku 1952 odsúdili na doživotie. Z doživotia si odsedel 15 rokov. V roku 1966 bol prepustený na amnestiu. Pracoval v rôznych robotníckych profesiách. V roku 1968 sa mohol vrátiť na Teologickú fakultu Univerzity Karlovej, kde začal prednášať morálnu teológiu. V roku 1970 ho odsunuli na faru do pohraničia, pretože tam bol najlepšie izolovaný. Krátko po dovŕšení penzijného veku sa v roku 1978 vrátil do Prahy a naplno sa venoval katolíckemu samizdatu. Stal sa šéfredaktorom a vydavateľom samizdatového časopisu Teologické texty. Pri Teologických textoch zotrval až do smrti. Je charakteristické, že na Katolícku teologickú fakultu UK sa vrátil až v roku 2002. Predtým v roku 1990 síce nastúpil spolu s Josefom Zvěřinom na Katolícku teologickú fakultu UK, ale krátko nato bol z nej opäť odsunutý. Nežná revolúcia prišla na pražskú teologickú fakultu až neskôr. V roku 1997 mu prezident Václav Havel udelil vyznamenanie Rad T. G. Masaryka.

Oto Mádr sa zúčastňoval stretávaní slovenských a českých katolíckych intelektuálov od sedemdesiatych až po deväťdesiate roky. Cez jeho asketický výzor a prísne logické myslenie a vyjadrovanie akoby k nám stále hovoril duch zápasu s komunizmom. Pred svojim zatknutím v roku 1951 sa nejaký čas ukrýval v Prahe u sestier boromejok v Nemocnici pod Petřínem. Vtedy napísal úvahu Slovo o této době. Úvaha dala neskôr názov súboru jeho článkov z obdobia samizdatu aj z obdobia demokracie. Aj po viac než polstoročí sa tento text dobre číta. Vtedy, keď sa nedávni komunisti učili vo väzniciach obžalobné reči sami proti sebe, Oto Mádr napísal:

„Tato doba není pro křesťany zvlášť příjemná, ale pro křesťany správného formátu je to velký a nádherný čas. (…) V takových slavných chvílích zpívá církev Pánu hrdinskou píseň lásky a věrnosti. Je to výsada a dar právě teď žít, milovat a bojovat. (…) Co dělat? Bránit se a pronikat kupředu. Nepřítel lže. Strhávejte mu masku. (…) Podporujte kolísající slovem, postojem i praktickou láskou. Ukazujte svým příkladem, že pravá láska je silnější, než smrt. (…) Nesmíte se jen bránit. Církev musí růst. (…) Pokorní jsou ti, co nežebrají u Boha o lepší časy, protože každý čas je jim dost velkým darem a každá situace výhodnou příležitostí milovat svého Boha. (…) Hrdí byli všichni svatí. Uměli ocenit výši, na kterou je vynesl k sobě Bůh, byli příliš rovní a vznešení, než aby se sklonili před něčím, co nebylo hodno Pána v jejich duši. Máme v sobě dost ušlechtilého vzdoru proti zlu pro chvíle pokušení, teroru a soudu?(…) Statečnost je cnost pro dnešek. Křesťanu není těžké být statečným až k samozřejmému a hluboce radostnému obětování všeho za věc, která stojí za to, aby bylo za ni obětováno všechno. (…) Bůh dal svět statečným a my chceme dát světu Boha. Buďte stateční, dejte se k dispozici Pánu, který teď provádí své plány skrze nepřátele i skrze Vás. Vyčtete z Apokalypsy a ze Skutku apoštolských Boží záměry a svůj postoj k událostem. Naše naděje nejsou politické. Naše naděje je Pán, naše síla a naše vítězství. Hlavu vzhůru, bratři a sestry! A srdce vzhůru! Pán s vámi!“

Takíto muži a podobné ženy viedli Cirkev v časoch, keď si komunisti mysleli, že dobijú celý svet. Oto Mádr vo svojej zastrčenej izbe na okraji Prahy prijímal návštevy, redigoval teologické texty, zúčastňoval sa stretnutí a premýšľal ducha doby. Komunisti nemali proti nemu šancu. Na druhej strane komunizmus bol Mádrovým hviezdnym obdobím. Po páde komunizmu naďalej žil na okraji Prahy, redigoval texty do Teologických textov a premýšľal nové výzvy pre Katolícku cirkev. Dožil sa 94 rokov. Určite v to ani on neveril, keď ho dva roky držali na samotke v ruzínskej väznici. Smútočná rozlúčka s Otom Mádrom bola v Chráme svatého Víta. V Chráme, ktorý majetkove zobrali Katolíckej cirkvi komunisti aj demokrati. Čechy sú najmenej veriacou krajinou v Európe. Ale keď je zle, ľudia prichádzajú k soche svatého Václava na jeho námestí a prichádzajú sa aj modliť do Chrámu svatého Víta. V jednom českom samizdate z 80-tych rokov som čítal text tuším Evy Kriseovej o jej pocitoch pri bohoslužbe kardinála Tomáška v katedrále. Uchvacuje ju gotika a padá pred dôstojnosťou Pražského arcibiskupstva, najdlhšie pretrvávajúcej inštitúcie českých dejín. Nádheru, dôstojnosť aj dlhovekosť budovali v českých dejinách ľudia ako Oto Mádr. Keď bude ťažko, znovu sa tam Česi zídu. A široko – ďaleko do okolia, aj na Slovensko, budú vysielať inšpiráciu, príklad a pomoc. Ako sme ich dostávali od Ota Mádra pri pravidelných stretnutiach.

Autor je bývalý disident a premiér Slovenskej republiky, momentálne pôsobí ako advokát.