Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Dobrodružstvo myslenia

Číslo 4/2010 · Ján Maršálek · Čítanosť článku: 1960
 

G. K. Chesterton: Ortodoxia
Trnava, Spolok svätého Vojtecha 2010


Anglický spisovateľ, esejista, novinár a katolícky filozof Gilbert Keith Chesterton žil v rokoch 1874 až 1936. Spočiatku bol agnostikom, ale po náročnej vnútornej ceste, spojenej s poctivým uvažovaním a hľadaním pravdy, stal sa presvedčeným katolíkom a obhajcom kresťanskej viery.
Oprávnene sa považuje za majstra satiry a paradoxu. Vynikol ako mysliteľ slúžiaci etike a pravde, ako kritik s prenikavým a bystrým úsudkom, ako filozof so srdcom básnika. Napísal niekoľko humoristicko-satirických a fantastických románov, sériu detektívnych poviedok Príhody pátra Browna (vyšli aj v slovenčine), tiež veršované diela a celý rad pozoruhodných filozofických esejí a životopisov (spomeňme aspoň titul Heretici, biografiu o Dickensovi a knižku o svätom Františkovi z Assisi, ktorá vyšla u nás v roku 2006).
K Chestertonovym najznámejším a najvýznamnejším dielam patrí Ortodoxia. Prvýkrát vyšla v roku 1909, teda pred viac než sto rokmi, no jej posolstvo je stále živé a aktuálne. Táto kniha môže zaujať svojím štýlom, môže zaujať sentenciami, brisknými postrehmi, ostrovtipom, jemným sarkazmom a iróniou, ale aj humorom. To podstatné je však pod povrchom. Autor sa prejavuje ako zanietený obhajca zdravého rozumu a bezrozporného myslenia. Básnická intuícia mu umožňuje odhaľovať skryté súvislosti a nečakané spojenia. Vychádza z toho, čo pozná, ráta však aj s tajomstvom, dôsledne oddeľuje skutočné a zdanlivé protiklady, vníma svet s úžasom a uvažuje o ňom s radosťou. Ukazuje nám filozofiu života ako nádherné dobrodružstvo.
Chesterton v knihe vypovedá o svojej ceste ku kresťanstvu. Postupne prichádzal na to, že katolícka náuka je komplexná. Hodnoty, ktoré sám pre seba objavoval, ako priznáva, boli už dávno objavené a zahrnuté do učenia Cirkvi. V kresťanstve našiel odpovede na všetky dôležité otázky týkajúce sa zmyslu života, našiel tam cit pre prirodzené i nadprirodzené, zdravú logiku, múdrosť i krásu.
V Ortodoxii niet suchopárnosti. Tok úvah tu plynie ako živá rieka, pričom sa dotýka mnohých tém a otázok. Autor sa zaoberá okrem iného ponímaním demokracie; na strane 51 píše: „Nikdy som nedokázal pochopiť, odkiaľ ľudia vzali predstavu, že demokracia je v protiklade s tradíciou.“ Čo teda podľa neho znamená zmýšľať demokraticky? „Znamená to skôr dôverovať súladu obyčajných ľudských názorov ako nejakému osamotenému či ľubovoľnému tvrdeniu.“
Autor sa v diele zaoberá aj protináboženskými postojmi, ktoré sa stále viac šíria. Konštatuje (s. 162): „Ľudia, ktorí začínajú bojovať proti Cirkvi v záujme slobody a ľudskosti, skončia tak, že odhodia slobodu i ľudskosť, len aby mohli bojovať proti Cirkvi.“ A ďalej poukazuje na falošnosť bezbožného racionalizmu, ktorý sa považuje za prejav osvietenosti, no v skutočnosti je „zatemnený nevyliečiteľným zúfalstvom“ (s. 186).
Gilbert Keith Chesterton vo svojej slávnej Ortodoxii pútavým spôsobom píše o svojom hľadaní pravdy. Kniha má podtitul Osobná filozofia a je oslavou života a zdravého rozumu. Ako si môžeme prečítať – „ortodoxia nie je iba jediným strážcom mravnosti či poriadku, ale je aj jediným logickým strážcom slobody, novátorstva a pokroku“ (s. 164). Chesterton sa nezaprie, poukazuje na paradox, aby nám vysvetlil, že pravovernosť je tým pravým pokrokom.

Ján Maršálek
Autor je básnik a publicista, rediguje internetovú stránku PriestorNet.com.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.