Padajúce nebo nad Berlínom

Číslo 4/2010 · Martin Hanus · Čítanosť článku: 2970
 

V nemeckých kresťanských kruhoch sa niekoľko rokov s rastúcou intenzitou debatuje, či už nastal čas založiť novú stranu. Skeptici tvrdia, že pod vedením Angely Merkelovej sa CDU (Christlich Demokratische Union) definitívne vzdala svojho kresťanského kréda a unáša sa náladami doby. Oponenti z radu kresťanov namietajú, že pre novú stranu mimo CDU nie je nijaký dôvod. Veď čelní predstavitelia CDU naďalej vyhlasujú kresťanstvo za DNA svojej strany, veď kresťanskí demokrati sa naďalej líšia v niektorých morálnych otázkach od sociálnych demokratov či liberálov, a napokon fakt, že vo vedení strany nie sú predstavitelia jej konzervatívneho krídla, nie je vinou CDU, ale samotných konzervatívcov, ktorí trpia nedostatkom výrazných osobností.
Uvedená diskusia svedčí o tom, že mnohí kresťania, ktorí vyše 60 rokov pokladali CDU za svoj politický domov, sú zo svojej strany zmätení. A nemožno sa im veľmi čudovať.

O príčine ich zmätenosti vypovedajú aj posledné dva snemy CDU a jej bavorskej a konzervatívnejšej dvojičky CSU (Christlich Soziale Union).
Kľúčovou témou snemu CSU boli kvóty na ženy. Stranícke vedenie presadzovalo, aby v regionálnych a najvyšších orgánoch strany mali ženy povinne 40-percentné zastúpenie. A to aj napriek tomu, že členskú základňu tvorí len 18 percent žien. Nemalá časť bavorských konzervatívcov sa proti takémuto nezmyslu, ktorý len hlúpo kopíruje feministickú agendu, búrila. Ale pre čelných predstaviteľov CSU to nebol zápas o vec, ktorú by pokladali za správnu. Ako varoval v mene zástancov kvót vrcholný politik CSU Alois Glück, keby delegáti snemu návrh vedenia odmietli, strana "by sa odstrihla od spoločenských trendov". Vystúpila aj predsedníčka CDU Angela Merkelová, ktorá s heslom "Majme odvahu pre nové veci" vyzvala delegátov, aby predsa len napriek pochopiteľnej nechuti hlasovali za kvóty. Utešila ich, že ani ona nebola kedysi z kvót nadšená, jej pôvodne skeptický postoj však prehodnotila. Pod tlakom straníckej vrchnosti aj samotnej kancelárky napokon časť bavorských delegátov povolila a CSU kvóty schválila. Tým padla posledná nemecká bašta, ktorá odolávala paľbe bojovníkov za takzvanú rodovú rovnosť.
Snem CDU dopadol na oko povzbudivejšie. Najtesnejšia väčšina delegátov hlasovala proti tomu, aby kresťanskí demokrati vo svojom programe odobrili predimplementačnú genetickú diagnostiku. Delegáti sa niekoľko hodín sporili o to, kedy sa začína ľudský život. 51 percent z nich hlasovalo za to, aby sa CDU naďalej držala názoru, že v rámci procesu umelého oplodňovania sa pred umiestnením do maternice nesmie zisťovať, či je dané embryo náchylné na určité dedičné choroby. Táto diagnostika totiž vedie k selekcii a likvidácii "podozrivých" embrií.
Samozrejme, z hľadiska zákonnej praxe je úplne paradoxné, že kým niekoľkodňové embryá sa pred uhniezdením v maternici nesmeli podrobiť diagnostike, v prípade niekoľkotýždňových a mesačných nenarodených detí sa pri zistení postihnutia (alebo podozrenia naň) vrelo odporúča legálny potrat. Lenže od kresťanských demokratov by sa automaticky očakávalo, že budú človeka chrániť od samého začiatku vývinu. Takmer polovica delegátov CDU však bola inej mienky. Angela Merkelová síce na sneme tvrdila, že sama je naďalej skôr proti tejto predimplementačnej diagnostike, no výmenu názorov označila za "hviezdnu hodinu CDU". Merkelovej akoby bolo v podstate jedno, ako diskusia dopadne - podstatné je, že sa diskutovalo. CDU je síce naďalej proti selekcii a likvidácii ľudských embryí, čo médiá vyhlásili za dôkaz, že Merkelovej strana ostáva konzervatívnou silou. Lenže snem výslovne dovolil poslancom pri kľúčovom zákone o tejto diagnostike hlasovať tak, ako chcú. Dnes je teda takmer isté, že bundestag hlasmi poslancov liberálov, sociálnych demokratov a nemalej časti poslancov CDU čoskoro schváli zákon o predimplementačnej genetickej diagnostike. Aj tek vyzerajú hviezdne hodiny dnešných kresťanských demokratov. Strana Angely Merkelovej tak bude naďalej jedným dychom hovoriť o vernosti kresťanským princípom, a druhým dychom bude médiá a najširšie publikum ubezpečovať, ako sa neustále modernizuje.
Je to vážna dilema: čo si vlastne môžu kresťanskí demokrati dovoliť, aby boli populárni a voliteľní pre široké masy - to je prirodzenou hnacou túžbou nielen politikov v CDU a CSU - a aby mohli súčasne ostať autentickými kresťanskými demokratmi? Bývalý člen vedenia KDH Vladimír Palko si už v polovici 90. rokoch uvedomoval, že vnútri kresťanských demokratických strán vzrastá napätie medzi identitou a mocou. Na bratislavskom seminári KDH predniesol v septembri 1996 prejav, v ktorom sa pokúsil nájsť recept na uvedené napätie: podľa Palka by malo viesť KDH politiku v dvoch prúdoch, vrchnom a spodnom. Kým tým vrchným prúdom sa má prihovárať širokým masám, mapovať ich každodenné problémy, predkladať odborné riešenia a dávať im pocítiť svoj záujem o ľudí (Palko vtedy uviedol, že v tomto by sa KDH malo učiť od CDU), spodný prúd hnutia by mal reprezentovať kresťanskú mravnosť aj so všetkým, čo moderný človek pokladá za bremeno. Podľa Palka tento prúd nemusí byť viditeľný každý jeden deň, ale keď je to nevyhnutné. Ak v strane existuje a je silný, tak pri náraze na vyslovene protikresťanské trendy by ich nemal iba obtekať, ale byť pripravený na zrážku.
Vypožičajme si od Palka tento obraz spodného prúdu a prenesme ho na súčasnú CDU. Preteká touto veľkolepou Adenauerovou stranou po 60 rokoch existencie ešte nejaký spodný prúd? Na aké zrážky je vôbec pripravená CDU? Je vôbec na nejaké zrážky pripravená?
Ak platí, ako vravia optimisti, že spodný prúd v CDU ešte celkom nevysychol, nepochybne platí aj to, ako vravia skeptici, že všetky prekážky len, povedané palkovsky, obteká. Iste, aj nemeckí kresťanskí demokrati majú prorodinnú politiku vpísanú v erbe. No z esenciálneho súboja o definíciu rodiny, ktorý je azda s výnimkou ochrany počatého života najdôležitejším zápasom doby, úplne dezertovali. Vrchný prúd tak jednoducho pretiekol brehmi a spodný prúd je kontaminovaný.
Príklad za všetky: jednou z posledných "profesných" skupín, založených pri CDU, je Lesbická a homosexuálna únia (LSU), ktorá v rámci strany presadzuje uznanie manželstiev osôb rovnakého partnerstva vrátane adopcie. Organizácia sa chváli tým, že aj vďaka jej pôsobeniu sa podarilo v roku 2007 prvý krát v histórii zahrnúť do programu CDU plné uznanie registrovaných partnerstiev. Na svojich internetových stránkach LSU hrdo cituje slová, ktoré jej v kronike venovala Angela Merkelová: "Vaše združenie vykonalo v posledných rokoch pre CDU v nie vždy celkom jednoduchej oblasti dôležitú prácu. Vzhľadom na dnešnú rôznorodosť životných predstáv a štýlov - najmä vo veľkých mestách - musí politika prijať túto pluralitu a naplniť ju. LSU k tomu svojím nasadením prispieva. Vášmu združeniu týmto rada vyslovujem srdečnú vďaku".
V Nemecku zrejme naozaj nastal čas založiť kresťanskú demokraciu znova. Má to len jednu chybičku krásy: pod berlínskym nebom nevidieť v tejto chvíli nijakú silnú osobnosť, ktorá by dokázala vrchný aj spodný prúd kresťanskej politiky vrátiť do brehov.

Martin Hanus
Autor je zástupca šéfredaktora časopisu Týždeň.