Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Vzkriesenie Cypriána

Číslo 3/2010 · Ľubica Zubová, Matúš Zubo · Čítanosť článku: 2785
 

Legenda o lietajúcom Cypriánovi (Slovensko, Poľsko 2010, 108 min.)
Scenár a réžia: Mariana Čengel Solčanská; kamera: Ramunas Greičius, Štefan Bučka; hudba: Vladimír Martinka, Vladimír Godár; hrajú: Marko Igonda, Ivan Romančík, Radoslav Brzobohatý, Vladimír Javorský, Rafal Fudalej, Ivan Palúch, Lukáš Latinák, Karolína Kominek-Skuratowicz, Pawel Malaszynski, Alexander Domogarov a ďalší.

Mariana Čengel Solčanská: Legenda o lietajúcom Cypriánovi, Ikar, Bratislava, 2010, 264 s.

Je veľmi veľa tých, ktorí pri každej príležitosti lamentujú nad krízou, či dokonca kómou slovenskej filmovej tvorby. Ak nejaké dielo nakoniec vznikne, kritika sa obmedzuje či zameriava na nedostatky, nie na to, čím do repertoáru umeleckej tvorby prispieva. Považujeme preto za múdrejšie zamerať sa na to, čo mladý tím tvorcov v Cypriánovi dokázal, nie na to, čo by mohol keby...

Nechceme sa venovať nevyjasneným otázkam zákulisia financovania filmu, ktoré už vyplávali na povrch a ktoré vraj časť filmového štábu hodlá riešiť súdnou cestou. Veríme, že sa, keď hlavy vychladnú, aj o tomto rozmere vzniku diela dozvieme neskôr viac. Veď nielen cieľ, ale aj cesta je dôležitá. Táto pravda platí aj v umení.

Od premiéry slovensko-poľského koprodukčného filmu o mníchovi Cypriánovi (29. 7.) neuplynulo veľa dní či týždňov, no už dnes je isté, že sa stane príjemným osviežujúcim ovocím tohtoročnej filmovej žatvy. Tvorcovia šikovne ovládajú najmodernejšie marketingové kúzla a „očarovaní“, môžu svoj umelecký dojem prehĺbiť okrem pozretia si filmu aj prečítaním rovnomenného románu Mariany Čengel Solčanskej (ďalej MČS), ktorého verejná prezentácia predbehla filmovú premiéru o približne týždeň (21. 7.). Film predchádzala silná mediálna a billboardová prezentácia i marketingová podpora napr. vo forme produkcie páčivej pesničky Zuzany Smatanovej Lietajúci Cyprián. Takže ak ráno vstávate a večer usínate na Slovensku, je skutočne ťažké tváriť sa, že neviete o „vzkriesení“ Cypriána.

Ako bežných divákov nás zaujal umelecký rozmer debutu MČS a jeho širší kultúrno-spoločenský prínos.

Treba privítať, že MČS obohacuje repertoár domácej filmovej tvorby autochtónnym, doteraz umelecky nedoceneným príbehom domáceho hrdinu, majstra tisícich remesiel a hlavne všestranne vzdelaného kamaldulského mnícha Cypriána (vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, 1724 – 1775). Príbeh, ako extrakt skutočnosti, ľudovej povesti či umeleckej legendy je v celouhorskom i celoeurópskom kontexte ojedinelý a preto i výnimočný. Asi sa nevyhneme a ani nechceme, porovnaniu s inými podobnými projektmi posledného obdobia, akým bola Jakubiskova Bátorička, či Adamikovej Jánošík, no zhrnieme ich len do pár slov. Asi najpodstatnejším rozdielom na úrovni základnej myšlienky diela ostáva v Cypriánovom prípade oslava jednoduchého ľudského snaženia o kvalitu života, o naplnenie životnej púte v tradičnej rodine a nadčasová úloha, či poslanie ľudstva v sebazdokonaľovaní a pomoci iným.

Za filmovú tvorbu, ešte v „študentskom období“, už viackrát ocenená MČS sa pri výbere témy inšpirovala príbehom takmer mýtického Cypriána, ktorý v druhej polovici 18. storočia zostavil najstarší u nás zachovaný štvorjazyčný herbár liečivých rastlín, v súčasnosti zaradený medzi národné kultúrne pamiatky (vo filme je však len nevýraznou rekvizitou), a je aj hlavným hrdinom legendy o lietajúcom mníchovi. Vyjadrenie pomeru medzi historickou realitou a dejom filmu nie je v umeleckom diele veľmi podstatné. Čo o Cypriánovi nie je známe z historických prameňov si MČS jednoducho vymyslela a snažila sa do príbehu dostať cez viaceré postavy: spoločenský vydedenec Jašek, neskorší brat Cyprián, mních liečiteľ Albert, sirota Michal – nadšenec lietania. Aj to sa jej však celkovo podarilo vložiť do príbehu nenásilne a bez zbytočných prehreškov voči historickej realite vtedajšieho bežného života.

Dej sa autorka pokúsila do dobového kontextu vsadiť aj paralelným príbehom o vzniku prvého kompletného prekladu biblie do slovenčiny v Červenom Kláštore, ktorý v rovnakom období vytvoril kamaldulský mních Romuald Hadbávny (žijúci v rokoch 1714 až 1780, ktorého naše školské učebnice však hanebne ignorujú).

Film je však iný, ako kniha. Dej sa v ňom sústredí na život niekoľkých mníchov, ktorý sa zaviazali k celoživotnej chudobe, obmedzeniu kontaktov s okolitým svetom a prakticky aj k mlčaniu. Jašek sa postrelený - polomŕtvy dotacká do kláštora, mnísi ho zachraňujú, vyliečia. V čiernobielych spomienkach sa vracia do minulosti, keď prišiel o jediných príbuzných - bratov, o životnú lásku Barboru, vraždil a lúpil. Po vnútornom zápase samého so sebou sa Jašek kajá, nachádza vnútorný pokoj a už ako brat Cyprián sa zaviaže k večnému sľubu mlčanlivosti. Po umierajúcom bratovi Albertovi, ktorý liečil jeho telesné zranenia, preberá jeho liečiteľské poslanie.

Ďalším nositeľom príbehu sa stáva Michal, sirota, ktorú ako malé dieťa v kláštore mnísi prichýlili po tom, čo sa im pred bránou obesila jeho matka Barbora. Inšpirovaný starou knihou sa pokúša zostrojiť lietajúci stroj, no musí ho na príkaz priora kláštora zničiť. Až keď pochopí, že kláštor nie je miestom, kde chce prežiť celý život, odchádza. V rozpakoch však môžeme len tušiť, či je alebo nie je Cypriánovým/Jaškovým synom z „predchádzajúceho“ života. Jediným Michalovým dedičstvom po matke je totiž len šatka, na ktorej sa obesila a ktorú jej kedysi, v šťastnejších časoch, daroval Jašek. Mnísi postupne vymierajú, až sa zrušenia žobravých a kontemplatívnych rádov za panovania Jozefa II. dožíva už len starý Cyprián. Svoj život končí pokusom vzlietnuť z vrchu Tri koruny nad kláštorom.

Vhodne využitý veľký detail umocňuje emotívne výpovede postáv a pokúša sa vťahovať diváka do deja. Jaškove pamäťové skratky sú značne zhustené, zostručnené a súvislosti medzi nimi je občas dosť ťažké sledovať. Niektoré scény i postavy (Zuzana, maliar Galliarti) sa dokonca zdajú pre príbeh i vývoj postáv úplne zbytočné. O niektorých to pravdepodobne vie aj sama režisérka a necháva ich bez stopy zmiznúť (brat Tomáš, ktorý nám pôvodne sprostredkoval informáciu, o tom, kto kamaldulskí mnísi vlastne sú). Príbeh rovnako zaťažuje slabo vypointovaný konflikt postáv Valent – Jašek. Valent, nemanželský syn zemepána, roztáča s nevoľníkom Jaškom celoživotný súboj oko za oko/zub za zub. Atmosféru kláštorných scén (exteriér Červený Kláštor, interiér kláštor Hronský Beňadik) však krásne dotvára filmová hudba, gregoriánske chorály, ktoré sú samy o sebe dokonalým stelesnením majestátu, piety i úprimnej oduševnenosti a odovzdania zároveň. Patríme k tým, ktorí si myslia, že film je málokedy taký dobrý ako kniha a v tomto prípade to tak rozhodne je. Historické romány boli predlohami už mnohých filmov, ale sama MČS priznáva, že teraz tomu bolo naopak a knihu napísala až po skončení nakrúcania. Sama akoby cítila hendikep, že filmový priestor je značne obmedzený, a že písaný text umožňuje tému viac kultivovať. Alebo je jej len bolo ľúto nevyužiť rozsiahly zozbieraný študijný materiál, ktorý zhromaždila pred prípravou scenára. Na rozdiel od filmového spracovania má však kniha logický sled udalostí a je preto zrozumiteľnejšia. Jaška spoznávame najprv ako nevoľníka, ktorému osud v živote nič nedaruje, naopak postupne mu z neho odštipkáva všetkých blízkych a robí z neho apatického, vyhladovaného surovca, necitlivého k duševným či fyzickým bolestiam iných a až neskôr prichádzajú kláštorné scény. Kniha je zároveň farbistým opisom násilia, krutostí, či invazívnych chirurgických zákrokov určite neporovnateľne drsnejšia ako film.

V texte autorka nachádza priestor aj na podčiarknutie vzdelanostnej úrovne kamaldulov, má viacej času informovať čitateľa, kým vlastne boli. Napriek ich dobrovoľnej izolácii zo spoločnosti boli jej užitočnou súčasťou napríklad pestovaním vied, publikačnou činnosťou, či lekárskou starostlivosťou v miestach pôsobenia. Zároveň dobu na viacerých miestach približuje aj zmienkami o historických osobnostiach vtedajšej doby, akým bol napríklad H. Gavlovič, J. Papánek, J. Sklenár, J. B. Magin. Čiastočne tak prispieva k myšlienke, že uhorské obdobie našej histórie nebolo iba tragickou epizódou dejín Slovenska, ale živým a plnohodnotným príspevkom k celoeurópskej duchovnej tradícii.

Zdalo by sa, že MČS lepšie píše, ako točí. Film však ako harmónia obrazu, hudby a slova patrí do kategoricky úplne inej sféry umenia a je ho potrebné vnímať komplexnejšie. Remeselné spracovanie filmu, okrem príliš veľkorysého strihu, ovláda bravúrne. Nedostatky vo výbere, či spracovaní scén považujeme za daň snahe o zvládnutie ťažkej témy a neskrotnému entuziazmu. Jedným z dôkazov o dosiahnutí umeleckého zámeru - považujeme ho však za jeden z rozhodujúcich - bol postreh našej maloletej dcéry. Po odchode z kina konštatovala, že je z filmu veľmi smutná. V skutočnosti, ktorú si však asi uvedomí až oveľa neskôr, sa však empaticky vcítila do osudu postáv. Mnohé z nich stratili, či nikdy nemali možnosť zažiť rovnováhu alebo harmóniu medziľudských vzťahov. Hneď však pochopila, že dokonalosť síce neexistuje, ale je možné sa k nej každodenným urputným snažením postupne približovať. (Takémuto individuálnemu rastu sa súrodenci určite potešia.)

Nedá nám ešte nespomenúť, že mnohé historické osobnosti a ich zdanlivo epizodické životné príbehy u nás nedoceňujeme a odsúvame skôr medzi udalosti regionálneho významu. MČS sa v doslove knihy vyznáva, že sa jej príbeh lietajúceho frátra zafixoval v pamäti ešte dávno pred tým, ako začala umelecky tvoriť, keď pri turistických potulkách navštívila národnú kultúrnu pamiatku Červený Kláštor. Aj tento príklad je zo súdka tých, ktoré potvrdzujú, že zážitky našich detí sa významným spôsobom odrážajú v ich neskoršom vývoji. Kultivujú dušu, pomáhajú im nájsť vlastnú identitu a v budúcnosti podstatne ovplyvnia aj ich vnímanie sveta, hodnotenie súvislostí, výkon profesie, či výchovu ich vlastných potomkov.

To, že Cyprián MČS vzbudil zaslúžený záujem je zrejmé z internetu a z tlačených médií už teraz. Priestor, ktorý je venovaný komentárom k filmu, či knihe je aj priestorom dôležitej časti našej histórie i šľachetným častiam povahy človeka, preto si nemyslíme, že je príliš odvážne o ňom povedať, že má veľký potenciál nás vzdelať i vychovávať. A komu by to hádam nestačilo, môže sa pokúsiť zorganizovať vlastný rodinný výlet za inou inšpiratívnou osobnosťou našej histórie a podľa vlastného výberu.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.