Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kniha v troch exemplároch

Číslo 3/2010 · Gabriela Rakúsová · Čítanosť článku: 3499
 

Jozef Palaščák: Otec, syn a cudzinka, Krakov 2010

Jozef Palaščák (1984) – absolvent filozofickej fakulty, básnik, rozhlasový redaktor a vysokoškolský pedagóg debutoval básnickou zbierkou TELOI (Modrý Peter 2009). V tomto roku mu vyšla druhá zbierka, ktorá je z viacerých dôvodov zvláštna.

Básnikove verše vyvážila grafická a ilustračná stránka knihy. Výtvarníčka Mária Bradovková dokázala vyjadriť to, o čo ide v Palaščákových veršoch, hoci miestami azda príliš priamo. Obdivuhodnejšia je jej grafická úprava knihy a to, čo percipienta uchváti, je ručná výroba tohto artefaktu – kniha vyšla preto v náklade len troch kusov na príjemnom prírodnom papieri v Pracovni Projektovania Knižky a typografie Akademie Sztuk Pieknych im. Jana Matejki w Krakowie, 2010.

Obrazy, myšlienky v jednotlivých básňach, ktoré tvoria samostatné jednotky, vytvárajú pritom jeden veľký celok, jeden veľký obraz. V ňom sú vyjadrené pocity lyrického hrdinu. Tie najskrytejšie i tie samozrejmé. Môžu byť realitou, snom, predstavou i dogmou súčasne a celý text knihy jednou veľkou analógiou, podobenstvom. „Všetky moje odchody,/ moje odvrátenia/ sú čisté priestrely, Bože./ Rany s tvarom úst pri bozku.// Cez rany presvitá obloha/ za krížom./ Nočná obloha nad mestom,/ jemne ružovkastá / svetlom ulíc, áut a kuchýň.// Čím viac dier, tým viac protisvetla./ Čím viac dier, tým menej ťa vidno.“

Jednotlivec, uvedomujúci si svoju malosť a hriešnosť, sa ocitá obnažený pred veľkoleposťou všadeprítomného Boha v troch osobách. Obdivuje krásu i zákonitosť, čosi ho uspokojuje, čosi znervózňuje, cíti sa bezmocným. Jemné epické nitky v Palaščákových básňach udržiavajú sémantickú náročnosť výpovede, v ktorej ide o vyslovovanie často i nepríjemných, ťažkých, no jednoznačných právd. Cez gestá a mimiku lyrických postáv, cez detaily vie autor vyjadriť psychiku človeka, jeho pocity, rozmýšľanie, vzťahy – rodiace sa i zanikajúce, či transformujúce sa.

Verše tejto (rovnako ako prvej) Palaščákovej básnickej zbierky sú predchnuté Božím pokojom, nevysvetliteľnou hĺbkou nepoznaného, ale citeľného a uchvacujúceho. Človek sa korí, vníma krásu a lásku. Je tu všetko: hriech i pokánie, návraty, no predovšetkým láska vo vzťahoch – tých ľudských i tých transcendentných. „Si netrpezlivý./ Povedal/ Synovi Boh./ Kríž niesť nechceš,/ a aby si na ňom pekne visel,/ musím ťa pridŕžať klincami.// Nič z neho nevidíš,/ príliš sa sústreďuješ na bolesť./ Ale aj tá je moja, daj mi ju./ Bolesť nie je moje meno.“

Dúfajme, že táto pozoruhodná básnická zbierka vyjde aj vo väčšom náklade, aby sa nemusela šíriť ako samizdat.

Gabriela Rakúsová
Autorka je literárna kritička a publicistka. a

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.