Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Spor o Trianon

Číslo 2/2010 · Peter Šoltés · Čítanosť článku: 1934
 

MICHELA, Miroslav: Pod heslom integrity. Slovenská otázka v politike Maďarska 1918 – 1921. Bratislava : Kalligram 2009, 272 s.

Neexistuje iné historické obdobie, na ktoré by v slovenskom a maďarskom dejepise existovali tak principiálne rozdielne interpretácie, ako je tomu v prípade štyroch krátkych rokov po skončení prvej svetovej vojny. Kým jedna strana tu tradične vidí úspešné, aj keď treba priznať že nečakané až „zázračné“ dovŕšenie príbehu národnej emancipácie a záchranu pred hrozbou zániku, druhá pri jej hodnotení používa slová ako nespravodlivosť, krivda, trauma, tragédia. Je nereálne očakávať, žeby sa niekedy v budúcnosti tieto dve priamky spojili, čo však zmysluplné a potrebné je, je robiť kroky, ktoré povedú k pochopeniu odlišných pohľadov na spoločné dejiny. V prípade historikov je v prvom rade je dôležité, aby písali knihy, ktoré budú podnecovať empatiu voči názorom z druhého brehu. Jednou z nich je bezpochyby kniha mladého historika Miroslava Michelu. Predstavuje slovenskému čitateľovi anabázu rozpadu Uhorska z pohľadu maďarskej politiky, diplomacie a početných organizácii a spolkov, ktoré sa po porážke Podunajskej monarchie angažovali v úsilí o udržanie Slovenska v tisícročnom manželstve.

Radikalizácia spoločnosti, ktorú spôsobila krvavá a navyše prehraná vojna bolo v Budapešti ešte umocnená hroziacou a stále reálnejšou stratou veľkej časti Svätoštefanskej koruny. Kniha postupne približuje neúspešné pokusy meniacich sa režimov o presvedčiť nemaďarské národy a veľmocí o tom, že rozbiť niečo tak „prirodzené a dokonalé“ ako bolo v očiach absolútnej väčšiny maďarskej spoločnosti a jej politikov Uhorské kráľovstvo je nielen nespravodlivé ale pre vývoj strednej Európy i škodlivé.

Postoj maďarskej politiky voči slovenskej otázke sa vyvíjal podľa toho, ako reálne či nepravdepodobné sa javilo zachovanie integrity. Pôvodné plány predstavené Mihályom Károlyim a Oszkarom Jászim na rešpektovanie dovtedy „ladom ležiaceho“ národnostného zákona 44/1868 nahradila koncepcia autonómie. Prišla však neskoro a navyše nerešpektovala fakt, že nové mapy Európy sa v tom čase už kreslili na predmestiach Paríža. Bolševické dobrodružstvo, od ktorého si časť maďarských politikov sľubovala znovudobytie stratených území a nastolenie fait accompli nielenže neviedla k zväčšeniu územného rozsahu povojnového Maďarska ale viedla k zhoršeniu jeho renomé a posilneniu protimaďarských nálad. Taktika naťahovania času, vyčkávania na lepšie rozloženie síl sa ukázala ako neúspešná, ba v konečnom dôsledku až škodlivá. Maďarsko sa po dvoch rokoch ocitlo v situácii, kedy bolo zo všetkých strán obkľúčené, s jediným významnejším spojencom nemalo spoločnú hranicu a ani žiadna z veľmocí mu nebola ochotná pomôcť. Podpis Trianonskej zmluvy 4. júna 1920 bol logickým uznaním nemožnosti za daných podmienok veci zvrátiť. Nádeje Budapešti sa od tejto chvíle budú spájať so vzkriesením Nemecka a s pomocou Talianska. Okrem neúspešných pokusov o zmenu mierových podmienok, korekcie hraníc a presadenia plebiscitu na sporných územiach predstavuje kniha i málo známe vojenské plány na pripojenie Slovenska vypracované v spolupráci s Poľskom s poetickými krycími menami Prebudenie (Ébredés) I. a II. a Svitanie (Pirkadás). K oprášeniu vojenských plánov došlo opäť na jeseň 1920 a opäť o rok na to.

Postupný presun od postoja „Všetko späť“ k reálnejším plánom na „spravodlivú revíziu“ autor spája s nutnosťou vymaniť sa z izolácie a konsolidovať katastrofálnu hospodársku situáciu. Rokovania medzi Prahou a Budapešťou o vzájomnej obchode však stroskotávali na územných požiadavkách. Potrianonské maďarské politické elity namiesto prehodnotenia národnostnej politiky a prebratia viny za „národnú tragédiu“, za „nový Moháč“ popierali existenciu národnostného problému v predvojnovom Uhorsku, jeho vznik vysvetľovali nárastom nacionalizmu za vojny, zahraničnou propagandou, „českým intrigám“ a v prípade Slovenska i „hŕstke luteránskych zapredancov“.

Autor tematizuje i ďalšie súvislosti maďarskej politike k slovenskej otázke, akými boli pokusy Karola Habsburského o zasadnutie na uhorský trón, plebiscit v Burgenlande a jeho vplyv na postoj Československa k plebiscitu a úprave hraníc ako i málo známe pohraničné incidenty a aktivity ozbrojených iredentistických organizácii.

Kniha predstavuje i galériu známych i nepoznaných Slovákov, ktorí sa postavili za zachovanie integrity a pomáhali maďarskej vláde „predávať“ vo na Hornej zemi plán slovenskej autonómie: František Jehlička, Michal Kmoško, Vojtech Tuka, Adolf Pechányi, Zoltán Sviezsényi, či prezident tzv. Slovjackej ľudovej republiky Viktor Dvortsák. Sleduje ich aktivity nemierené proti „českému imperializmu“ v Budapešti, Varšave a Krakove, ktoré boli centrami slovenského autonomizmu.

Po knihe o Trianone z pera významného maďarského historika Ignáca Romsicsa Trianonská mierová zmluva (Kalligram 2006) má slovenský čitateľ ďalšieho cenného sprievodcu pri spoznávaní doby, kedy sa formovala moderná podoba strednej Európy. Knihu, ktorá prináša na základe rozsiahleho archívneho výskumu a znalosti aktuálnej i staršej literatúry množstvo nových informácií a podnetov do diskusie.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.