Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

O Grécku a o nás

Číslo 2/2010 · Pavol Minárik · Čítanosť článku: 2502
 

Akí sme všetci zrazu múdri, keď ide o chyby iných. A to ani nemusíme vedieť s určitosťou, kto ich spravil. Stačí dostatočná istota (bez ohľadu na to, že je mylná), že sme to neboli my.

Kde kto tu dnes špekuluje, kto je na vine: Gréci, banky, vlády? A mudrujeme, zaplatiť či nezaplatiť? Vlastne už sme domudrovali. Fico rozhodol, že zaplatíme. Ako inak, keď v Bruseli sa inak povedať hrdému Slovákovi ani nedalo. Hrdý Slovák Slota doma mohol. Jeho hlas v Bruseli nepočúvajú (inak by museli Ficovi – aspoň formálne – niečo povedať). Doma bol aj predseda Smeru spočiatku slovenskejší, ale čo sa dalo robiť, keď problém do našich volieb nepočkal. (Ach tie trhy nemajú asi Fica radi a on nemá rád ich.) Počal teda Fico s Počiatkom nie Grékom pomáhať, ale euro a našu stabilitu zachraňovať. Opozícia má v probléme napospol jasno. Ľud pospolitý platiť nechce, do Bruselu opozícia nemusí, takže výsledok je jasný - neplatiť. Okrem KDH, kde vedenie prevzal bruselský „mainstream“ (voličskú priazeň strane zachraňuje disident Lipšic).

A čo hovoria voliči, daňoví poplatníci, občania. Jasné - neplatiť. Veď Gréci hodovali, nie my. Naozaj my nie? Skúsme najprv malú rekapituláciu gréckeho problému a potom nejaký príkladík o nás. (Ospravedlňujem sa za voľnejšie narábanie s faktami. Ide skôr o paralely, a preto dôsledne nerozlišujem EÚ a eurozónu, lebo nakoniec aj tak by to malo byť jedno – také sú zmluvné záväzky okrem Veľkej Británie a Dánska).

Počet obyvateľov EÚ bez Británie a Dánska, teda euro integrátormi vysnívanej EMÚ, je 430 miliónov. Grécko má 11 miliónov (škoda že nie 800 tisíc) a tento 2,5 percentný štátik jeho politici? občania? bankári? zadlžia viac ako je jeho ročné HDP. Ostatní, tiež zadlžení, mu idú poslať 110 mld. eur. Vinník je kdekto a samozrejme nikto. My ostatní Európania sme, tiež samozrejme, naštvaní. Južania a Francúzi možno menej, ale Nemci riadne. My Slováci tiež. Veď aj slovenskí občania tam pošlú svojich najprv 300 a celkove 800 mil. eur. To je hrôzostrašných 25 mld. Sk, alebo pochopiteľnejších 5 tisíc korún na obyvateľa. Strašné!

Čo sa však nestalo pred pár rokmi v 430-tisícovej pravicovej Bratislave. Devínčania, ktorých bolo vtedy asi 800 (preto sa mi žiadalo aj u Grékov také číslo), si trikrát po sebe zvolili jedného a toho istého starostu. Skončilo to viac ako miliardovou sekerou a nútenou správou. A tiež nikto nesedí. Nevieme sami doma vyrábať grécke problémy? Vieme. Dokonca desaťnásobné, keďže zadlženie je približne rovnaké a Devín tvoril tiež dve, ale nie percentá, ale promile Bratislavčanov.

Nebuďme len v minulosti, skúsme prítomnosť. Bratislava si schválila na tento rok, ako inak, (zákon nepustí) vyrovnaný rozpočet s príjmom cca 280 miliónov eur. Vyrovnala ho jednoducho. Koľko chýbalo, toľko sa schválilo predajov (rezervy sa zväčša minuli vlani). Potrebovala na to približne 46 miliónov eur. Mohlo by to byť na nekonečnú diskusiu či predávať alebo nie, keby sa predať vedelo. Lenže sa nevie. Dodnes je inkaso z predajov plnené cca na jedno!!! percento. Oveľa viac toho nebude ani do volieb, lebo pri verejných obchodných súťažiach inkaso príde až po približne šiestich mesiacoch. Summa summarum, ukazuje sa reálny deficit 15%. Sú len Gréci na gréckej ceste? Keď sa na to človek opýta, dozvie sa, že štát samosprávu dusí. Ale aj štát sa dusí dlhmi. Aj Gréci by sa mohli vyhovárať, že ich dusí to, že ich ekonomika nemá výkonnosť nemeckej. Zadlžovanie sa vám nepáči a tak sa dožadujete opatrení. Viete čo vám na to povie poslanec v mesta v riadnej diskusii na mikrofón? Citujem: „Ja by som pánovi Minárikovi povedal len jednu vec. To, že to takto bude vyzerať s príjmami bolo jasné už pri prijímaní rozpočtu.“ On to proste vedel už v decembri a hlasoval za. Nepripomína to trochu: „klamali sme ráno, klamali sme na obed...“ Áno, Gyurcsány. Neklamali sme aj my v decembri a neklameme dnes? Niektorí možno naozaj nechcú klamať a myslia si, že to vyriešia klamaním si. Inak existuje riešenie na naplnenie bratislavských príjmov. Vymysleli ho na Kube, niekedy v zlatých šesťdesiatych. Milión je pekné číslo. Tak sa im páčilo, že si naplánovali zber milióna ton cukrovej trstiny. Nič to, že sa to do Silvestra nepodarilo. Plán sa splnil. Kubánsky rok vtedy trval do apríla. (Problém je ale v tom, a ten ešte súdruhovia ani z Kuby, ani z Grécka, ani z Bratislavy a dokonca ani tí bruselskí nevyriešili, že od januára do apríla by sa v takom roku nemalo jesť.)

Posledný príklad, aby sme sa netýrali len tu doma, je únijný. CAP1 zožral vlani asi 55 mld. eur. To je asi polovica gréckej pomoci a keďže poľnohospodárov nie je ani dvakrát toľko čo Grékov, farmári majú dvadsaťročné grécke hody. A to celkom potichu, doma za štyri roky, pekne v suchu, pod strechou. Sú päťkrát rýchlejší. Molodci! Za čo tou „capinou“ platíme? Za možnosť mať drahšie potraviny (to nie je preklep, ale krutý paradox) a vymoženosti typu: udržanie osídlenia vidieka, krajinotvorba, zaostalejšie rozvojové krajiny (to myslím vážne, ale aj tie sa nám hodia na prejavy našej veľkodušnosti)... To u farmárov. V Grécku si priplácame na drahšiu dovolenku, nespokojných gréckych štátnych zamestnancov a spravodlivo rozhorčené odbory. V skutočnosti ide o pokoj a zvolenie francúzskych a gréckych politikov a v rôznych obmenách i portugalských, španielskych, našich...(ani Nemci nie sú bez viny – šrotovné je z tej istej kategórie, len sa nevymáhalo navozením vrakov na Unter den Linden). Ale treba priznať - drobné efekty sú aj pre našinca. Poľnodotácie vymieňame za zníženie (naozaj významné - riziko je len okolo 1-2% ) pravdepodobnosti, že budem pri návšteve Paríža musieť čuchať hnoj navozený na Champs Élysées. V Grécku budeme mať asi pokojnú dovolenku a ani pri návšteve Atén sa pravdepodobne neocitneme medzi davom rozvášnených anarchistov. Vskutku dobré investície.

Všetkým doteraz povedaným som ani slovkom nechcel naznačiť, že by sme mali prispievať. Skôr naopak. Na Grécku to skoro všetci vidia, že je to problém. Z dvoch dôvodov. Je to prezentované jasne, a preto všetci vidia, že to zaplatíme. A to bolí. (Inak presne to je zmysel bolesti. Je to neprehliadnuteľný signál.) Po druhé, Grécko sme zdanlivo nezapríčinili my, a preto ho vieme pomenovať ako zlo a môžeme sa na ňom spravodlivo rozhorčiť. Lenže Grécko, Devín, Bratislavu, CAPa, Fica, Rompuya... sme v skutočnosti zapríčinili my, voliči. Tak sa nerozhorčujme, nerozčuľujme sa, že ja nie.

Niekde sa robí chyba a tentoraz ju „neudelali soudruzi z NDR“. Nebude chyba v tom, že sme rezignovali na hľadanie pravdy, chýba nám zodpovednosť, a česť a morálka budú pomaly zabudnuté slová? Všetko dokážu prehlušiť sľuby a vidina mastných hrncov.

Autor je bývalý poslanec NR SR.



1Common Agriculture Policy – Spoločná poľnohospodárska politika

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.