Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ako zastaviť zadlžovanie

Číslo 2/2010 · Radovan Ďurana · Čítanosť článku: 1979
 

Zavedieme strop pre výšku verejného dlhu 45 percent HDP. Zastavíme rast zadlžovania. Zavedieme regulačný rámec na zostavovanie vyrovnaného alebo prebytkového verejného rozpočtu. Prijmeme ústavný zákon o vyrovnanom štátnom rozpočte do roku 2014.

Toto sú sľuby zo štyroch volebných programov, ktorými sa snažili presvedčiť voličov strany, ktoré budú pravdepodobne zostavovať novú vládu. Štátna pokladnica je prázdna. Na dlh žije štát síce už od osamostatnenia, ale rastúci výkon ekonomiky a daňových príjmov význam tejto skutočnosti minimalizoval. Veď kto by pred tromi rokmi, pri 7 percentnom raste priemernej mzdy a 12 percentnom raste HDP obviňoval vládu z gréckej cesty? Teraz sa však nachádzame v úplne inej situácii. Nielenže je schodok oproti priemeru za posledných 5 rokov trojnásobný, ale hlavne došlo k poklesu HDP, resp. jeho rast nedosahuje takých hodnôt, aby zabraňoval rastu miery zadlženia. Predvolebné sľuby boli z pohľadu marketingu asi správne zvolené, verejnosť pobúrená gréckym (ne)bankrotom si šetrnosť v rozpočtoch štátu praje. Nájdu sa ale medzi týmito stranami Frodo, Legolas, Aragorn, a Gandalf, ktorí privedú verejnú správu do štyroch rokov k vyrovnanému rozpočtu?

Našim cieľom teraz nie je nájsť obsadenie týchto hrdinských postáv. Skôr uviesť čitateľa do obrazu aby pochopil, že to budú musieť byť výkony skutočne heroické, ak sa vôbec uvedené ciele podarí naplniť.

Stav verejných financií najlepšie ilustrujú otvorené nožnice. Na jednej strane príjmy štátu medziročne klesli o 5,5 percent. Druhá strana rozpočtu, výdavky, však narástli o 5,8 percent. Výsledkom je schodok vo výške 4,3 mld. eur. Nová mena sa ešte nedostala do podvedomia ľudí a málokto si uvedomuje rozsah tohto deficitu. Naporúdzi je preto jednoduché prirovnanie ilustrujúce veľkosť škrtu, ktorý by musel nastať, ak by vláda chcela vyrovnať rozpočet bez zvyšovania daní. Táto suma zodpovedá minuloročným výdavkom na dôchodky zo starobného poistenia. Inak povedané, životné náklady jedného milióna ľudí na Slovensku. Tu treba upozorniť na zásadnú skutočnosť, ktorá slovenský schodok odlišuje od amerického, anglického, či írskeho. Rast výdavkov nebol spôsobený jednorázovými položkami určenými napríklad na financovanie krachujúceho bankového sektora. Rast výdavkov súvisel hlavne s priebežným rozširovaním vplyvu štátu a zvyšovaním mandatórnych (povinných, zákonom stanovených) výdavkov. Vláda pritom ponechala zhruba rovnako široko roztvorené nožnice aj v roku 2010. Schodok sa bude pravdepodobne pohybovať niekde v rozmedzí 3,7 – 4 mld. eur. Nožnice sa dajú zatvoriť z obidvoch strán. Tá príjmová však trpí obmedzenou pohyblivosťou. Pokles HDP a rast nezamestnanosti pochopiteľne negatívne ovplyvnili príjmy štátu, avšak podiel tohto faktora nie je rozhodujúci. Poukazuje na to prepočet o koľko by sa zvýšili príjmy štátu a zároveň znížili výdavky na sociálnu politiku, ak by sa zamestnalo zo dňa na deň 100 000 ľudí. Ak by všetci pracovali za priemernú mzdu a nikto z nich nesporil do druhého piliera, bilancia štátu by sa zlepšila o jednu miliardu eur. V tom už sú započítané vyššie príjmy zo zaplatenej DPH, spotrebných daní, či daní z vyšších príjmov ich zamestnávateľov. Nepochybne, ide o príliš optimistické predpoklady. Takýto pokles nezamestnanosti by skresal mieru nezamestnanosti zhruba na 10 percent, pričom aktuálne odhady ministerstva financií kalkulujú s nezamestnanosťou 14 percent ešte v roku 2013. Na prudký rast daňových príjmov sa nebude dať spoliehať. Ohromný rast priemernej mzdy, či výberu daní, ktorý vyvrcholil v roku 2008 sa v najbližších dvoch rokoch takmer s istotou neuskutoční. Chýba základná podmienka – neutíšiteľný dlhom financovaný hlad európskeho spotrebiteľa. Ak sa budúca vláda bude chcieť pri znižovaní schodku opierať najmä o vyššie daňové príjmy, bude nás čakať podľa všetkého minimálne rozširovanie vymeriavacích základov, rušenie výnimiek a v najhoršom prípade zvyšovanie sadzieb.

Druhá, výdavková strana nožníc má ďaleko širšie manévrovacie možnosti, však štát ročne minie 26 miliárd eur. Škrtať bude treba, ale nebude to jednoduché. Opäť pomôžu jednoduché prirovnania. Ak by sa minulý rok znížili mzdy zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu o 10 percent, ušetrilo by sa 200 mil. eur. Ak by sa náklady na prevádzku rozpočtových organizácií znížili o 25 percent, ušetrilo by sa 300 mil. eur. Efektívnejšia štátna správa by teoreticky mohla ušetriť 0,5 mld. eur, pri precízne vykonaných auditoch a zavedení manažérskeho riadenia možno miliardu eur.

Touto hodnotou môžeme ohraničiť dopady opatrení navrhovaných stranami ako napríklad elektronické aukcie, centrálne obstarávanie, či zníženie počtu ministerstiev. Kde však vziať ďalších 1,5 – 2 mld. eur, aby sme dosiahli vyrovnaný rozpočet a prestali tak žiť na dlh? Nesmieme pritom zabúdať, že vláda bude čeliť ďalšiemu tlaku na rast výdavkov, či už v podobe úrokových nákladov rastúceho štátneho dlhu, valorizácie všetkých možných dávok, ale aj tlaku na plnenie vlastných predvolebných sľubov, ktoré rozhodne nepatrili medzi tie lacné. Napríklad zvýšenie materskej dávky na 100 percent priemernej (alebo predchádzajúcej) mzdy na jeden celý rok, voľnočasové poukazy za 180 mil. eur a hlavne pokračovanie vo výstavbe diaľnic.

Rozpočet nebude možné vyrovnať bez racionalizácie výdavkov v oblasti transferov a dávok občanom a firmám. Práca to však bude náročná vyžadujúca skladanie množstva malých škrtov. Úspory presahujúce 33 miliónov eur (miliardu korún) v jednotlivých položkách budú výnimočné. Nevyhnutnou súčasťou takýchto opatrení je však zvyšovanie cien (napríklad na železniciach) a znižovanie transferov občanom (napríklad zastavenie nezmyselného poskytovania prídavkov na deti osobám s nadpriemernými príjmami, poskytovanie prémie k stavebnému sporeniu,...). Na vyrovnanie rozpočtu bude potrebné tiež reformovať systém fondov a dávok Sociálnej poisťovne. Predvolebná kampaň však tieto skutočnosti takmer vôbec nereflektovala. Strany boli vo svojich volebných programoch na škrty v štátnych výdavkoch skúpe. Najbližšie dva roky ukážu, či to bol výsledok tlaku PR agentúr, alebo je to skutočne absencia návrhov, či nechuť zasahovať do štruktúry výdavkov. V každom prípade, dodržať súčasne sľub nezvyšovania daní a zastavenia zadlžovania bude vyžadovať heroický výkon. Na rozdiel od obdobia rokov 2005 - 2008, totižto novej vláde nebude pomáhať prudký rast ekonomiky. Na zmenu a zavedenie poriadku do verejných rozpočtov bude potreba nevídanej odvahy. Najmä ak verejnosť stále netuší, čo je skutočný problém štátu. Bez Froda a Aragorna si potrebnú zmenu v slovenskej politike predstaviť naozaj neviem.

Autor je analytik INESS

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.