Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Dejiny anti-judaizmu

Číslo 4/2009 · Hana Chorvátová · Čítanosť článku: 3061
 

CHAZAN, Robert: Židé středověkého západního křesťanského světa. Praha : Argo, 2009.

Vydavateľstvo Argo v rámci edície Každodenní život prináša na český a slovenský trh už niekoľko rokov veľmi kvalitné preklady odborných historických publikácií. Tentoraz je to preklad knihy Roberta Chazana Židé středověkého západního křesťanského světa. R. Chazan v predhovore knihy zdôraznil čitateľom, že monografia je výsledkom zmien, ktoré nastali v historiografii. Obrat začal pod vplyvom intenzívnejšieho historického výskumu v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, v ktorom historici presunuli svoj záujem od pápežov, kráľov a cisárov k širším vrstvám obyvateľstva a začali otvárať témy ako napr. čas, učenecká kultúra v protiklade k ľudovej, sny alebo mýty, či každodenný život, ktoré dovtedy stáli v úzadí záujmu historikov. Historici výskumom jednoznačne odokryli pestrofarebný a rôznorodý stredoveký svet a predstava o stredoveku ako homogénnom a statickom období sa definitívne odsúva do úzadia. Poznanie heterogénnosti stredovekej spoločnosti a pestrofarebnosti stredovekého sveta otvorilo i možnosti štúdia menšinových komunít, ku ktorým patria i Židia. Autor sa vo svojom rozprávaní nezameral výlučne na dejinný vývoj židovskej komunity v stredovekej Európe, ale sa snažil poukázať na vzájomné kultúrne, duchovné i hospodárske ovplyvňovanie kresťanskej väčšiny a židovskej menšiny v období približne od roku 1000 do obdobia okolo roku 1500.

Okolo roku 1000, keď autor začína svoje rozprávanie, sa židovské osídlenie koncentrovalo predovšetkým v oblastiach moslimskej sféry v Mezopotámii, na východnom pobreží Stredozemného mora, v severnej Afrike a na Iberskom polostrove. Predovšetkým na území dnešnej Sýrie a Egypta žila najpočetnejšia židovská komunita už veľmi dlhý čas. Moslimský svet bol v tom čase oveľa vyspelejší a tvorivejší ako vtedajšia západná kresťanská Európa. V tom období islamskú kultúru upútalo grécko-rímske dedičstvo a islamskí učenci sa ponorili do prekladov antických autorov. Mnohé myšlienky antického náboženského a filozofického konceptu sveta odporovali monoteistickým princípom, ktoré boli podstatou nielen islamu, ale i judaizmu a kresťanstva, preto existovala snaha o hlboké poznanie antickej náboženskej a filozofickej tradície či už zo strany islamských, ale i židovských alebo kresťanských učencov tej doby. Zároveň islamská populácia bola oveľa rôznorodejšia než kresťanská. Všetky tieto faktory považuje R. Chazan za výraznú mieru stimulácie židovskej kultúry, ktoré v tom čase vyústili k zdokonaleniu tradičného židovského štúdia zameraného na Bibliu a talmud. Práve v tomto období sa objavili i nové smery v teologických a filozofických úvahách, čo spôsobilo pozoruhodný nárast židovského kultúrneho dedičstva.

V západnej a strednej Európe sa síce objavovali židovské komunity, ale boli nepočetné a roztrúsené. V nasledujúcom období, v priebehu 11. až 13. storočia, došlo k výraznej zmene židovského osídlenia. Ťažisko židovského osídlenia sa presunulo do sféry západného kresťanstva. Židovské komunity v moslimskej oblasti stratili svoje dominantné postavenie tak v počte obyvateľstva, ako aj v tvorivej činnosti. Tento zásadný obrat rozšírenia židovského osídlenia je nesmierne ťažké objasniť a celú knihu R. Chazana môžeme chápať ako pokus hľadania odpovede na túto otázku. R. Chazan ponúka vo svojej monografii jednu z mnohých interpretácií. Vychádzajúc zo svojich niekoľkoročných výskumov sa domnieva, že tento presun súvisí s nástupom rímskokatolíckeho kresťanstva do ústrednej roly v živote stredovekej spoločnosti a nebývalým kultúrnym, duchovným a tiež aj hospodárskym rozletom západného kresťanského sveta práve v priebehu 12. a 13. storočia. Rozmach západného kresťanského sveta podľa R. Chazana značne priťahoval i židovskú komunitu.

Od tohto obdobia zároveň kresťanská väčšina, resp. jej vedomostná elita, v oveľa vyššej miere reflektovala prítomnosť židovskej menšiny v jej prostredí než v období okolo roku 1000. Vzťah kresťanského sveta i samotnej katolíckej cirkvi bol k judaizmu a Židom vždy značne rôznorodý a vylučoval možnosť jednotného pohľadu na židovské obyvateľstvo. Autor však uvádza, že cirkevná politika sa od samotného počiatku pohybovala medzi dvoma líniami. Na jednej strane vydávala opatrenia na ochranu židovskej komunity, na druhej strane robila kroky smerujúce k obmedzovaniu Židov. Táto cirkevná politika odrážala v podstate neustály rozporuplný vzťah kresťanskej väčšiny k židovskej komunite. R. Chazan sa domnieva, že základy tohto manévrovania vychádzajú už z komplikovaného a nejednoznačného postoja sv. Pavla k Židom, ktorý pokračuje rozporuplným prístupom k judaizmu u sv. Augustína. V Pavlových listoch a v Skutkoch apoštolov sa nachádzajú prvky hlbokej úcty k judaizmu, ale zároveň i prvky hlbokého pohŕdania. R. Chazan sa domnieva, že Pavol potreboval zdôrazniť pravdivosť kresťanstva a omyly Židov. Zároveň Pavol nechcel úplne zavrhnúť Židov, uznával ich dávnu minulosť a nevzdával sa ani nádeje na ich budúce spasenie. Cirkevný pohľad na židovskú komunitu výraznou mierou ovplyvnila teologická doktrína sv. Augustína. Sv. Augustínovi sa podarilo spojiť mnoho protikladov vo vzťahu kresťanov k judaizmu. Najvýznamnejším prínosom sv. Augustína je podľa autora to, že položil základ pre uznanie legitimity židovskej existencie v kresťanskom svete a v kresťanskej spoločnosti. Začiatkom 13. storočia došlo k prehodnocovaniu augustiniánskej doktríny. Začala sa otvorenejšie prejavovať netolerantnosť voči židovskému obyvateľstvu, ktorá smerovala k čoraz častejším fyzickým útokom na židovské obyvateľstvo. Cirkev v oficiálnych stanoviskách vždy odsudzovala fyzické prejavy voči židovskému etniku a pápeži 13. storočia pravidelne vydávali ochranné dokumenty pre židovské obyvateľstvo Constitutio pro Judeis, v ktorých bola zakotvená náboženská ochrana, ochrana synagóg a cintorínov. Zároveň boli tieto dokumenty tiež prevenciou proti fyzickým útokom voči Židom a ochranou ich majetku. Napriek týmto opatreniam dochádzalo k útokom na židovskú komunitu. V priebehu ďalších dvoch storočí sa postavenie židovského obyvateľstva začalo ešte viac zhoršovať. Napriek týmto negatívnym skúsenostiam sa židovská komunita väčšinou rozhodla ostať v kresťanskom prostredí. Jednou z príčin, ktorá priaznivo pôsobila na rozvoj židovskej komunity a pravdepodobne ju aj priťahovala, bolo rozdelenie moci v kresťanstve na moc náboženskú a svetskú. Oddelenie moci malo podľa autora značne pozitívny dosah na vývoj židovskej komunity. Židovskej komunite to umožňovalo lavírovať medzi cirkevnými obmedzeniami v ekonomickej sfére židovskej komunity a ochranou svetskej moci v tejto oblasti.

V záverečných kapitolách knihy autor rozoberá úspechy a neúspechy vzájomného spolunažívania kresťanskej väčšiny a židovskej menšiny v sledovanom období. Z jeho pohľadu úspešnejším účastníkom sú Židia, ktorí sa dokázali prispôsobovať meniacim sa okolnostiam a obzvlášť vynikali v reagovaní na ekonomické zmeny. Ďalším veľkým úspechom židovskej komunity je podľa R. Chazana udržanie si ich židovskej identity a schopnosti vždy presvedčivo formulovať zdôvodnenia, prečo zachovávať túto identitu, na čom stavalo i moderné židovstvo. Na druhej strane sa toto môže javiť ako neúspech kresťanstva, že nedokázalo presvedčiť a prevrátiť židov na kresťanskú vieru. Spolunažívanie oboch komunít však ukázalo a neustále ukazuje na vzájomné pozitívne duchovné, kultúrne i hospodárske ovplyvňovanie.

Robert Chazan v predhovore predstavil knihu ako dielo, ktoré je určené sčítaným čitateľom, ktorí sa už stretli s danou problematikou či už ako študenti, alebo bádatelia zaoberajúci sa touto témou. Kniha zároveň predstavuje výsledok niekoľkoročného intenzívneho výskumu autora v danej oblasti, preto autor upustil od niektorých podrobných vysvetlení podložených konkrétnymi argumentmi a pracoval niekedy až s príliš jednoznačnými tvrdeniami a konštatovaniami. V našej historiografii nie je daná problematika natoľko skúmaná, obe uvedené charakteristiky spôsobujú čitateľovi tohto regiónu určité ťažkosti pri porozumení všetkých súvislostí. Čitatelia, ktorých by kniha zaujala natoľko, že by chceli pokračovať v ďalšom štúdiu, ocenia poznámkový aparát a kvalitnú bibliografiu.

Hana Chorvátová
Autorka je spolupracovníčka Centra medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.