Poradňa bez morálky

Číslo 4/2009 · Pavol Smolík · Čítanosť článku: 3086
 

V týždenníku Nový čas pre ženy číslo 48 z utorka 24. novembra 2009 mohli čitatelia v rubrike Láska & partnerstvo, teda v psychologickej poradni, nájsť takúto otázku:

„Mám chlapca, ktorého ľúbim. Ale von s nami chodil aj jeho najlepší kamarát, s ktorým som toho svojho podviedla. Dovtedy som spala len s mojím chlapcom a to, čo som spravila, ma mrzelo. Zistila som, že ich ľúbim oboch. Prekvapujúco to zobrali skvelo, čiže teraz tvoríme trojicu. Oni dvaja o seba nejavia sexuálny záujem. Som mrcha, keď to beriem normálne a páči sa mi to?“

Odpoveď psychologičky znela nasledovne: „Ak to úprimne nikoho netrápi a nebolí, ak si navzájom neleziete do kapusty, ak nikto na nikoho nežiarli a nikto nikomu nezávidí, ak nemá nikto z vás potrebu monogamie, ak... Ozaj a vážne ste z mäsa a kostí a máte také tie zdravé ľudské vlastnosti? Pardon, asi som sa nechala uniesť na vlne závisti. Takže k veci: jediné, čo vám raz môže prekážať, je, že na papier to nehodíte, pretože mnohomužstvo u nás povolené nie je.“

Pokúsme sa o zhrnutie tohto textu:

1. Respondentka uvádza, že zradila svojho frajera tým, že sa dopustila smilstva s iným mužom.
2. Priznáva sa, že dovtedy sa smilstva dopúšťala len so svojím frajerom.
3. Pochvaľuje si, že hoci ich ľúbi oboch, im sa to páči.
4. Uvádza, že teraz smilnia v trojici.
5. Napokon sa pýta, či je odsúdeniahodná zato, že to berie normálne a že sa jej to páči.

Keby som obišiel kresťanské nazeranie na tento problém, teda keby som bol na mieste ateistickej psychologičky, odpovedal by som asi takto:

1. Tým, že ste podviedli svojho chlapca, a navyše s jeho kamarátom, ste sa zachovali trojnásobne neeticky: zradili ste vernosť k niekomu, ku komu váš viaže hlboký vzťah, riskovali ste, že rozbijete jeho vzťah ku kamarátovi, a vážne ste tým naštrbili svoju vlastnú integritu.
2. Namiesto toho, aby ste veci dali do poriadku, teda „vycúvali“ zo vzťahu s priateľovým kamarátom a usilovali sa napraviť krivdu spáchanú na vašom priateľovi, zachutilo vám eticky odpudivé zotrvávanie v nevere a navyše sa chválite tým, že obaja mladí muži o tom vedia a vyhovuje im to. Podľa vás je všetko o. k.: súložíte všetci traja dohromady.
3. Uvedomujete si, že anatomická, fyziologická a z nich sa odvíjajúca psychická a etická konštitúcia človeka nie je stavaná na pomer s dvomi partnermi v tú istú chvíľu? Ak by to tak bolo, museli by ste mať dva pohlavné orgány. Rozkladáte svoju osobnosť: vystavujete ju situácii, ktorá je celkom mimo hranice prírodou danej normy.
4. Neviem, či ste (prepytujem) mrcha, ale určite ste vo vážnom osobnostnom ohrození.

Tak toto by som podľa všetkého napísal, keby som bol ateistickou psychologičkou. Reakcia magistry psychológie, zodpovednej za rubriku, však bola celkom iná – a jej odpoveď, obchádzajúca poznateľnú pravdu, mala tieto dominanty:

1. Konštatovanie: ak to nikomu z vás neprekáža, tak potom čo?
2. Narážku o bytosti z mäsa a kostí a následnú zmienku „pardon, asi som sa nechala uniesť na vlne závisti“: znejú ironicky a nesú stopu prekvapenia nad konaním respondentky.
3. Ako generálny argument uvádza psychologička, skrývajúca sa až do konca za ochranný filter irónie, že mnohomužstvo je u nás zakázané, a teda „toto manželstvo v trojuholníku vám nikto oficiálne neuzná“.

Čo je to, nech mi čitateľ prepáči, za úbohosť? Na takú závažnú zvrátenosť reagovať kvapkou amorfnej irónie, a potom zmienkou o nejakom papieri z matriky, o ktorý dnes aj tak takmer nik nestojí, ani keď žije takzvaným „poriadnym životom“ (teda v heterosexuálnom vzťahu dvoch ľudí)?!

Problém je zjavne nasledovný: odborníčka píšuca do tejto poradne sa skrz-naskrz nemá o čo zachytiť, pretože ani jej samej nenapadne žiadny argument, ktorý by sa opieral aspoň o prirodzený poriadok, odkazujúci na fakty odpozorovateľné z prírody. Alebo nemá odvahu byť natoľko staromódna, že by sa odhodlala namietať proti totálnej zvrátenosti kohosi, kto sa de facto svojou nehanebnosťou verejne chváli, prezentujúc to ako „otázku na odborníka“.

Naša kultúra, naša etika, náš zdravý rozum je preč. Je len otázkou času, kedy sa od nejakej zvláštnej síce, no vo svojej podstate nevinnej pisateľky dočítame: „Som lesba, ale počas môjho vzťahu s partnerkou som zistila, že mám aj nekrofilné a zoofilné sklony. Priateľke to vyhovuje. Je na tom niečo zlé, ak...“