Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Mýtus o starých dobrých časoch

Číslo 4/2009 · Marek Klatý · Čítanosť článku: 1915
 

Pred časom sme zaznamenali odchod jedného z najvplyvnejších mysliteľov 20. storočia, francúzskeho antropológa, etnografa a filozofa Clauda Léviho-Straussa, ktorý zomrel 30. októbra vo veku svojich nedožitých 101 rokov. Azda najdôležitejším pre vedecké smerovanie mladého etnografa Léviho-Straussa bolo stretnutie s Romanom Jakobsonom a Franzom Boasom počas jeho amerického exilu v rokoch druhej svetovej vojny. Vďaka priateľstvu s Jakobsonom sa dôkladne oboznámil s jazykovedným štrukturalizmom a prostredníctvom Boasa sa zoznámil s americkou antropologickou školou, čo malo vplyv na jeho následné štúdium severoamerických a juhoamerických mýtov. Pokiaľ ide o vývoj a fungovanie ľudskej kultúry ako systému komunikácie symbolických znakov, Lévi-Strauss vo svojom štrukturalistickom výklade mýtov a existencie a funkcie mytologického a mytologizujúceho myslenia poukázal na existenciu funkčných štruktúr (mytém) a ich vzájomnú previazanosť a podmienenosť.1 Bez ohľadu na rôznorodosť mytologických obrazov a príbehov na celom svete dospel k záveru, že každý z nich v sebe obsahuje určité základné prvky univerzálnej povahy. Ľudský život sa podľa neho odvíja v dvoch rovnobežných časových rovinách, v historickej a mýtickej. Historická rovina je vyplnená zreťazeným sledom udalostí a mýtická je charakterizovaná existenciou štruktúr v dlhšom časovom rozpätí. Historické udalosti majú svoj začiatok a koniec. Mýty sú však z objektívneho časového hľadiska bez začiatku a konca; v priebehu plynutia času dochádza iba k ich úprave, aktualizácii.

Nedávno sme si pripomenuli už dvadsiate výročie prechodu od totalitného komunistického režimu k pluralitnej demokratickej spoločnosti. Bez zveličovania možno povedať, že pre súčasnú generáciu tridsiatnikov a starších to bola zmena epochálneho významu vzhľadom na ponúkané možnosti a na druhej strane to bola zmena prinášajúca veľké očakávania v tom najobsiahlejšom slova zmysle. Vo všeobecnosti možno povedať, že pre mladšie generácie je to udalosť s významom na úrovni „víťazného októbra“ pre už spomenuté staršie „ročníky“. Učia sa o nej v škole, každoročne ju oslavujú dňom voľna, ale už si úplne neuvedomujú jej ďalekosiahly význam a vplyv na spoločnosť, v ktorej vyrastajú a poniektorí už dozrievajú. Pre nich sa táto dejinná udalosť stala určitým druhom mýtu, ktorý sa zredukoval na sploštenú frázu o „nežnej revolúcii“.

Mytologizácia našich dejín je jedným z predpokladov jej úspešnej inštrumentalizácie politikou a jedincami so snahou o čierno-biele videnie sveta. Či už sú to naše najstaršie dejiny, alebo aj historické udalosti z doby iba nedávno minulej, vo verejných polemikách, ktoré presiaknu na svetlo Božie, možno badať snahu o prezentáciu mytologizovaného videnia minulosti. Projekcia takýchto mýtov do kolektívneho vedomia spoločenstva môže pôsobiť podnecujúco na predstavivosť a vytváranie kolektívneho povedomia vo vzťahu k vlastnej minulosti spoločenstva, avšak v konečnom dôsledku pôsobí ako brzda ďalšieho kritického spracovávania a cizelovania historických skutočností.

Každý jednotlivec so svojím subjektívnym pohľadom na veci prítomné aj minulé si vo svojom vedomí postupne buduje systém kódovania a interpretácie kľúčových udalostí minulosti. Jednak je to pohľad na udalosti zo súkromného života, a súbežne k tomu sa formuje vnímanie udalostí s významom pre celé spoločenstvo. Vytvára si tak vnemový obraz minulosti, ktorú prežil, ktorá je jeho vlastnou skúsenosťou, a na druhej strane si na základe prijatých a prijímaných informácií svojho spoločenstva vytvára svoj podiel na kolektívnej pamäti.2 Informácie týkajúce sa kolektívnej pamäti môžu podliehať priebežnému vývoju, svojím spôsobom sa aktualizujú, prispôsobujú súčasnému stavu. Ako to bolo v prípade západoafrického kráľovstva Gondža v severnej Ghane, ktorého zakladateľský mýtus vychádzal z príbehu o prvom kráľovi Ndewurovi Džakpovi a jeho siedmich synoch, ktorí zodpovedali siedmim správnym jednotkám tohto kráľovstva. Táto genealógia bola zaznamenaná britskou koloniálnou správou na začiatku 20. storočia. Keď britský antropológ Jack Goody koncom päťdesiatych rokov 20. storočia robil svoj výskum v rovnakom regióne, zistil, že sa v tomto zakladateľskom mýte – genealógii už nehovorilo o siedmich, ale o piatich bratoch. V dôsledku zmien, ku ktorým došlo v priebehu polstoročia, sa rozdelenie kráľovstva Gondža odrazilo v aktualizácii zakladateľského mýtu.3 Bez predchádzajúcich informácií by sme sa o tom nedozvedeli, keďže prenos a uchovávanie informácií tohto západoafrického národa sa uskutočňovali výlučne ústnym podaním.

My síce žijeme v spoločnosti, v ktorej sa prenos a uchovávanie informácií nespolieha na ústne podanie, ale spôsobom komplikovaného spísomňovania sa snažíme o čo najvernejší prenos informácií a ich zachovanie pre budúcnosť. Medzi ne patria aj udalosti historického významu, ktorých „pamäť“ sa snažíme uchovať „neporušenú“. Aj ich oficiálny výklad je determinovaný predovšetkým tým, čo máme k dispozícii. Ako jednotlivci sa môžeme k takýmto oficiálnym výkladom primknúť alebo si môžeme vytvoriť svoj vlastný obraz, ktorý je však odrazom vykonštruovaného obrazu, predstavou, ktorá prešla filtrami osobných zážitkov, ako aj zážitkov iných osôb, s ktorými počas svojho života prídeme do styku a ktorých skúsenosti v nás zanechajú určitú stopu. Vytvárame si osobnú predstavu o minulosti, vlastný mýtus, v ktorom sa nachádzajú iba tie veci, ktoré preosiala naša pamäť. Vytvárame si mýtus o vlastných „starých dobrých“ alebo „zlatých“ časoch.4 Je to logický dôsledok plynutia času a starnutia ľudského organizmu. Preto aj pre niekoho, kto svoju mladosť prežil alebo bol v rozkvete svojich tvorivých a plodivých síl napríklad v päťdesiatych rokoch 20. storočia, bude toto obdobie vždy „starými dobrými časmi“ bez ohľadu na to, že to bolo obdobie nedostatku a stalinských represií. Toto určite nebude platiť pre niekoho, kto sa obeťou týchto represií stal, ale pre väčšinu generácie, ktorá s týmto obdobím svoju mladosť spája, to tak zostane navždy. Preto sa netreba čudovať výsledkom výskumov verejnej mienky o tom, kedy sa komu najlepšie žilo a prečo. V prípade staršej populácie našej spoločnosti to bude obdobie budovania reálneho socializmu a jeho udržiavania pri živote. Preto tá nostalgia aj medzi obyvateľstvom východonemeckých spolkových krajín, ktorú pri príležitosti okrúhleho výročia pádu berlínskeho múru bolo zreteľne vidno nielen v prieskumoch verejnej mienky. Pamäť človeka sa stáva obeťou vlastného spôsobu fungovania. Je selektívna v tom, že si chce pamätať iba všetko to, čo bolo príjemné a krásne, a vytvára si mýtus o „zlatých časoch“ vlastnej mladosti. Keďže tento mýtus nie je predmetom skúmania nejakých antropológov, žije vo vedomí jednotlivca svoj život a plynutím času svojho života sa upravuje, aktualizuje, aby zodpovedal súčasným potrebám.

V slovenskej histórii nielenže je celý rad udalostí, ktoré sa stali predmetom mýtotvorby, ale aj celý rad pokusov o ich aktualizáciu, prispôsobenie si potrebám moci, režimu.5 Mýtotvorba s presahom do súčasnosti (pokiaľ ide o jej dedičstvo a vplyv) sa začala v čase formovania moderných národov v 18. storočí obranárskou historickou spisbou slovenských intelektuálov ako reakcia na vytváranie ideológie a mytológie historického národa zo strany maďarských vzdelancov. Ďalej sa pestovala odlišná mytológia za prvej Československej republiky s cieľom poskytnúť dôkazy pre opodstatnenosť existencie nového štátu, ľudácke vytváranie mýtov v tridsiatych a štyridsiatych rokoch sa nieslo v podobnom duchu a komunistická inštrumentalizácia minulosti v duchu marxistických poučiek o dialektickej nevyhnutnosti triedneho boja sa zdala byť vyvrcholením tohto boja o výklad minulosti a aktualizáciu kolektívnej pamäti. November umožnil, že sa do myšlienkového priestoru pamäti minulosti slovenskej spoločnosti dostali aj výklady, ktoré vo verejnom diskurze komunistický režim nestrpel a tvrdo postihoval čo i len malé odchýlky od oficiálneho výkladu (napríklad prípad historika Jozefa Jablonického). Demokratický vývoj sa oprel aj do udalostí slovenskej minulosti, z ktorých sa medzičasom stali mýty. Namiesto kvalitného verejného dialógu sa však výmena názorov 90. rokov doslova zvrhla na zákopovú vojnu o tú „svoju“ aktualizáciu historickej pamäti, ako aj o prispôsobenie si historických mýtov aktuálnym požiadavkám doby. Politika k tomu prispela hojnou mierou.

Od novembra ’89 neubehlo ani štvrťstoročie, no už sa vyskytujú hlasy, ktoré volajú po „svojskej aktualizácii“ interpretácie tejto prelomovej udalosti, ako aj režimu, za ktorým dal konečnú bodku. Namiesto zohľadnenia objektívnych skutočností sa do verejného myšlienkového priestoru pretláčajú osobné mýty „starých dobrých časov“, keď zlo vlastne nebolo zlo, ale iba potajomky prezlečené dobro, keď historická pamäť neberie do úvahy všetko, ale sa iba selektívne potáca medzi „svetlými okamihmi“ vlastnej mladosti. Zaiste, jedna vec je osobné prežívanie minulosti hoc historického významu a jej spracovávanie vedomím a druhá vec je vedecky založená interpretácia zjavných faktov. Osobné zážitky a spomienky sú základnými stavebnými kameňmi mytologického nazerania minulosti vedomím jednotlivca a nemali by byť vydávané za normu, aj keď sa s nimi môžu niektorí jednotlivci stotožňovať. A to najmä preto, že sa stali obeťou vlastného mýtu o „starých dobrých časoch“. Zvečnime preto osobné mýty v memoároch, nech si o nich môžu prečítať aj budúce generácie. A históriu národa a jej výklad prenechajme radšej odborníkom.

Marek Klatý
Autor je doktorandom na Stredoeurópskej univerzite.


1 Pozri jeho už klasické práce Strukturální antropologie I – II, Praha: Argo, 2006 – 2007; Mythologica I – IV: Syrové a vařené; Od medu k popelu; Původ stolničení; Nahý člověk, Praha: Argo, 2006 – 2008; Myth and Meaning, London: Routledge & Paul Kegan, 1978.
2 Edmund Leach, Culture and Communication: the Logic by which Symbols are Connected, Cambridge: Cambridge University Press, 1976, s. 25.
3 Jack Goody, ed. Literacy in Traditional Societies, Cambridge: Cambridge University Press, 1968, s. 32 – 33.
4 Na podobnom princípe funguje koncepcia „god old law“, porov. Michael T. Clanchy, „Remembering the Past and the Good Old Law“, History: The Journal of the Historical Association 55 (1970): 165 – 176.
5 Pozri Eduard Krekovič, Elena Mannová a Eva Krekovičová, eds., Mýty naše slovenské, Bratislava: Academic Electronic Press, 2005.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.