Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kríž a Európa

Číslo 4/2009 · Roman Joch · Čítanosť článku: 3077
 

Keby Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) myslel svoje rozhodnutie o odstránení krížov zo škôl vážne, musel by zakázať aj vyše dvadsať európskych vlajok. Ich súčasnú podobu by totiž musel vyhlásiť za odporujúcu ľudským právam. Títo sudcovia by potom urýchlene museli vyhľadať psychiatra. Ak by tak neurobili dobrovoľne, ústavná liečba by im mala byť nariadená príkazom. Natoľko psychopatické je totiž ich rozhodnutie.

V skutočnosti ESĽP v Štrasburgu má takmer nulové právomoci pokiaľ ide o záväznosť jeho rozhodnutí pre jednotlivé európske štáty; je to útvar Rady Európy, to znamená medzištátnej organizácie s minimálnymi právomocami. Rozhodnutie súdu bolo tak evidentne ultra vires – teda mimo jemu pridelených právomocí, mimo jeho jurisdikcie, že celkom iste nebude naplnené a všetci ho budú ignorovať. Keby to však bolo rozhodnutie Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý je už inštitúciou Európskej únie a ako taký má relevantné právomoci, bola by to situácia iná, omnoho závažnejšia a nebezpečná. Napriek tomu by to bolo rozhodnutie rovnako nesprávne a zlé.

Onen ESĽP rozhodol, že z talianskych štátnych škôl (a v podstate zo štátnych škôl všetkých krajín Rady Európy) musia zmiznúť kríže ako náboženské symboly. Evidentne sa títo psychopatickí sudcovia domnievajú, že náboženská sloboda znamená, že nikde na verejnom priestore nesmú byť náboženské symboly. Keby toto náboženská sloboda znamenala, potom by sa museli zakázať existujúce vlajky týchto krajín: Island, Faerské ostrovy, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Fínsko, Alandské ostrovy, Škótsko, Severné Írsko, Anglicko, Spojené kráľovstvo, Slovensko, Maďarsko (pokiaľ obsahuje štátny znak), Portugalsko, Švajčiarsko, Taliansko (námorná vlajka), Malta, Srbsko, Grécko, Rusko (námorná vojnová vlajka), Gruzínsko, Turecko a Azerbajdžan. Všetky tieto zástavy totiž obsahujú náboženské symboly (tie dve posledné polmesiac, predchádzajúci kríž), všetky vlajú na verejných priestranstvách a visia na štátnych inštitúciách a všetky reprezentujú občanov či už veriacich, alebo neveriacich. Preto ich treba zakázať, minimálne podľa logiky ESĽP. (A keby k Rade Európy pristúpil Izrael, malo by preň platiť to isté, štátnu vlajku s Dávidovou hviezdou zakázať.)

Pokiaľ má tento súd pravdu v tom, že náboženská sloboda si vyžaduje, aby v štátnych školách neboli kríže, potom musí vydať rozhodnutie o nutnosti zmien všetkých týchto zástav. To, ako ESĽP chápe náboženskú slobodu, je jednoducho perverzné. Náboženská sloboda znamená slobodu náboženského vyznania, nie zákaz náboženského vyznania; náboženská sloboda znamená, že nikto nesmie byť k žiadnej náboženskej viere nútený, že môže vyznávať akúkoľvek alebo tiež žiadnu vieru; neznamená však, že na verejnom priestore nesmú byť žiadne náboženské symboly. To by bola totiž náboženská nesloboda. Súd si jednoducho „poplietol“ náboženskú slobodu s náboženskou neslobodou a miesto náboženskej slobody nám vnucuje náboženskú neslobodu.

Kríž navyše nie je iba náboženským symbolom kresťanstva; prenesene je symbolom lásky k blížnemu a triumfu nádeje nad beznádejou a života nad smrťou. A tiež symbolom oddelenia moci duchovnej od moci štátnej, a teda obmedzenia moci štátnej; to znamená, že je aj symbolom slobody. (Pretože sloboda je možná iba vtedy, ak je štátna moc obmedzená.)

Kríže zo škôl vyhadzovali totalitné ideológie 20. storočia – nacizmus a komunizmus – a ich tyrani, pretože si činili nárok na absolútnu, totálnu moc nad celým človekom: jeho telom i dušou. Chceli ovládať vnútro človeka, jeho dušu, teda presne to, čo štátu nenáleží.

Kríž ako symbol nášho tradičného náboženstva, predovšetkým po skúsenostiach s totalitnými tyraniami 20. storočia, tiež reprezentuje aj obmedzenie moci štátu nad človekom, nad jeho dušou a svedomím; reprezentuje oddelenie vecí duchovných od vecí štátnych, oddelenie toho, čo patrí cisárovi, od toho, čo patrí Bohu; teda slobodu svedomia od štátneho nátlaku a útlaku. Kríž symbolizuje, že štát nad nami nie je a nemá byť všemocný. Preto tie krajiny, ktoré chcú mať kríž v štátnych školách, na to majú plné právo.

Nejde však iba o kríž, ale aj o iné náboženské symboly. V Prahe je už niekoľko posledných rokov na sviatok Chanuky vystavený pred Rudolfínom veľký svietnik menora. Aj keď nie som židom, k židovskému náboženstvu mám veľkú úctu. Tento náboženský symbol vystavený na verejnom priestranstve počas Chanuky, židovského náboženského sviatku svetiel, ma nijako nepohoršuje, ale – naopak – napĺňa ma veľkou radosťou. Je dobré, že v Prahe sa môže verejne pripomínať tento náboženský sviatok a považujem to za patričný prejav vďačnosti za mohutný židovský príspevok k vzdelanosti a kultúre, ktorým pražskí židia v dejinách značne prispeli nielen Prahe, ale i celému ľudstvu. Bez ich príspevku by naša spoločnosť a naša kultúra boli omnoho chudobnejšie. Je preto viac než správne, že pred Rudolfínom sú počas Chanuky celých osem dní rozsvecované svetlá na svietniku menora. Rovnako to platí pre betlehemy na námestiach našich miest a obcí počas Vianoc. Keby mala platiť perverzná logika ateistického extrémizmu, ktorá sa odrazila v rozhodnutí ESĽP, jasličky s Ježiškom na Vianoce by z námestí našich miest museli zmiznúť. Museli by byť zakázané, zrušené, odstránené, zničené. Deň, keď by sa tak stalo, by bol veru smutným dňom. Smutným najmä pre našu slobodu. To sa však zaiste nestane. Svietnik menora na Chanuku, rovnako ako jasličky s Ježiškom na Vianoce nie sú prejavom nenávisti alebo útlaku, ale tolerancie a náboženskej slobody, našej histórie, kultúry a dedičstva. Ich zákaz vo verejnom priestore by bol pokusom o pošliapanie a vymazanie našej histórie, nášho dedičstva a našej kultúry. A tiež našej slobody.

Rozhodnutie ESĽP je natoľko stupídne, jeho právomoci sú také malé a on sám konal tak preukázateľne mimo svojej pridelenej právomoci, že celkom isto zostane ignorované. Čo by však ignorované ostať nemalo, je onen netolerantný fanatizmus a extrémizmus ideológie sekularizmu, ktorý k tomuto rozhodnutiu viedol. Títo extrémistickí fanatici ateizmu teraz neuspejú, ale keby to bolo na nich, museli by sme sa veľmi skoro rozlúčiť nielen s jasličkami s Ježiškom, ale aj s existujúcimi zástavami vyše dvadsiatich európskych krajín, ako i s našou identitou, históriou a kultúrou. V skutočnosti za posledných sto rokov najväčšími nepriateľmi slobody a svedomia nie sú veriaci kresťania a židia, ale niektorí militantní ateisti a novopohania.

Autor je vysokoškolským pedagógom a riaditeľom Občianskeho inštitútu v Prahe.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.