Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Rozhodnutie proti slobode

Číslo 4/2009 · Tadeusz Zasępa · Čítanosť článku: 2473
 

Takmer všetky kultúry na svete boli vytvorené nejakým druhom náboženstva a to bolo odjakživa dôležitou súčasťou života ľudí. Dokonca aj dnes sa názory, stanoviská a presvedčenie väčšiny obyvateľov sveta utvárajú prostredníctvom náboženstiev. V Európe má túto rolu kresťanstvo. A okrem toho, všetky náboženstvá majú svoju koncepciu človeka, interpretáciu zmyslu jeho existencie. Je to základ, na ktorom sa stavajú vzťahy konkrétneho náboženstva so súčasnými sociálnymi, politickými a občianskymi zmenami. To znamená, že nemôžeme vylúčiť náboženstvo z nášho prostredia, ak chceme zistiť spoločného menovateľa kultúrneho pluralizmu na svete. Nanešťastie, rozhodnutie siedmich sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkalo prítomnosti kríža v štátnych školách v Taliansku, je dramatickým príkladom vylúčenia.

Dnes čelíme istému druhu uniformistického rozhodnutia, ktoré odstraňuje pluralizmus a nahrádza ho istým spoločným kultúrnym modelom, spoločným štandardom. Avšak zmyslom nie je nahradiť pluralizmus uniformizmom, ale dosiahnuť jednotu tým, že nájdeme spoločného menovateľa, ktorý rešpektuje pluralizmus. Tento menovateľ sa dá nájsť výlučne v pojme človeka, v zmysle jeho existencie, jeho práv a povinností.

Samozrejme, nemôžeme získať spoločného menovateľa na základe matematickej abstrakcie, rezignáciou na hodnoty kultúr. V množstve kultúr sveta jestvujú pozitívne i negatívne hodnoty, elementy a fenomény, ktoré sa obracajú proti človeku ako ľudskej osobe alebo proti spoločnosti ako celku (komunizmus, fašizmus, všetky totalitné systémy). Takže dnes ešte naliehavejšie musí cesta k jednote viesť prostredníctvom výchovy a vzdelávania ľudí, prostredníctvom pretvárania kultúr. Jediný účinný spôsob, ako to dosiahnuť, nie je uniformita, ale pluralizmus, dialóg a vysvetlenie kultúr, teda spôsob tolerancie.

Vyslovený rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva je úplnou negáciou tohto spôsobu bez ohľadu na úsilie ospravedlniť rozhodnutie súdu, ktoré sa nikdy nemôže stať vnútorným vlastníctvom ľudskej osoby, hoci by sa malo – ak sa zákon vytvoril pre spoločné dobro.

Nehovorím o tolerancii založenej na ľahostajnosti, ale o tolerancii, ktorá pramení z pochopenia iných hodnôt, z rešpektu k ostatným. A ešte viac: z presvedčenia, že všetko skutočné jestvovanie alebo nejestvovanie kultúrnych hodnôt je spoločným dobrom pre ľudskú rasu, spoločným dobrom pre každého z nás, tých našich hodnôt. Kresťanstvo je takýmto spoločným dobrom pre Európu.

Jednota sveta sa môže úspešne dosiahnuť humanisticky iba vtedy, keď použité metódy budú rešpektovať veľmi krehký organizmus kultúry, ktorý sa vyvíja tisíce rokov. Vtedy, ak tieto metódy budú rešpektovať psychologické, sociálne a politické formy, ktoré z tohto vývoja pramenia. Opäť, vyrieknutý rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva s tým nemá nič spoločné. Rád by som na tomto mieste pripomenul vyhlásenia austrálskeho predsedu parlamentu a prezidenta Lecha Walesu, držiteľa Nobelovej ceny za mier.

Veľavážení sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva, keďže váš rozsudok veľmi bolestivo zranil mňa i našich veriacich a urazil moje i naše právo na náboženskú slobodu, ja i my – akademická obec Katolíckej univerzity v Ružomberku – požadujeme anulovanie tohto rozsudku. Neradi by sme vnímali Európsky súd pre ľudské práva ako inštitúciu, ktorá zastáva nepriateľský postoj voči kresťanstvu a je netolerantný v najväčšej možnej miere. To by sme skutočne nechceli.

Tento list bol poslaný osobitne každému sudcovi, najmä tým siedmim, ktorí sa podpísali pod toto nešťastné rozhodnutie. Je to tak, pretože cítim, že každé vaše individuálne rozhodnutie, za ktoré ste plne zodpovední, práve začalo veľmi nebezpečný proces spôsobujúci medziľudské problémy a mal by byť okamžite zastavený kvôli mieru. Som presvedčený, že zrušenie rozhodnutia Súdu bude znakom spravodlivosti v nespravodlivosti, ktorá nás tak bolestivo zasiahla, bude taktiež predstavovať spôsob, ktorým sa prinavráti Súdu dôvera. Je to veľmi dôležité, pretože hoci Európsky súd pre ľudské práva nie je inštitúciou EÚ, podľa mienky v spoločnosti jeho rozhodnutie, ktoré sa týka prítomnosti kríža v štátnych školách v Taliansku, rúca a ničí našu dôveru v iné európske inštitúcie, ktoré sú nesmierne dôležité a potrebné teraz i v budúcnosti

Tadeusz Zasępa

Autor je rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Text bol odoslaný ako otvorený list sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva po rozhodnutí o zákaze vešania krížov vo verejných školách v Taliansku.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.