Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Atény a novodobá vzdelanosť

Číslo 4/2009 · Zuzana Danišková · Čítanosť článku: 1872
 

Pri charakteristikách dnešnej spoločnosti sa často stretávame s prívlastkom informačná. Zdá sa však, že so súčasným stavom nie sú politici spokojní. Počúvame totiž plány, ako by mala u nás vzniknúť vzdelanostná spoločnosť, poznatková spoločnosť či znalostná spoločnosť. Čítame o tom v rôznych európskych dokumentoch, počúvame od takých rozdielnych ľudí, ako sú Dušan Čaplovič a Ivan Mikloš. Jedinec, ktorý je do takejto spoločnosti ideálne pripravený, by mal byť schopný adaptability na trhu práce, flexibility pre pracovné miesta či konkurencieschopný pri prispievaní k rastu hospodárstva. Na tému, pochopiteľne, vzniklo aj kvantum literatúry. Podľa Konrada Paula Liessmanna sa vzdelanie a vedenie nechápe už ako cieľ, ale len ako prostriedok (Teorie nevzdělanosti, 2008, s. 103).

Pred pár týždňami bola na našej univerzite ohlásená prednáška člena Slovenskej asociácie pre znalostnú spoločnosť Rudolfa Požgaya s názvom Princípy vízie znalostnej spoločnosti a bariéry jej realizácie. Potešila som sa, prihlásila seba aj svojich študentov, že sa konečne poučím, čo je obsahom a rozsahom tohto pojmu. Z dokumentov, vyhlásení politikov, ale ani z odpovedí študentov znalostného manažmentu na štátniciach som sa totiž stále nič také nedozvedela. Pripravila som si niekoľko otázok, ktoré súvisia s vyššie spomenutým, a tiež s mojím akademickým zameraním (humanitné vedy). Asi to bude znieť v tomto kontexte trochu prekvapivo, ale z prednášky som nakoniec odchádzala neočakávane spokojná.

Poviem to na rovinu. Prekáža mi, keď sa o idealizovanej vzdelanostnej spoločnosti hovorí ako o spoločnosti technologicky a jazykovo zručných ľudí. Akoby cieľom mala byť výpočtová technika na každom rohu, schopnosť používať nový softvér a zručnosť „vygoogliť“ hocičo od výmyslu sveta. Takáto progresivistická predstava by totiž nevyhnutne znamenala, že stredoveké univerzity či antická polis, okruh španielskych dominikánov alebo diskutéri Sokrata v Aténach nikdy žiadnou vzdelanostnou spoločnosťou byť nemohli. Je to však naozaj tak? Nie je to celé trochu naopak a vzdelanejší ako dnešní užívatelia technologických noviniek boli naši predkovia, ktorí rozumeli latinsky či grécky, poznali Shakespeara či Dostojevského a vďaka znalostiam Biblie rozumeli aj umeniu a životu vôbec? Ako to teda celé je?

Vráťme sa k avizovanej prednáške. Na začiatku sme boli prednášajúcim upozornení, že prívlastok vzdelanostná ani poznatková nie sú podľa neho správne. Pretože kľúčovým pojmom je znalosť, ktorá sa od pojmu vedomosť zásadne líši. Ide v nej o „ovládanie niečoho na základe štúdia, skúsenosti, ovládanie vedomosti“, nielen jej nadobudnutie. Praktická metafora: kuchárska kniha vs. schopnosť z nej uvariť. Pri znalosti totiž odpovedáme na otázky „Ako?“ a „Prečo?“, zatiaľ čo pri informácii (vedomosti) sú to otázky „Kedy?“, „Kde?“, „ Čo?“, „Kto?“. Teda ak aj žijeme v informačnej spoločnosti, táto nie je uspokojivým cieľom. Znalosť je podľa Požgaya „schopnosť kompetentne konať (intelektuálne či fyzicky) a vyžaduje zručnosti, informácie, pochopenie vzťahov, teóriu, intuíciu a rozvahu“. Znalostná spoločnosť bude prosperujúca, ak v nej bude fungovať „kultúra (morálne normy a hodnoty) a uplatňovanie znalostí“. Časť prednášky, ktorá ma prekvapila a u(s)pokojila, sa venovala kritériám znalostnej spoločnosti. Na základe nich som si totiž pozitívne odpovedala na otázku, či bola aténska polis znalostnou spoločnosťou. Podľa kritérií spomenutých Dr. Požgayom v oblasti vzdelania by sme mali dbať o komunikačnú, počítačovú a finančnú (na úrovni hospodárenia domácnosti) gramotnosť, dbať o etiku a humanizmus a vedomosti o zdravom spôsobe života. Moment, ktorý ma prekvapil, prišiel až s diapozitívom o strednej a vysokej škole. Rozvoj logického myslenia a prezentačné zručnosti by mali rezonovať strednou školou a filozofia (dôraz na gnozeológiu) tou vysokou. Sympatické bolo, ako sa prednášajúci spýtal študentov, či majú filozofiu, a odpoveď „nepovinne“ ho neuspokojila. Ak je takýto profil absolventa jedným z kritérií znalostnej spoločnosti, tak je nevyhnutne aj aténska polis takouto vzdelanostnou spoločnosťou.

Možno si poviete, že to nie je nič revolučné. A máte celkom pravdu až do chvíle, keď si uvedomíte, aký revolučný by bol opak, keby sa vzdelanostná spoločnosť chápala v kontraste so stredovekou univerzitou. Najmä ak to, čo dnes nazývame komunikačnou gramotnosťou a prezentačnými zručnosťami, nie je nič iné ako ovládanie klasickej rétoriky. Keď pridáme logiku, dostaneme stredoveké trívium. Počítačová gramotnosť sa zdá byť pre Atény bezpredmetná, ale pri ich znalostiach matematiky, fyziky či astronómie je zrejmé, že „ovládali“ viac ako bežný občan dneška. Zdravý spôsob života je predsa jedna stránka kalokagatie. A vtedajšia doba je predsa kolískou teórie poznania.

Zdá sa teda, že rodičia slávnych matematikov, bratov Jacoba a Johana Bernoulliových, mali pravdu, keď chceli, aby namiesto matematiky študovali synovia najskôr filozofiu a etiku? Pri Danielovi Bernoullim sa uvádza, že nastúpil na univerzitu ako trinásťročný a absolvoval obvyklú prípravku: základy filozofie. Otec Blaisa Pascala zakázal jedenásťročnému synovi čítať matematické knihy do pätnástich, aby nebolo zanedbané jeho filozofické a humanitné vzdelanie. Bernardovi Bolzanovi robilo štúdium filozofie zo začiatku menšie problémy, ale intuícia mu vravela, že ju bude potrebovať: koniec koncov, začal ju mať rád. Už vtedy slávny matematik Laplace odhalil matematický talent mladého Cauchyho, ale poučil jeho otca: do 17-ich ho nepúšťajte k matematike, inak sa môže stať, podobne ako Pascalovi, že bude jeho filozofické a humanitné vzdelanie zanedbané (Mareš, Příběhy matematiky, 2008).

Rada teda konštatujem, že v správne chápanej znalostnej spoločnosti sa s filozofiou a humanitnými vedami vo vzdelávacom systéme počíta. To, čo bolo spomenuté na začiatku, teda neplatí absolútne. Sú medzi nami aj takí, ktorí fandia znalostnej spoločnosti, ale nevidia cestu kurikulárnej transformácie iba smerom k zručnosti vypísania šeku, zapnutia počítača či používania iPod-u. Je teda ešte namieste čudovať sa, prečo sa od matematikov žiadalo mať základy humanitných vied?

Autorka prednáša na vysokej škole, momentálne je na materskej dovolenke.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.