Proces s templármi
Číslo 3/2009 ·
·
Čítanosť článku: 4102
Malcolm Barber: Proces s templármi, Praha, Argo 2008
V histórii je stále niečo nové, dalo by sa povedať s trochou irónie. Presnejšie, historici stále prinášajú nové pohľady na minulosť. Na všetkých dobrých univerzitách sa budúci historici dozvedajú a snažia si osvojiť, že sú dve danosti – minulosť – to, čo bolo a viac sa už nezmení, a história alebo dejiny – to, čo nám svojím štúdiom na podklade písomných prameňov konštruujú historici. Vďaka tomu je v histórii stále niečo nové, pretože každý historik je iný, má iné skúsenosti, vďaka ktorým nazerá na niektoré udalosti úplne odlišne než jeho kolegovia, alebo si všíma úplne iné javy, ktoré u iných vôbec nevzbudzujú pozornosť. V minulosti sa odohralo viacero udalostí, ktoré dodnes priťahujú pozornosť a historici pre ne ponúkajú rôzne výklady. Takou udalosťou je zatknutie templárov a následný proces s nimi. Historici si najčastejšie kladú otázku, prečo boli templári zatknutí, resp. čo k tomuto kroku viedlo kráľa Filipa IV. Pekného.
Francúzsky historik Malcolm Barber v knihe Proces s templármi (Praha, Argo 2008) ponúka čitateľom svoj uhol pohľadu na proces, ktorý ešte stále, po viac ako siedmich storočiach, vyvoláva mnohé otázky. Kroky vedúce k zatknutiu templárov sledoval autor v širšom kontexte. Vláda Filipa IV. Pekného prechádzala mnohými reformami, ktoré vyvolali zmenu spôsobu vlády, s ktorou narastal počet kráľovských úradníkov a s nimi, samozrejme, finančné potreby. Od svojho nástupu na trón Filip stále len hľadal zdroje financií tradičné i nové, ako dane z obchodných transakcií alebo zmenu meny. Keď aj toto všetko bolo málo, uchýlil sa i k olúpeniu bohatých skupín, ktoré sa nemohli brániť, ako boli Lombarďania – kupci a bankári z talianskych mestských republík, či židia. V deväťdesiatych rokoch 13. storočia boli Lombarďania neustále zatýkaní a ich majetok bol konfiškovaný. V roku 1306 boli zatknutí a majetku zbavení židia. Napriek tomu sa Filipovi nepodarilo zabezpečiť dostatočnú hotovosť na jeho formu vlády, a najmä mu chýbali peniaze na zorganizovanie križiackej výpravy, ktorá by prinavrátila Svätú zem do rúk kresťanom. Križiacka výprava bola jeho veľkým prianím, ktorý sa mu, bohužiaľ, nakoniec nepodarilo zrealizovať.
Na konci 13. storočia sa v kráľovstve objavil traktát O znovuzískaní Svätej zeme od právnika Petra Duboisa, v ktorom dáva konkrétnu radu, ako získať potrebné peniaze na danú akciu. Tou radou bolo zlúčenie rytierskych rádov. Na záver traktátu bolo neskôr doplnené: „Akonáhle by bolo dokončené zlúčenie rádov a bol by daný tejto novej organizácii majetok, bude vhodné templársky rád úplne zničiť, a aby sa spravodlivosti urobilo zadosť, úplne rád vyhladiť.“ Priama spojitosť medzi autorom a kráľovskými radcami síce neexistuje, občas však pracoval ako kráľovský advokát, preto nie je vylúčené, že text prispel k počiatkom obvinení templárov.
Malcolm Barber v knihe mnohými citátmi z dobových prameňov súvisiacich s procesom ukázal, že obžalovania voči templárom sú vykonštruované, koncipované v atmosfére začínajúceho obdobia neskorého stredoveku, zakladajúce sa na obvineniach z kacírstva, homosexuality a modlárstva. Potvrdzuje to šablónovitosť výpovedí viac ako stovky templárov. Napriek tomu, že výpovede končia formuláciou, že subjekt hovoril čistú a celú pravdu za spásu svojej duše a nehovoril následkom násilia alebo zo strachu z mučenia, alebo uväznenia či iného dôvodu, z prameňov je evidentné, že mučenie bolo súčasťou vypočúvania.
Mnohé dokumenty naznačujú aj to, že Filip IV. nenechával nič na náhodu a dôkladne a starostlivo sa postaral i o verejnú mienku v kráľovstve. Vytvoril si na to účinnú metódu: rozširoval anonymné spisy útočiace na templárov, pripravil si otázky, ktoré poli predložené majstrom teológie Parížskej univerzity a zvolával stavy – duchovných, šľachticov a mešťanov, aby priamo informovali ľud „o kacírstve templárov“. Kráľ sa najintenzívnejšie obracal na mestá a dosiahol výrazný úspech. Mestá vyslali svojich zástupcov, ktorí prišli podporiť kráľa a „poslušne hlásali, že templári si za svoje zločiny zaslúžia smrť“.
Proces s templármi – spôsob jeho prípravy a realizácie, spolu s ovládaním verejnej mienky a zabezpečovaním davov, ktoré žiadajú pre templárov spravodlivý trest – smutne poukazuje na podobnosť s mnohými vykonštruovanými procesmi v totalitných režimoch. Napriek úvahám niektorých historikov o meniacej a vyvíjajúcej sa ľudskej mentalite v priebehu vekov sa zdá, že v niektorých smeroch sa vôbec nemení a manipulácia sa ukazuje ako bežná a účinná zbraň už veľmi dlhý čas.
Autorka je spolupracovníčka Centra medievistických studií AV ČR a UK v Prahe.