Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Ako poraziť diabla

Číslo 3/2009 · Rudolf Bauer · Čítanosť článku: 3896
 

Peter Kreeft: Ako vyhrať kultúrnu vojnu, Redemptoristi – Slovo medzi nami, 2008

Minulého roku poslali redemptoristi na trh útlu knižočku od Petra Kreefta1 s názvom Ako vyhrať kultúrnu vojnu – Kresťanský bojový plán pre spoločnosť v kríze. Prosím teraz ateistov a nekresťanov, ktorí snáď čítajú tento text, aby „tu a teraz“ ukončili čítanie, lebo nasledujúci text nie je určený pre nich. Kniha je „hlučná a surová“ a nie je tiež určená ani pre „expertov“, ani pre ľudí, ktorí nenávidia, keď sa im hovorí, že je tu vojna. Ak chcete podľa autora vyhrať vojnu, musíte vedieť deväť vecí: 1. že ste vo vojne, 2. kto je váš nepriateľ, 3. v akej vojne bojujete, 4. čo je hlavným pravidlom, 5. aká je nepriateľova stratégia, 6. kde je hlavné bojisko, 7. akou zbraňou porazíte nepriateľa, 8. ako tú zbraň získate a 9. prečo vyhráte. Tieto otázky tvoria aj štruktúru knihy.

To, že sme vo vojne, je snáď každému (kto ešte stále číta) jasné. Slovami Kreefta „nachádzame sa v nebezpečenstve duchovného bojového poľa, kde sa rozhoduje, či prežijú alebo zomrú naše duše“. Našimi nepriateľmi nie sú ani židia, ani moslimovia, ani liberáli, ani protikresťanskí zaslepenci, ani mediálne papule kultúry smrti ako Larry Flynt, ani bludári vo vnútri Cirkvi. Viacerí z nich sú našimi pacientmi, nie protivníkmi. Našimi protivníkmi sú démoni, padlí anjeli, zlí duchovia. Na konci 19. storočia mal Lev XIII. víziu o nadchádzajúcom 20. storočí. Videl diabla, ako mu bolo dovolené vybrať si storočie, v ktorom by najviac škodil. A on si vybral dvadsiate. Zlo spáchané v 20. storočí bolo nesmierne a naši predkovia by si ho ťažko vedeli predstaviť. (Dnešné zlo sa sústreďuje viac na „aktraktívne“ oblasti ako sexuálna politika, politika životného prostredia a zdravotná starostlivosť.) Druhým naším protivníkom je hriech.

Základným zákonom všetkých kultúrnych vojen je podľa autora tzv. Colsonov2 zákon. Je to zákon štyroch „C“ (v angl. community, chaos, conscience, cops) – spoločnosť, chaos, svedomie, polícia. Podľa Colsona sú polícia a svedomie dvoma možnými stratégiami brániacej sa armády – spoločnosti proti útočiacej armáde – chaosu. Čím viac svedomia má spoločnosť, tým menej policajtov potrebuje. Vonkajším štítom spoločnosti je pozitívny zákon, ktorý sa prejavuje fyzicky, políciou. Vnútorným štítom je prirodzený zákon, morálny zákon, nevytvorený človekom, ale objavený a presadzovaný duchovne, svedomím. (Je svedomie natoľko dôležité, aby sa oplatilo pre jeho hodnotu aj napr. vystúpiť z vlády?) Vnútorným štítom je láska k dobru, vonkajším je strach z trestu. Colsonov zákon hovorí, že spoločnosť s menším počtom „vnútorných policajtov“ potrebuje viac „vonkajších policajtov“. Tento zákon predpovedá, že dĺžka trvania spoločnosti je priamo úmerná jej morálnosti (konfuciánska spoločnosť – 21 storočí, Rímska ríša – okolo 700 rokov, islamská viac ako 14 storočí, morálny poriadok postavený na Mojžišovom zákone – už viac ako 35 storočí).

Ďalšia kapitola – „diablova stratégia pre tretie tisícročie“ – je napísaná ako prejav „oddelenca“ svojim démonom. Pre autora trochu nebezpečná, ale pre čitateľa atraktívna forma podobne ako u C. S. Lewisa v knihe Rady zkušeného ďábla. Jadrom prejavu je stratégia pekla v 7 krokoch: „1. najvyšším cieľom je získať duše pre peklo, 2. treba dosiahnuť skazu ich spoločnosti, 3. najmocnejším prostriedkom na zničenie spoločnosti je zničenie rodiny, 4. rodina sa najlepšie ničí rozpadom jej základu – stabilného manželstva, 5. manželstvo sa ničí stratou svojho spojiva – sexuálnej vernosti, 6. vernosť sa ničí sexuálnou revolúciou, 7. sexuálna revolúcia sa propaguje hlavne médiami, ktoré sú dnes v obrovskom rozsahu v našich rukách.“

Autor ďalej tvrdí, že kultúrnu vojnu nevyhráme, pokiaľ nevyhráme sexuálnu vojnu, pretože „sex je účinným náboženstvom našej kultúry“. Podľa neho sex znamená viac než peniaze, moc či povesť. Sex je jedinečný, je svätý, sex symbolizuje Boha, pretože vytvára nové obrazy Boha. Aj preto sú potraty najhlbšou a najšokujúcejšou morálnou porážkou a prehrou našej kultúry. Pre správne rozlišovanie a rozhodovanie je potrebné vedieť pravdu o posvätnom tajomstve sexu.

Ako je už z názvu knihy zrejmé, autor navrhuje riešenie, ako vyhrať kultúrnu vojnu. Tajná zbraň, ktorá vyhrá túto vojnu, je podľa neho svätosť. „Atómovou bombou tejto vojny sú svätí.“ Svätí sú Kristus v malom, sú nedokonalými bunkami v Kristovom dokonalom tele. Spoločnosť – Kristovo telo, tak ako ľudské telo, bojuje proti chorobe a produkuje protilátky. Ak telo trpelo chorobou nenásytnosti, vyprodukovalo sv. Františka. Ak trpelo chorobou ľahostajnosti, produkovalo misionárov lásky, ako bola Matka Tereza. Aj kultúrna vojna vyprodukuje svojich svätých.

A čo pre to treba urobiť? Autor ponúka podľa neho jednu z „najúžasnejších a najzarážajúcejších viet“, aké kedy počul (z knihy Wiliamsa Lawa: Vážne pozvanie k oddanému a svätému životu): „Ak sa úplne čestne pozrieš do svojho vnútra, musíš pripustiť, že jestvuje jeden jediný dôvod, prečo ešte nie si svätý, taký svätý, ako boli prvotní kresťania: nechceš celkom byť svätý.“ Toto kruté a šokujúce obvinenie je však zároveň aj ponukou, že každý z nás sa môže stať svätým. (Posolstvom Opus Dei je, že je možné posvätiť každú poctivú prácu, nech je vykonávaná v akýchkoľvek podmienkach. „Majster pozýva všetkých ku kresťanskému životu, k životu svätosti, k životu vyvolenosti, k večnému životu.“ Josemaria Escrivá, Vyhňa, 13.)

Na otázku, ako sa stať svätým, autor odpovedá, že stačí sa rozhodnúť, nebáť sa. „Povedz áno a urob, čo treba“. A ponúka v ďalšej kapitole rozhovor so svojím anjelom strážnym. Na jeho záverečnú otázku: „Najpodstatnejšie je stať sa svätým?“, anjel odpovedá „Áno. Pretože nikto, kto mu hľadí do tváre, nemôže hrešiť.“ Autor garantuje víťazstvo v kultúrnej vojne, pretože pravda je silnejšia ako klamstvo (oddelenec je „otcom lži“), pretože láska je silnejšia ako nenávisť, pretože Ježiš je Pán, Kristus je Kráľ. Pripomínajúc Winstona Churchilla, keď počas druhej svetovej vojny na svojej alma mater predniesol pozoruhodnú vetu: „Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdať.“, hovorí Kreeft, že „my v tejto kultúrnej vojne vyhráme, pretože vôbec nezáleží na tom, koľkokrát padneme, koľkokrát neuspejeme v úsilí stať sa svätým, koľkokrát zlyháme v láske. Zvíťazíme, pretože my sme Kristovým telom a Kristus je Boh a Boh je láska a láska sa nikdy, nikdy, nikdy nevzdá!“

Kniha je napísaná „americkým“ spôsobom, snažiac sa zaujať používaním silných výrazových prostriedkov, napriek tomu podľa mňa podáva veľmi jasný, hlboký kresťanský pohľad na dnešnú situáciu nielen v USA, ale aj v Európe. Nie každému musí vyhovovať štýl profesora Petra Kreefta, ale určite sa mu nedá uprieť úprimné hľadanie pravdy – ťah za pravdou, udržiavanie si detského údivu – čudovania sa, vysoká filozofická a teologická výbava. Často v knihe odkazuje na Sv. Písmo, na pápežské encykliky, cituje Jána Pavla Veľkého a používa atraktívnu sokratovskú formu dialógu. Pre každého kresťana, ktorý sa zaujíma o to, ako vyhrať dnešnú kultúrnu vojnu, by sa mala ponúkaná knižka stať povinným čítaním.



Rudolf Bauer
Autor je poslanec Národnej rady SR.


1 Peter Kreeft je profesor filozofie na Boston College a na King’s College v meste New York. Pôvodne kalvín, v mladosti konvertoval na katolícku vieru. Je autorom viac ako 55 kníh vrátane titulov Príručka kresťanskej apologetiky, Kresťanstvo pre moderných pohanov, Základy viery. V slovenčine existuje ešte kniha Návrat k čnosti (Redemptoristi, 2007) a kniha Ach, ten Sokrates (Res Claritatis, 2009). Viaceré jeho prednášky v angličtine je možné nájsť na: http://www.peterkreeft.com

2 Charles „Chuck“ Colson – mienkotvorný spisovateľ, publicista, bývalý poradca prezidenta Richarda Nixona, zakladateľ Centra pre kresťanský pohľad na svet. http://www.colsoncenter.org

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.