One man show alebo O divadle jedného herca

Číslo 3/2009 · Pavol Smolík · Čítanosť článku: 3261
 

Pred pár mesiacmi som prestal byť dramaturgom Opery SND a prijal som post povereného, a neskôr riadnym konkurzom zvoleného riaditeľa Opery SND. Hlavným dôvodom nebola ambicióznosť (hoci aj tá tu zohrala rolu), ale pud sebazáchovy. Po lavíne neustále sa meniacich riaditeľov to bola jediná možnosť, ako môcť veci ovplyvniť. Po čase som sa stal ďalším z riaditeľov SND, ktorí nedokázali spolupracovať s pani generálnou riaditeľkou – a odstúpil som. Následne ma minister kultúry oslovil a po mojom súhlase menoval za generálneho riaditeľa SND. A hlavným dôvodom opäť nebola ambicióznosť (hoci aj tá tu opäť zohrala rolu), ale ďalšia vlna pudu sebazáchovy. A keď tu hovorím o sebazáchove, mám na mysli nielen seba osobne, ale aj seba ako dlhoročného člena SND – teda v prenesenom slova zmysle by malo (mohlo) ísť o sebazáchovu celého divadla. Keď som pred časom pochyboval o zmysluplnosti vlastnej umeleckej práce a zatúžil som po poslaní, ktoré by akosi priamočiarejšie slúžilo ľuďom, netušil som, že mi to môj nebeský šéf splní v takejto podobe.

Stala sa teda jedna z najdôležitejších udalostí v mojom doterajšom profesijnom živote. A tá bezprostredne súvisí s tým, aká bude budúcnosť SND. Aby bolo jasné: vôbec nepreceňujem svoje postavenie v tejto veci. Chcem len zdôrazniť, že SND sa ocitlo na križovatke a musí si nájsť svoju cestu. A pri takom hľadaní je nesmierne dôležitá opora v odbornej verejnosti a od nej sa odvíjajúcej verejnej mienky.

Práve v tejto veci som však v posledných týždňoch pocítil bytostný problém. Médiá, ktoré by mali v takýchto prípadoch dávať odbornej verejnosti dostatočný priestor, sa v mnohých ohľadoch ukázali ako povrchné, nezorientované, nevedomé, vnímajúce posledné udalosti v SND najmä ako priestor pre istú mieru bulvarizácie a dezinterpretácií. Problém však nie je len v médiách, ale aj v samotnej skupine ľudí, ktorú stále naivne nazývame odbornou verejnosťou. Tej, česť výnimkám, tiež chýba rozhľad, nadhľad, znalosť veci. A tak sme pri riešení otázky o smerovaní národného divadla ostali osamotení: veď kde už by sa v našom (ne)kultúrnom prostredí dala rozvinúť debata o takej okrajovej téme? Kto a hlavne s kým by sa jej mal venovať? Moja skúsenosť z posledných týždňov je naozaj deprimujúca. Problém národného divadla ako jedného z pilierov národnej kultúrnej kontinuity je pre dnešnú spoločnosť nezaujímavý. Vlastne nie – to nie je presné. Veď médiá sa mu venovali vo viacerých článkoch. Ide o niečo oveľa horšie: o absenciu snahy preniknúť k podstate veci. A tak nieto s kým prehodiť slovo-dve o tom, aké je postavenie divadelného žánru v spoločnosti, aké má byť postavenie divadelného žánru v spoločnosti, aký je vzťah národného a nad(medzi)národného, aké sú (majú) byť mechanizmy tvorby, kde hľadať inšpiračné zdroje, akým spôsobom môže (národné) divadlo vplývať na ozdravenie spoločnosti, a tak ďalej, a tak ďalej.

Nuž a pod vplyvom tohto poznania možno odkryť ďalšie úrovne marazmu, v ktorom sa spoločnosť nachádza: kde sa berie tá nástojčivá schopnosť našich médií javy pomenovávať v rozpore s podstatou týchto javov? Je to len prejav úpadku jednej profesie alebo odraz stavu celej spoločnosti? Alebo inak: zlyháva masmediálny systém alebo ide o systémový rozvrat organizmu, ktorý sa v masmédiách zrkadlí? Obávam sa, že platí tá horšia z týchto dvoch možností. Veď v akej spoločnosti možno písať o čomkoľvek hocijako? V takej, ktorá má už len zvyšky vzťahu k pravde. Nie som vyznávačom nostalgie za prednovembrovými časmi. Ale vtedy nás aspoň klamali zoradení v šíku. Dnes je prostredie intoxikované nepravdou (ba čo horšie – nevzťahom k pravde i k nepravde!) do takej miery, že náš pocit o vlastnej rezistencii môže byť úplne klamný. Veď ako už má človek hľadať zrniečka pravdy v dezinterpretáciách a v dezinterpretáciách dezinterpretácií? Nakoniec zistí, že o pravdu tu už vlastne nejde. Prosím vás, čo už je to len za téma: národné divadlo! Tu sa hrá onakvejšia hra! Hra s jednou postavou: zničujúcou irelevanciou v pitoresknom kostýme slobody a v maske bez čŕt!