Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Kuchári a vojenské recepty

Číslo 2/2009 · Peter Šoltés · Čítanosť článku: 4407
 

Ako sa varia dejiny (Rakúsko/Slovensko/Česká republika, 2009, 88 min.)
Réžia, námet a scenár: Peter Kerekes; kamera: Martin Kollár; strih: Marek Šulík; hudba: Marek Piaček

Dodnes si dobre pamätám to prekvapenie, keď mi niekedy uprostred 80. rokov pri zabíjačke starý otec rozprával, aká skvelá tlačenka sa mu vydarila v štyridsiatom štvrtom roku a že lepšiu klobásu odvtedy nejedol. Miestny mäsiar bol odvelený na front a v dedine nebolo nikoho, kto by sa vyznal v remesle. Nemecký dôstojník, ktorého do ich domu ubytovali, sa ponúkol, že im pomôže „rozobrať“ prasa, urobiť si zásoby mäsa pred dlhou zimou a blížiacim sa frontom. Vyštudovaný zverolekár sa ochotne podelil o recepty bavorskej zabíjačkovej kuchyne, ale odmietol prijať i obvyklú výslužku. Keď som sa nato dozvedel, že väčšinu z bavorských špecialít si o pár týždňov neskôr cestou na Berlín zobrali sovietski vojaci, jednoduchý čierno-biely obraz druhej svetovej vojny, rozoznávajúci dobrých Rusov a zlých Nemcov, dostal vážne trhliny.

Podobný „potenciál“ prekvapiť a podnietiť k uvažovaniu má v sebe i dokumentárny film Ako sa varia dejiny. Dokument natáčaný na film rozpráva filmovým jazykom o kuchároch vo vojnových konfliktoch. Tvorcovia filmu vychádzali z predpokladu, že v každej armáde tvorí generalita a poľná kuchyňa jej najdôležitejšiu a najinformovanejšiu časť. V zadnom voji sa vydávajú rozkazy a zbiehajú informácie z frontu, najlepšími informátormi sú však hladní vojaci z predných línií. Kým historici svoju pozornosť upriamujú na operačné plány a iné oficiálne vojenské pramene a svedectvá veliteľov, režisér Peter Kerekes si vybral druhú možnosť.

Skladá sa z dvanástich „receptov“ vojenských kuchárov. Ich výber siaha od druhej svetovej vojny na jej východnom i západnom fronte, cez maďarskú revolúciu v roku 1956, vojnu v Alžíri, až po nedávne krvavé konflikty na Balkáne a v Čečensku. Pri niektorých receptoch sa človeku zbiehajú sliny, zväčša však v žalúdku, a možno i v svedomí, vyvolávajú skôr nepríjemné pocity. Medzi najsilnejšie patrí rozprávanie kuchára zo Sarajeva o tom, ako sa počas srbskej blokády mesta naučil pripraviť pleskavicu z pokazeného mäsa. V rámci humanitárnej pomoci si vtedy západná Európa vyprázdňovala zásoby potravín z vojenských skladov. Na odstránenie, či skôr zjemnenie zápachu, je treba smradľavé mäso na nejaký čas namočiť v octe, zmiešať s trochou čerstvého, pridať cesnak, korenie a „štipku soli“.

Režisér v sérii rozhovorov v súvislosti s uvedením filmu vyjadril obavu, že jeho dokument môže niektorých ľudí nahnevať. Nepochybne aj nahneval. Ukazuje „násilie“ na zvieratách, „nevyvážene“ predstavuje obe zúčastnené strany konfliktov a dopúšťa sa i ďalších „priestupkov“ voči politickej korektnosti. Na jednej strane sa usmievajú sympatické srbské tetušky, kým chorvátskych kuchárov reprezentuje nepríjemný nacionalista. Židovský kuchár s pokojným výrazom hovorí o tom, ako v nemeckom zajateckom tábore pridával do chleba otravu, ruský o tom, ako sa vagóny so zásobami rozkradli skôr, ako dorazili na miesto určenia.

Spochybňovaním stereotypov a predsudkov tak film núti k zamysleniu, provokuje, ale neuráža, prináša úsmevné príhody, ale nevysmieva sa. Jeho uvedeniu predchádzal seriál článkov vychádzajúcich v .týždni, ktorý poslúžil nielen jeho propagácii, ale umožnil vypovedať i to, čo sa do 88-minútového dokumentu nezmestilo.

V čase, keď je písané slovo stále viac vytláčané obrazom a zvukom, majú filmové dokumenty a hrané filmy stále dôležitejšiu úlohu pri sprostredkovaní poznania o minulosti. Je dostatočne známe, že na Slovensku existuje silná generácia mladých kvalitných dokumentaristov, ktorí majú úspechy na filmových festivaloch a vedia osloviť i divákov. Nejasné však ostáva, dokedy bude pretrvávať macošský nezáujem zo strany inštitúcií, ktoré majú v „popise práce“ podporovať národnú kinematografiu. Natáčanie tohto veľkorysého projektu, najdrahšieho slovenského dokumentárneho filmu vôbec, trvalo päť rokov. Bez podpory dvoch zahraničných koprodukcií by ani tento film neuzrel svetlo premietacej lampy.

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.