Kuchári a vojenské recepty
Číslo 2/2009 ·
·
Čítanosť článku: 4580
Ako sa varia dejiny (Rakúsko/Slovensko/Česká republika, 2009, 88 min.)
Réžia, námet a scenár: Peter Kerekes; kamera: Martin Kollár; strih: Marek Šulík; hudba: Marek Piaček
Dodnes si dobre pamätám to prekvapenie, keď mi niekedy uprostred 80. rokov pri zabíjačke starý otec rozprával, aká skvelá tlačenka sa mu vydarila v štyridsiatom štvrtom roku a že lepšiu klobásu odvtedy nejedol. Miestny mäsiar bol odvelený na front a v dedine nebolo nikoho, kto by sa vyznal v remesle. Nemecký dôstojník, ktorého do ich domu ubytovali, sa ponúkol, že im pomôže „rozobrať“ prasa, urobiť si zásoby mäsa pred dlhou zimou a blížiacim sa frontom. Vyštudovaný zverolekár sa ochotne podelil o recepty bavorskej zabíjačkovej kuchyne, ale odmietol prijať i obvyklú výslužku. Keď som sa nato dozvedel, že väčšinu z bavorských špecialít si o pár týždňov neskôr cestou na Berlín zobrali sovietski vojaci, jednoduchý čierno-biely obraz druhej svetovej vojny, rozoznávajúci dobrých Rusov a zlých Nemcov, dostal vážne trhliny.
Podobný „potenciál“ prekvapiť a podnietiť k uvažovaniu má v sebe i dokumentárny film Ako sa varia dejiny. Dokument natáčaný na film rozpráva filmovým jazykom o kuchároch vo vojnových konfliktoch. Tvorcovia filmu vychádzali z predpokladu, že v každej armáde tvorí generalita a poľná kuchyňa jej najdôležitejšiu a najinformovanejšiu časť. V zadnom voji sa vydávajú rozkazy a zbiehajú informácie z frontu, najlepšími informátormi sú však hladní vojaci z predných línií. Kým historici svoju pozornosť upriamujú na operačné plány a iné oficiálne vojenské pramene a svedectvá veliteľov, režisér Peter Kerekes si vybral druhú možnosť.
Skladá sa z dvanástich „receptov“ vojenských kuchárov. Ich výber siaha od druhej svetovej vojny na jej východnom i západnom fronte, cez maďarskú revolúciu v roku 1956, vojnu v Alžíri, až po nedávne krvavé konflikty na Balkáne a v Čečensku. Pri niektorých receptoch sa človeku zbiehajú sliny, zväčša však v žalúdku, a možno i v svedomí, vyvolávajú skôr nepríjemné pocity. Medzi najsilnejšie patrí rozprávanie kuchára zo Sarajeva o tom, ako sa počas srbskej blokády mesta naučil pripraviť pleskavicu z pokazeného mäsa. V rámci humanitárnej pomoci si vtedy západná Európa vyprázdňovala zásoby potravín z vojenských skladov. Na odstránenie, či skôr zjemnenie zápachu, je treba smradľavé mäso na nejaký čas namočiť v octe, zmiešať s trochou čerstvého, pridať cesnak, korenie a „štipku soli“.
Režisér v sérii rozhovorov v súvislosti s uvedením filmu vyjadril obavu, že jeho dokument môže niektorých ľudí nahnevať. Nepochybne aj nahneval. Ukazuje „násilie“ na zvieratách, „nevyvážene“ predstavuje obe zúčastnené strany konfliktov a dopúšťa sa i ďalších „priestupkov“ voči politickej korektnosti. Na jednej strane sa usmievajú sympatické srbské tetušky, kým chorvátskych kuchárov reprezentuje nepríjemný nacionalista. Židovský kuchár s pokojným výrazom hovorí o tom, ako v nemeckom zajateckom tábore pridával do chleba otravu, ruský o tom, ako sa vagóny so zásobami rozkradli skôr, ako dorazili na miesto určenia.
Spochybňovaním stereotypov a predsudkov tak film núti k zamysleniu, provokuje, ale neuráža, prináša úsmevné príhody, ale nevysmieva sa. Jeho uvedeniu predchádzal seriál článkov vychádzajúcich v .týždni, ktorý poslúžil nielen jeho propagácii, ale umožnil vypovedať i to, čo sa do 88-minútového dokumentu nezmestilo.
V čase, keď je písané slovo stále viac vytláčané obrazom a zvukom, majú filmové dokumenty a hrané filmy stále dôležitejšiu úlohu pri sprostredkovaní poznania o minulosti. Je dostatočne známe, že na Slovensku existuje silná generácia mladých kvalitných dokumentaristov, ktorí majú úspechy na filmových festivaloch a vedia osloviť i divákov. Nejasné však ostáva, dokedy bude pretrvávať macošský nezáujem zo strany inštitúcií, ktoré majú v „popise práce“ podporovať národnú kinematografiu. Natáčanie tohto veľkorysého projektu, najdrahšieho slovenského dokumentárneho filmu vôbec, trvalo päť rokov. Bez podpory dvoch zahraničných koprodukcií by ani tento film neuzrel svetlo premietacej lampy.