Ekonómia medzi dobrom a zlom
Číslo 2/2009 ·
·
Čítanosť článku: 3197
SEDLÁČEK, Tomáš: Ekonomie dobra a zla. Nakladatelství 65. pole, 2009
Tomáš Sedláček je mladý 32-ročný ekonomický publicista, bývalý poradca prezidenta Václava Havla, v súčasnosti hlavný makroekonomický stratég ČSOB, člen Národnej ekonomickej rady vlády (NERV), a zároveň vyučuje na Karlovej univerzite. V máji tohto roka vydal svoju prvú knihu Ekonomie dobra a zla, ktorá je výsledkom sedemročného výskumu a štúdia a ktorá pôvodne vznikala ako dizertačná práca na Inštitúte ekonomických štúdií.
Sedláčkov knižný debut nesie podtitul Po stopách lidského tázání od Gilgameše po finanční krizi. Ekonomických kníh a učebníc sa píše a predáva veľa v každom čase a ešte oveľa viac v časoch hospodárskej krízy, ku ktorej sa dnes vyjadruje takmer každý. No málokto finančnú krízu skloňuje v súvislosti s Gilgamešom, či pozerá na ňu z pohľadu dilemy medzi dobrom a zlom. Samotný názov knihy už teda napovedá niečo o nevšednom diele napísanom na všednú tému a sľubuje zaujímavé vybočenie z radu bežných ekonomických publikácií.
Ako Sedláček trefne poznamenáva, „samotná ekonomika existovala oveľa skôr než náuka o nej“. V prvej časti knihy sa teda pred očami čitateľa odvíja pútavý príbeh ekonomického myslenia vinúci sa dejinami ľudskej civilizácie. Tento dobrodružný exkurz siahajúci ku Gilgamešovi, Sumerom a Židom, pokračujúci cez Platóna, Jana Amosa Komenského a Descarta a vedúci až po Adama Smitha, ponúka mnoho inšpirujúcich a netradičných pohľadov na ekonomické dimenzie a rozmanité témy ako bohatstvo, úžitok, práca, financie či spoločenské blaho. Ekonomie dobra a zla však nie je len klasickou encyklopédiou dejín ekonómie. V Sedláčkovom podaní je ekonómia „krásna veda“, ktorej korene sú omnoho hlbšie, rozmanitejšie a pevnejšie, než si dnešný človek vie predstaviť. Sedláčkovo zameranie „ekonóma-filozofa“ výrazne ovplyvňuje celý rukopis knihy a umožňuje uhly pohľadu, ktorým bežne ekonomická veda nevenuje príliš pozornosti. Práve antropologické poňatie ekonómie a snaha ísť proti prúdu a využívať pri jej skúmaní religionistiku, filozofiu, sociológiu, psychológiu, etiku či politológiu, robí z diela zaujímavé čítanie aj pre „neekonómov“. Sedláček sťahuje ekonómiu z matematických a štatistických výšin a poukazuje na to, že „predtým, než sa ekonómia emancipovala, žila šťastne ako podmnožina filozofie, konkrétnejšie mravnej filozofie“. Podľa neho teda ekonómia nie je len veda poskladaná zo vzorcov, grafov, modelov a definícií, ale je to najmä spôsob myslenia a správania, ktorý je človeku prirodzený a vlastný a veľmi úzko súvisí s otázkami morálky.
Po dobrodružnej púti dejinami civilizácie nasleduje ďalšia časť knihy s názvom „Rouhavé myšlenky“, v ktorej Sedláček prichádza s reflexiou vnímania ekonómie z hľadiska vedy, racionality, matematiky a morálky. Záverečná časť knihy napokon zasadzuje dielo do kontextu súčasnej ekonomickej krízy. Sedláček vníma krízu ako prirodzenú súčasť ekonomického vývoja a hovorí, že ďalší rozvoj a stúpanie je vždy možné len skrze prvotný pokles. Zároveň upozorňuje, že z krízy sa dá poučiť a predtým, „než sa vydáme hľadať nové horizonty, je čas na ekonomické retro“. Podľa jeho slov je potrebné uvedomiť si stav nasýtenosti, ku ktorému naša spoločnosť v súčasnosti dospela a zároveň je dôležité cítiť vďačnosť za to, čo máme. Práve odkazovaním ku koreňom, ktoré rozobral v prvej časti, Sedláček vyzýva k znovuobjaveniu zdravého vzťahu k veciam hmotným a duchovným a tiež k sebe samému.
Autor v knihe predstavuje nečakane pestrú a širokú škálu myšlienok, príkladov, smerov, odkazov a prameňov, čo ide niekedy na úkor hĺbky, no o to viac nabáda čitateľa k ďalšiemu premýšľaniu a skúmaniu problematiky. Píše erudovane, no napriek tomu pútavo a zrozumiteľne. Vďaka súčasnej kríze sa z každého z nás stáva tak trochu „ekonóm“, a preto Sedláčkova kniha padne práve vhod nielen ekonomickej obci, ale tiež širokému publiku čitateľov.
Ekonomie dobra a zla prichádza na trh s krátkym komentárom Václava Havla, ktorý priznáva, že hoci názory Tomáša Sedláčka nemusia byť po vôli všetkým, raduje sa z tohto diela, ktoré „nazerá na ekonómiu v priebehu histórie a spochybňuje niektoré stereotypy jej súčasného vnímania“. Knižka už vyvolala aj ďalšie reakcie. Podľa česko-amerického ekonóma Jana Švejnara je toto dielo inšpiratívnym „osviežujúcim elixírom“ a herec a humorista Jan Kraus ho ohodnotil ako ideálny príklad „modernej učebnice“, ktorá pútavým a zaujímavým spôsobom približuje svet filozofie, histórie a ekonómie. Kňaz Tomáš Halík vníma Sedláčkovu prvotinu ako „vynikajúcu a nesmierne potrebnú knihu“, ktorá by mala slúžiť ako podnet k diskusii o dôležitých spoločensko-ekonomických otázkach a problémoch súčasnosti. Odvážim sa dodať, že v dnešnej dobe, keď ekonómia funguje najmä ako náuka o maximalizácii bohatstva, pôsobí Sedláčkov štýl a prvá kniha ako čerstvý závan v ekonomickom myslení.