Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Čo ukázali prezidentské voľby

Číslo 2/2009 · Vladimír Palko · Čítanosť článku: 4577
 

Smelo môžeme konštatovať, že voľby prezidenta v roku 2009 vôbec neboli také nudné, ako sa očakávalo. Priniesli diskusiu o hodnotách, o akej sa nám ani nesnívalo. Samotný ich výsledok – znovuzvolenie Ivana Gašparoviča – žiadnym prekvapením nie je. Popularita vlády je príliš vysoká, než aby sa dala očakávať porážka jej prezidentského kandidáta. Búrlivé však bolo dianie v slovenskej opozícii. S obrovským nasadením sa vložili do podpory svojej kandidátky liberálne médiá, konkrétne denník SME. Viac ako kedykoľvek predtým verejne vystupovali predstavitelia cirkví. Ako to všetko začalo?

Nechuť KDH postaviť kandidáta

Už v roku 2007 sa začalo povrávať, že slovenská opozícia by mohla navrhnúť spoločnú kandidátku Ivetu Radičovú. Byť kandidátom opozície neznamená mať len formálnu podporu opozičných strán, znamená to reprezentovať záujmy a názory voličov týchto strán. A tých voličov bolo celé spektrum: Maďari, liberáli, kresťania. Ako hodlá poslankyňa Radičová zohľadňovať názory týchto voličov, ukázala svojím známym počudovaním nad gynekológmi, ktorí nechcú robiť potraty. Toto počudovanie vyslovila v septembri 2007 v rozhovore pre týždenník Týždeň. Počudovanie zmiernila hneď ďalšou vetou, avšak po prvýkrát si mohli kresťania uvedomiť, že ich svet a svet Radičovej sú „rôzne“.

KDH rok a pol pred Radičovej výrokom vystúpilo z vlády v zápase o zmluvu o výhrade vo svedomí. Bol to zápas s Radičovej SDKÚ. V tomto zápase Radičovej nijako neprekážalo, akého úskoku sa voči KDH dopustil predseda SDKÚ Dzurinda. Teraz malo KDH podporiť za prezidenta političku, ktorej bol zápas KDH o výhradu vo svedomí úplne cudzí.

8. septembra 2007 som spolu s niektorými poslancami KDH verejne vyhlásil, že kandidát KDH v prvom kole prezidentských volieb by mal stáť jednoznačne na pozíciách ochrany nenarodeného ľudského života a ochrany rodiny v tradičnom kresťanskom zmysle. Uviedol som, že „potreba postaviť kandidáta s kresťanskými názormi na ochranu života a rodiny má mať prednosť pred požiadavkou postaviť akéhokoľvek spoločného kandidáta opozície“.

V tej chvíli však už tento názor KDH nechcelo počúvať. V KDH sa presadil názor, že vystúpenie z vlády bolo chybou a KDH už jednoducho nechcelo zápasiť v prezidentských voľbách za kresťanskú myšlienku. Zástava kresťanskej politiky ostala v prezidentských voľbách ležať na zemi a darmo sme kričali, že ju treba zdvihnúť.

Na neschopnosť KDH postaviť prezidentského kandidáta ako na jav charakterizujúci vnútorný stav KDH upozornil i František Mikloško v rozhovore pre SME 22.12.2007.

Túto epizódu treba zdôrazniť preto, lebo po trištvrte roku sme tú zástavu zdvihli už ako členovia novej strany KDS a vzápätí nás začalo KDH obviňovať, že to robíme iba kvôli propagácii novej strany. Nie, ešte ako členovia KDH sme žiadali, aby tu bol kresťanský kandidát, ale KDH to odmietlo.

V KDH však už prevládol stockholmský syndróm a KDH sa stále viac nechalo viesť Mikulášom Dzurindom, ktorý ho v roku 2006 tak podviedol v otázke výhrady vo svedomí. SDKÚ navrhlo za spoločného kandidáta Ivetu Radičovú. KDH v hĺbke srdca vedelo, že podporou Radičovej robí chybu. V marci 2008 začal Pavol Hrušovský rozpačité rozhovory s Radičovou, v rámci ktorých mala dať isté garancie, že ako prezidentka bude presadzovať v kultúrnoetických otázkach ako ochrana života i názory KDH. Pokus skončil tým, že v jednej chvíli Mikuláš Dzurinda povedal na tlačovej besede, že Iveta Radičová už nebude nič vysvetľovať. O pár týždňov, v apríli 2008, Rada KDH rozhodla, že KDH podporí Ivetu Radičovú na funkciu prezidenta. Do vnútra KDH však Pavol Hrušovský predstieral, že Radičová a KDH zdieľajú akési spoločné kresťanské hodnoty a že skrátka „niečo“ s ňou „dohodol“.

Postoje Ivety Radičovej

Pre pochopenie toho, čo tento krok KDH znamenal, je potrebné urobiť si rekapituláciu dovtedajších postojov KDH a Ivety Radičovej.

KDH bola strana, ktorá vždy bola „pro-life“. V otázkach ochrany nenarodeného ľudského života nerobilo kompromisy. Tento postoj KDH mal svoje korene ešte v období komunizmu, keď kresťanskí aktivisti, budúci členovia KDH, organizovali petíciu proti liberalizácii interrupčného zákona v roku 1986. V podmienkach slobody KDH dvakrát vyšlo s vážnym návrhom na postavenie umelých potratov mimo zákona, a to v roku 1992 a 2001.

Po pokuse Pavla Ruska a ANO liberalizovať interrupčný zákon v roku 2003 KDH pohrozilo odchodom z vlády, ak zákon ANO nadobudne účinnosť. Kvôli výhrade vo svedomí gynekológov odmietajúcich robiť potrat KDH odišlo z vlády.

V roku 1996 sa pokúsil tento charakter KDH zmeniť Mikuláš Dzurinda. Pred kandidatúrou na post predsedu hlásal, že KDH musí osloviť i ľudí s liberálnym prístupom k životu a že postoj člena KDH v jeho ponímaní nemusí byť striktne pro-life. I tieto názorové rozdiely viedli k rozchodu KDH a Dzurindu.

Postoj Ivety Radičovej je pro-choice. V spore KDH a Pavla Ruska o umelý potrat v roku 2003 sa na Ruskovu stranu postavila známa aktivistka Oľga Pietruchová. Jej petíciu „Iniciatíva za možnosť voľby“ podpísala i Iveta Radičová.

Jednoznačný pro-choice postoj vyjadrila v rozhovore pre Plus jeden deň 4. marca 2008, v čase, keď sa už uchádzala o podporu KDH. Na otázku, či je za zmenu súčasného právneho stavu, kedy je možné dať si urobiť umelý potrat do konca tretieho mesiaca tehotenstva, odpovedala jednoznačne, že nie. Uviedla: „Nie som za žiadnu zmenu súčasného právneho stavu. Je to výsostne intímna, súkromná vec ženy, ktorá sa ocitne v ťaživej situácii, a žiadnej žene na svete ju neželám. To sme mali za komunizmu, komisie. Viete si to predstaviť, postaviť sa pred komisiu neznámych tvárí?“

Na jeseň 2008 hlasovala Iveta Radičová bez problémov proti návrhu poslanca Gaburu, ktorý navrhol postaviť umelý potrat mimo zákona.

Tento postoj sa v skratke nazýva pro-choice, ak už nechceme používať pojem „kultúra smrti“. Tento postoj je v rozpore s pro-life postojom kresťanských cirkví, určite s postojom katolíckej cirkvi.

Rovnako v otázke registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia si dávala Iveta Radičová opakovane veľký pozor, aby nevyjadrila s nimi nesúhlas.

Tieto postoje Ivety Radičovej treba pripomenúť. V marci 2008, keď sa KDH rozhodovalo, či ju podporí, médiá jasne podávali veci tak, že KDH sa rozhoduje, či si podrží svoj pro-life postoj, alebo či zľaví zo svojich zásad a podporí pro-choice političku. V neskorších mesiacoch sa však KDH a v širšom zmysle „proradičovské“ kresťanské prostredie začalo tváriť, že o Radičovej postojoch vlastne až tak veľa nevie.

Vznik KDS a kandidatúra Mikloška

Vo februári 2008 poslanci Palko, Mikloško, Bauer a Minárik odišli z KDH a založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Príčinou rozchodu s KDH bol diametrálne odlišný pohľad na dve otázky.

Prvou bolo to, či KDH malo ísť do vlády s Robertom Ficom po voľbách 2006. Neskorší zakladatelia KDS hlasovali v Predsedníctve KDH proti spojenectvu s Ficom. Dnešné vedenie KDH bolo za. Okresní, krajskí funkcionári KDH a členovia Rady KDH vo väčšine zanevreli na tých, čo hlasovali proti vláde s Ficom.

Druhou otázkou bolo to, či vystúpenie z vlády v roku 2006 kvôli zmluve o výhrade vo svedomí bolo správne, alebo nie. My sme tvrdili, že to bolo správne. V strane sa proti nám šírila tichá propaganda, že tento chybný krok máme na svedomí my. Otvorene a verejne označil odchod z vlády za chybu Martin Fronc.

Otázka prezidentského kandidáta dozrievala ako tretí významný názorový rozdiel. Po našom odchode sme si uvedomili, že už nemusíme v tejto otázke čeliť odporu KDH a že navrhnutie prezidentského kandidáta, ktorý stojí na kresťanských pozíciách v otázke ochrany života a rodiny, je teraz iba v našich rukách. A keďže sme sa takého kandidáta dožadovali, tak je našou povinnosťou ho teraz navrhnúť. Pochopiteľne, keďže KDH šlo podporiť Radičovú, videli sme, že kandidáta musíme hľadať v našom novom prostredí. Požiadal som Františka Mikloška, aby kandidoval za prezidenta. Mikloško by sa ešte pár mesiacov predtým nebol nazdal, že bude kandidovať. Novú situáciu však pochopil a kandidatúru prijal. V júli 2008 KDS oznámila, že navrhuje Mikloškovu kandidatúru.

Cirkev na scéne

V diskusii o prezidentských kandidátoch sa začal úplne prirodzene ozývať i hlas katolíckych biskupov a kňazov. Nebol to jednoliaty chorál, skôr to boli ojedinelé hlasy, mali však mimoriadne silnú ozvenu. Mikloška podporili verejne hlava gréckokatolíkov, arcibiskup Ján Babjak, ešte pred ním pomocný biskup Spišskej diecézy Andrej Imrich. Vo svojich blogoch na stránke denníka SME sa za Mikloška angažovali kňazi Miroslav Lettrich a Anton Ziolkovský. Anton Ziolkovský bol zrejme prvým, kto už na jar 2008 verejne upozornil na kandidatúru Radičovej ako problematickú z hľadiska kresťanstva.

Skupina bratislavských kňazov vyzvala KDH, aby stiahlo podporu pre Radičovú a podporilo Mikloška. Počas tejto verejnej diskusie sa ukazovalo, aká umelá je podpora KDH pre Radičovú, lebo Iveta Radičová nebola schopná a ani sa nesnažila vystupovať ako kandidátka názorovo zjednocujúca opozíciu. Vystupovala úplne prirodzene ako to, čím bola, teda kandidátka liberálneho prostredia, ktorej je zastupovanie kresťanov dosť cudzie.

Bolo to vidno v jej reakcii na list bratislavských kňazov, keď sa jej podarilo vysloviť učebnicovú poučku liberalizmu ako morálneho relativizmu: „To, čo je morálne alebo nemorálne v spoločnosti, je vec spoločenskej dohody tej-ktorej spoločnosti“. Žartovanie o tom, že kňazi sa jej boja ako čert svätenej vody, tiež nebolo dvakrát šikovné.

S jej definíciou morálky polemizoval verejne biskup Rudolf Baláž, ktorý v rozhlasovej kázni upozornil, kam vedie relativistická morálka v politike Hitlera. V prvej reakcii Iveta Radičová spomínala inkvizíciu. Potom požiadala biskupa o stretnutie. Stretnutie využila mediálne veľmi dobre. Po stretnutí oznámila médiám, že medzi ňou a biskupom nie je žiadny spor. To bola samozrejme nebotyčná nepravda, lebo predsa nikto z nich nič neodvolal. Mediálny dojem však bol taký, ako keby to tvrdenie o neexistencii sporu bolo ich spoločným tvrdením.

Kresťanské médiá, vrátane katolíckych médií, neboli schopné informovať veriacich, že to tak nie je. Katolícke noviny priniesli dva týždne pred prvým kolom volieb článok, ktorý mal v titulku vetu o tom, že medzi Radičovou a biskupom Balážom niet sporu. Boli to skôr liberálne televízie, ktoré pravdivo upozorňovali na to, že ani biskup, ani kandidátka predsa nič neodvolali zo svojich predošlých postojov. Zo stretnutí s konkrétnymi kresťanskými voličmi vieme, že títo voliči si mediálny výstup zo stretnutia biskupa s Radičovou vysvetlili tak, že s Radičovou je všetko v poriadku a že treba voliť ju, a nie Mikloška.

Liberálne médiá sa pozerali na verejné vyjadrenia duchovných s nevraživosťou, pravda, ak šlo o vyjadrenia v neprospech Radičovej. Nenamietali, ak sa niektorí kňazi vyjadrovali za Radičovú. Františkán Ján Krstiteľ Balász sa objavoval na Radičovej videu. Užívatelia internetu si naň klikli možno miliónkrát. Predstavme si, že by sa v nejakom médiu objavoval Mikloško s niektorým biskupom.

Liberálni kňazi sú narastajúcim fenoménom. Okrem Jána Krstiteľa Balásza sa na svojom blogu angažoval i kňaz Jozef Červeň. Skratku KDS prívetivo rozkódoval ako „Konzervovať Donekonečna Sektárstvo“. Na internete bolo možné sa stretnúť s podporným vyjadrením pre Radičovú od kňaza Juraja Bohynika. Žijeme v zaujímavých časoch.

Katolík touží se státi trpaslíkem

V starej českej komédii „Cesta do hlubin študákovy duše“ rozoberá profesor so študentmi báseň. Na otázku, čo ňou chcel básnik povedať, odpovedá študent nezabudnuteľnou hláškou: „Prosím, básnik touží se státi trpaslíkem.“ Na tento výrok som si spomínal, keď som sa nespočetne veľakrát uprostred kampane stretol s argumentom veriacich katolíkov, ktorí oponovali Mikloškovej kandidatúre s tým, že „nemá predsa šancu vyhrať“.

Po prvé, zo všetkých prieskumov verejnej mienky, a napokon i zo samotného volebného výsledku, vyplývalo, že šancu nemá ani Iveta Radičová. Po druhé, tento postoj znamená, že kresťanské hodnoty majú byť v prezidentskom zápase úplne bezvýznamné a že žiadny kandidát ich nemusí brať do úvahy. To je sen všetkých ľavičiarov a liberálov. Mnoho katolíkov sa im usilovalo tento sen splniť. Nevolím Mikloška, lebo nemá šancu vyhrať, hoci uznáva moje hodnoty. Radšej volím Radičovú, ktorá tiež nemá šancu vyhrať a skoro vo všetkom je proti mne. K takému postoju dospelo mnoho slovenských kresťanov.

Treba podotknúť, že potom za komunizmu nemalo zmysel angažovať sa v disente, lebo pár rokov pred pádom komunizmu to vyzeralo, že režim tu bude naveky. Potom asi malo zmysel vstupovať do komunistickej strany.

Svojou podporou Ivety Radičovej ešte v prvom kole dávali slovenskí kresťania jednoznačne najavo posolstvo bezvýznamnosti kresťanských hodnôt v politike.

Klam a sebaklam

Podpora pre Radičovú, a to najmä po tom, čo KDS navrhla Františka Mikloška, bola takým zjavným odklonom KDH od jeho dlhoročnej politiky, že pre KDH vznikla psychologická potreba nejako svoj postoj ospravedlniť.

Prvým pokusom z ich strany bolo poukázať prstom na Mikloška: To on zato môže! KDH začalo celkom vážne tvrdiť, že Mikloškovi ponúklo ešte v čase, keď bol členom KDH, aby kandidoval za prezidenta on. Mikloško to však vraj odmietol. S šírením tejto nepravdy začal Pavol Hrušovský začiatkom roka 2009, a táto nepravda sa usilovne šíri v radoch KDH dodnes.

Je pravdou, že František Mikloško až do odchodu z KDH odmietal možnosť opätovne kandidovať za prezidenta. Išlo však o odmietnutie vo chvíli, keď sa ho na to pýtali médiá. Nikdy nešlo o odmietnutie nejakej ponuky zo strany KDH. Žiadna taká ponuka, aspoň nie seriózne vyslovená, nikdy neexistovala. Jednoducho nikto s takou možnosťou nerátal. Ani on, ani menšina jeho priaznivcov, ani väčšina jeho odporcov v štruktúrach KDH. Kto tvrdí, že KDH dalo Mikloškovi serióznu ponuku, hrubo skresľuje atmosféru, ktorá panovala v KDH po parlamentných voľbách 2006. Bola to atmosféra nepriateľstva voči všetkým, čo hlasovali v predsedníctve strany proti tomu, aby KDH šlo do vlády s Ficom. Delegáti mimoriadneho snemu KDH v lete 2006 na Mikloška pískali počas jeho prejavu. Také isté bolo naladenie väčšiny členov Rady KDH na zasadnutiach Rady KDH na prelome rokov 2006 a 2007. Veľké napätie medzi Mikloškom a časťou delegátov panovalo i na sneme v júni 2007. A táto strana vraj chcela seriózne podporiť Mikloška za prezidenta?

Dva dni pred Vianocami 2007 v spomínanom veľkom rozhovore pre SME Mikloško označil práve neschopnosť postaviť prezidentského kandidáta za prejav vnútornej krízy KDH. Mohol by tak hovoriť človek, ktorý sám odmietol ponuku KDH kandidovať?

Začiatkom roku 2009 som napísal Pavlovi Hrušovskému list, v ktorom som ho požiadal, aby nešíril nepravdu o ponuke KDH pre Mikloška. Napriek tomu sa toto nepravdivé tvrdenie ďalej šíri. Vyslovil ho i Daniel Lipšic v marci 2009 v rozhovore pre český Katolický týdenník a vyslovila ho i Anna Záborská v rozhovore s Karolom Sudorom pre internetový portál SME v apríli 2009.

Mimochodom, i keď by toto tvrdenie o ponuke bolo pravdivým, nebolo by to ospravedlnenie zlyhania KDH. Vari iba Mikloško prichádzal do úvahy? Kandidovať odmietli tí, ktorí ponuku naozaj dostali. Pavol Hrušovský, Ján Figeľ a ďalší.

Najďalej v dezinterpretácii udalostí zašiel poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik. V rozhovore pre portál Postoy s názvom „František Mikloško zradil KDH“ uviedol, že príčinou toho, že KDH nikoho nenavrhlo, boli rozbroje v KDH. Takže to všetko spôsobili „palkovci“. Pritom my sme boli jediní, ktorí sa neustále dožadovali, aby KDH malo svojho kandidáta. Mimochodom, z KDH sme odišli vo februári 2009, KDH sa rozhodlo pre Radičovú v apríli 2009.

Ďalším pokusom KDH o sebaospravedlnenie, pokusom, ktorý bol v rozpore s tým predošlým, bolo tváriť sa, že Iveta Radičová je vlastne úplne v poriadku. Pavol Hrušovský opakovane v pravidelných bulletinoch, určených pre členov strany, zdôrazňoval, že podporou pre Radičovú KDH neustupuje zo svojich hodnôt. Jeho príhovor v Info-liste pre členov KDH z marca 2009 je príkladom rozpoltenosti. Na strane jednej hovorí, že „puto, ktoré nás spája, vieme presne pomenovať. Sú to kresťanské hodnoty, ochrana života a ochrana tradičnej rodiny.“ O pár riadkov nižšie už obhajoval Ivetu Radičovú.

Daniel Lipšic sa nechal počuť, že Iveta Radičová nie je za potraty, že má len trochu iný názor na to ako KDH. Anna Záborská povedala pre denník SME, že Radičová určite nie je liberálka. Zrazu sa kresťanskí demokrati tvárili, že nevedia, s kým desaťročia zápasili. Veď nezápasili s ľuďmi, ktorí si potraty pochvaľujú. Takí ani neexistujú. Zápasili s ľuďmi, ktorí vzdychajú, že potrat nie je nič príjemné, ale že žena má naň právo. Zápasili s ľuďmi s názormi Ivety Radičovej.

KDH sa tvárilo, že nevidí, ako Radičovej kandidatúra elektrizovala práve ideových ultraodporcov KDH ako Oľga Pietruchová alebo Michal Hvorecký. Bolo zvláštne sledovať argumentáciu Hvoreckého v neprospech Mikloška a v prospech Radičovej. Hvorecký v podstate vyčítal Mikloškovi, že je kresťan. KDH to nechcelo vidieť. KDH nechcelo vidieť ani absurdnú Radičovej argumentáciu v prospech potratov a registrovaných partnerstiev. Iveta Radičová pri obhajobe svojich liberálnych postojov neustále citovala pápeža Jána Pavla II.. KDH ju stále obhajovalo.

Nevoľte Mikloška, lebo pomáhate KDS!

Pre históriu treba zaznamenať, že radoví členovia a voliči KDH mali na prezidentské voľby iný názor ako okresné, krajské a celoslovenské štruktúry. Niektorí členovia KDH pomáhali KDS so zbieraním podpisov za Mikloška a, samozrejme, mnohí ho v prvom kole aj volili.

Iní zase robili proti Mikloškovi aktívne kampaň. V KDH sa šíril list, adresovaný „Členom a sympatizantom KDH“, podpísaný „stáli členovia KDH trenčianskeho regiónu“. Okrem spochybňovania charakteru členov KDS sa jeho autori opäť tvárili, že Radičová nie je liberálka, lebo nesúhlasí s manželstvami osôb rovnakého pohlavia. To, že predstupeň k tomu, registrované partnerstvá, podporí, nespomínali.

List tiež obsahoval úsmevné odporúčanie: „ak by mal ktokoľvek „výhradu vo svedomí“ pri voľbe spoločnej kandidátky (Radičovej), nemusí sa zúčastniť v prvom kole, ale môže využiť volebné právo v druhom kole“.

List varuje pred KDS, a konkrétne pred voľbou KDS v eurovoľbách a voľbách do VÚC. Podľa autorov KDS hazarduje s prepadnutím kresťanských hlasov. Hlasy kresťanov pre liberálov zrejme autori nepovažujú za prepadnuté.

„Voliť Fera teda de facto neznamená voliť prezidenta, ale podporiť KDS,“ varoval i známy kresťanský aktivista Ladislav Lencz vo svojom liste, ktorý internetom posielal svojim známym. KDS označuje za kontroverznú. O Mikloškovej kandidatúre hovorí: „Je jasné, že tu ide o zviditeľnenie KDS, získanie podpory pre KDS...“ A keď sme žiadali kresťanského kandidáta na prezidenta ešte pol roka pred naším odchodom z KDH, o čo nám vtedy išlo?

Čo vlastne znamenali tieto poznámky? Že Vladimír Palko, František Mikloško neboli do prezidentských volieb 2009 presvedčenými pro-life politikmi? Že nám liberáli nenalepovali celé roky predtým nálepky fundamentalistov a radikálov? Nezviedli sme už pred rokmi s Mikulášom Dzurindom zápas o pro-life charakter KDH? Veď kandidatúrou Mikloška sme iba robili to, čo roky predtým.

Na rozdiel od voľby Mikloška (a tým kresťanov z KDS) pred voľbou liberálky Radičovej pán Lencz nevaroval. Pri charakterizovaní jej názorov používal eufemizmy: „jej názory na niektoré otázky z katolíckeho hľadiska nie sú dokonalé...“ a „nerovná sa to kresťanskému ideálu“. Radičovej vyjadrenia, že dôveruje ženám, že sa rozhodujú pri rozhodovaní o potrate na základe vnútorných hodnôt, svedomia a viery, označuje Ladislav Lencz za „inšpirujúce a poučné“. Čo je na tom inšpirujúce a poučné pre kresťana, keď podľa Radičovej výsledkom rozhodovania o potrate podľa „svedomia“ môže byť i to, že žena na ten potrat pôjde?

Radičovej postoj k eutanázii je podľa Lencza „dokonale pro-life“. Nuž, nie celkom. Pozornému čitateľovi neušlo, že Iveta Radičová by zákon o eutanázii nepodpísala preto, lebo eutanázia je v rozpore so slovenskou ústavou. Nepovedala, že je a priori proti eutanázii.

Ladislav Lencz veľmi blahosklonne hodnotí Radičovej postoje k registrovaným partnerstvám, resp. manželstvám osôb homosexuálov. Píše o Radičovej: „K registrácii partnerstva sa priamo nevyjadrila, ale zdôraznila to podstatné: zväzok osôb rovnakého pohlavia nemá mať rovnaký právny status ako manželstvo. O to práve ide: aby sa ... práva homosexuálov nezneužívali na podkopanie tradičnej rodiny.“

Áno, z odpovedí Ivety Radičovej na otázku o registrovaných partnerstvách bolo zrejmé, že s nimi súhlasí, len to nechce nahlas povedať. A podkopaním tradičnej rodiny sú aj registrované partnerstvá. Stanovisko katolíckej cirkvi je však jednoznačné. Registrované partnerstvá sú neprípustné.

V závere listu Ladislav Lencz chybne interpretuje výsledok stretnutia Ivety Radičovej s biskupom Balážom. Píše: „...podľa medializovaných správ dostala biskupskú absolúciu.“ Pravdou je, že v médiách, bohužiaľ i katolíckych, sa síce objavilo tvrdenie, že medzi Radičovou a Balážom nie je žiadny spor, avšak toto tvrdenie vyslovila iba Iveta Radičová, nie biskup. Ani jeden z nich nezmenil nič na obsahu svojich predošlých vyjadrení.

Nezisková pro-life organizácia Fórum života každoročne udeľuje cenu osobnosti, ktorá má zásluhy v zápase o ochranu ľudského života a rodiny. V roku 2009 bola udelená Ladislavovi Lenczovi.

Keď pro-life je pro-choice

Ako člen Fóra života som začiatkom roka požiadal Fórum života o podporu pre Františka Mikloška. Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová vzápätí za Fórum života Mikloška verejne podporila. V slovenskej pro-life komunite však bolo možné badať zvláštne postoje.

Konferencia Fóra života, na ktorej bola udelená cena Ladislavovi Lenczovi, sa konala týždeň po prvom kole prezidentských volieb. Ako jej pravidelný účastník som ostal zarazený nevšímavosťou jej účastníkov k už týždeň prebiehajúcemu mediálnemu lynču, ktorý organizoval denník SME voči F. Mikloškovi a KDS, keďže sme po prvom kole nezverejnili žiadne odporúčanie voličom, koho majú v druhom kole voliť. Nebolo dňa, aby sa neobjavil článok v tlačenom vydaní SME proti nám, na stránke SME sa objavili desiatky blogov proti nám a nezaháľali ani iné, najmä internetové médiá. Týždeň boli napádaní politici médiami preto, lebo boli a chceli ostať pro-life. Komunita na konferencii toto dianie nijako nevnímala a prejavovala odtrhnutosť od diania v spoločnosti.

Zaujímavé bolo i sledovať prednášku odborníka, ktorý bol zhodou okolností okresným predsedom KDH. V prednáške analyzoval vplyv antikoncepcie na úpadok manželstva a nárast kohabitácií – nemanželského spolužitia osôb. Prednáška bola úplne v poriadku. Jej obsah však bol v protiklade s politickým pôsobením prednášajúceho. Ako okresný predseda písomnými výzvami propagoval voľbu Radičovej miesto Mikloška. Ako je známe, niektorí kňazi kritizovali Ivetu Radičovú pre kohabitáciu.

Podpora KDH pre Radičovú znamenala zaujímavý zvrat v postojoch Júliusa a Renáty Brockovcov. Július Brocka vstupoval v roku 1990 do politiky ako skúsený aktivista v oblasti ochrany života. V roku 1986 podobne ako Mikloško organizoval petíciu proti liberalizácii potratového zákona. Liberalizáciou komunisti napríklad rušili komisie posudzujúce žiadosť o potrat. Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhovoru pre Plus jeden deň, pre Ivetu Radičovú už samotný návrat ku komisiám bol neprijateľný. Pritom komisie neboli žiadnou zásadnou prekážkou potratu, skôr administratívnou nepríjemnosťou.

V roku 1994 Július Brocka ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny zohral veľmi pozitívnu úlohu ohľadne ochrany života na Káhirskej konferencii.

V roku 2008 a 2009 bol Július Brocka jedným z hlavných podporovateľov Ivety Radičovej, a to proti Mikloškovi, s ktorým kedysi organizovali petíciu. Bolo zaujímavé začiatkom roka sledovať, aký problém mala väčšina poslancov KDH odpovedať na otázku denníka SME, koho budú voliť v prvom kole prezidentských volieb. Július Brocka však problém nemal. Jasne povedal, že volí Radičovú.

Brockova manželka Renáta pred druhým kolom prezidentských volieb rozposielala v kresťanských kruhoch mail, v ktorom vyzývala voliť Radičovú. K mailu pripájala stanoviská dvoch liberálnych kňazov ako „svedectvá“. Šlo o Jána Krstiteľa Balásza a Juraja Bohynika.

Neochotu celoživotného pro-life politika Mikloška podporiť zjavnú pro-choice političku za prezidenta označuje Balász za „smutný koniec jedného politického príbehu“. U Balásza takýto názor už dávno neprekvapuje. Povšimnutiahodné je, keď tento postoj považuje za dobré rozširovať bývalá pro-life aktivistka.

Stanovisko kňaza Juraja Bohynika je zaujímavé tým, ako je jeho autor neinformovaný. Píše: „Tak isto som nikdy nepočul, že pani Radičová hlasovala alebo chce hlasovať za potraty...“

Ďalej píše: „Ak si ma niečím Radičová ako kresťana získala, tak to bola jej návšteva u biskupa Baláža.“ Takže Iveta Radičová si získala katolíckeho kňaza tým, že vyslovila nepravdivý výrok o neexistencii sporu medzi ňou a biskupom.

Eurovolebné dozvuky

Voľba medzi Mikloškom a Radičovou rozdeľuje kresťanské komunity dodnes. V júnových voľbách do Európskeho parlamentu sa tak trochu transformovala na voľbu medzi KDH a KDS. Mnohí kňazi, ktorí sa predtým angažovali verejne za podporu Mikloška, ako napríklad Ján Duda, Anton Ziolkovský, Miroslav Lettrich, Anton Solčiansky, podporili článkom alebo diskusnými príspevkami na internete KDS.

Otvoril sa spor v samotnej pro-life komunite. Aktivistka Jana Tutková, riaditeľka Centra pre bioetickú reformu, napísala v máji na internetovom portáli Postoy komentár „V aké prolife veria europoslanci KDH?“, ktorým kritizovala výroky poslankyne EP za KDH Anny Záborskej v rozhovore s Karolom Sudorom pre denník SME. Tutková vytkla Anne Záborskej, že odobrila postup KDH v prezidentských voľbách. Záborská okrem toho pritakala Sudorovi na jeho otázku, či KDS nezredukovala prezidentské voľby na „voľbu prednostu gynekologickej kliniky“. Tutková pripomenula, že vzápätí Záborská chcela, aby ju voliči v eurovoľbách krúžkovali práve pre jej pro-life zásluhy.

Záborská mala podporu Fóra života. Predsedníčka Fóra života Marcela Dobešová označila Tutkovej článok v diskusii pod ním za útok z vlastných radov a napadla KDS.

Čo teda ukázali prezidentské voľby?

1. Väčšina praktizujúcich kresťanov vysiela voči politikom toto posolstvo: Naše kresťanské hodnoty, najmä ochranu života, nepovažujeme za politicky významné. Budeme vás voliť, i keď tieto naše hodnoty nerešpektujete.
2. Prezidentské voľby prehĺbili rozdiel medzi KDH a KDS.
3. Politici KDH sú ochotní uvádzať do omylu svojich voličov tvrdeniami, že liberálna politička zodpovedá ich hodnotám.
4. Keď sú politici KDH postavení pred voľbu medzi lojálnosťou voči strane a lojálnosťou voči pro-life politike, všetci okrem Jána Čarnogurského volia lojálnosť voči strane.
5. Pro-life komunita má v rozhodujúcich politických okamihoch problém jednotne zaujať skutočný pro-life postoj.
6. Keď politický vývoj prinesie závažnú diskusiu o kresťanských hodnotách, katolícka cirkev ako celok uprednostňuje nezapájať sa do nej, i keď jednotlivci z radov duchovenstva sa dokážu zapojiť intenzívne.
7. Kresťanské médiá v rozhodujúcich chvíľach zlyhávajú v informovaní veriacich a skôr ich mätú.
8. Žiadna dramatická zmena vyššie uvedeného stavu nie je na obzore.

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.