Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Reakcia Romana Jocha

Číslo 2/2009 · Roman Joch · Čítanosť článku: 2836
 

Tri otázky, tri odpovede, tri komentáre…

Keď som Lukášovi Petříkovi ako autorovi knihy v jej recenzii položil tri otázky, neočakával som, že sa podujme ich zodpovedať okamžite. Ponúkol som ich skôr ako námet na ďalšie premýšľanie. Rýchla odpoveď Lukáša Petříka umožňuje pokračovanie diskusie (dúfam, že pre čitateľov viac zaujímavej než nudnej), ale ja si aj tak myslím, že oná rýchlosť odpovede sa na jej obsahu prejavila. Stručne povedané, považujem prvé dve odpovede Lukáša Petříka za unáhlené a tretiu za neúplnú.

Ad (1) „Centralizácia verzus decentralizácia“: zaiste medzi rôznymi krajinami a naturelom ich obyvateľstva sú rozdiely, a teda jeden konkrétny model vlády nie je nutne dobrý pre všetky krajiny a národy. Vo všeobecnosti však pre ľudí ako ľudí platí, že buď je lepšia tá vláda, ktorá je najbližšie k občanom, alebo je pre nich lepšia vláda vzdialenejšieho centra, ak je „osvietené“. Ak platí to prvé, čo je i názor Lukáša Petříka, potom bolo chybou Margaret Thatcherovej a britských konzervatívcov, že sa decentralizácii bránili. Tým efektívne „zlikvidovali“ Konzervatívnu stranu v Škótsku a vo Walese. Mali stáť v prvej línii boja za lokálne parlamenty Anglicka, Škótska a Walesu s obmedzenými právomocami; s tým, že Westminsterský parlament by bol spoločný a rozhodoval by o spoločných záležitostiach (obrana, zahraničná politika, financie, bezpečnosť). Dosiahli by tak takmer permanentnú konzervatívnu väčšinu v anglickom lokálnom parlamente a nádej na posilnenie svojho vplyvu v Škótsku a Walese, ktorú stratili svojím odporom voči samospráve. Ten ich nerozum spôsobil – okrem toho, že ľavicoví Škóti si vládnu sami, a navyše dnes ešte vládnu i pravicovým Angličanom – , že Spojené kráľovstvo sa môže v dohľadnej budúcnosti rozpadnúť. V tomto sa Margaret Thatcherová nesprávala ako Edmund Burke, ktorý bol vždy za reformy, ktoré konzervovali vlastnú spoločnosť, ale ako centralistickí Bourbonovci, odmietajúci akúkoľvek reformu, aj keď jej čas už dávno dozrel. A vieme, čo postihlo francúzskych Bourbonovcov, že áno? Ako britofilovia len dúfajme, že to isté nepostihne Spojené kráľovstvo.

Ad (2) „EÚ verzus národné štáty“: Západná kresťanská Európa vždy bola jedna civilizácia, ale počet jednotlivých štátnych útvarov v nej bol vždy premenlivý. Neexistuje v nej – a ani nikdy neexistoval – objektívny, prirodzený počet štátov a hraníc medzi nimi. Počet štátov a vedenie hraníc medzi nimi sú kontingentné – závislé na okolnostiach, predovšetkým vonkajších hrozbách. Inakšie môže vyzerať politická mapa strednej Európy, keď sa nič nedeje (stav dnes); a inakšie, ak je Turek pod bránami Viedne (celá stredná Európa musí byť zjednotená do jedného štátneho celku, ak má byť hrozba odrazená). Otázka štátoprávna – aká forma štátneho usporiadania najlepšie poslúži zachovaniu západnej civilizácie na európskom území – je a v dejinách Európy vždy bola kontingentná v závislosti od okolností. Ak ide o zachovanie vlastnej civilizácie, EÚ vskutku vnímate odlišne, ak ste Brit alebo Estónec. Každý Estónec, Lotyš alebo Litovec, ktorý nie je stúpencom federalizácie EÚ, je buď bláznom, alebo ruským agentom.

Ad „Južanská rebélia 1861 – 1865“: Odtrhnutie južanských štátov bolo kvôli otroctvu a vojna bola (nie o otroctvo samotné na Juhu, ale o) šírenie otroctva. Ak si prečítame Ordinace(s) of Secession južanských štátov v zime 1860/61, zistíme, čo bolo dôvodom ich odtrhnutia: otroctvo a jedine otroctvo! Južanským programom bolo šírenie otroctva ďalej na západ a Lincolnovým programom bolo zastavenie šírenia otroctva do nových teritórií na západe. Preto prvých 7 štátov hlbokého Juhu rebelovalo proti ústavnej a legitímnej vláde USA. Abraham Lincoln po svojom zvolení až do začiatku vojny neporušil ich jediné ústavné či prirodzené právo (bol ochotný tolerovať otroctvo tam, kde bolo), južanskí politici však vedeli, že zvolením Lincolna šírenie otroctva v rámci USA skončilo. Ich cieľom bola ale jeho expanzia, t.j. anexia Mexika, Kuby a vytvorenie otrokárskej ríše okolo Karibiku. Vôbec sa tým netajili; stačí si prečítať editoriály južanských novín v zime 1860/61. Až po prehratej vojne Južania prišli s mýtom „Lost Cause“ – spravodlivej, ale presilou porazenej dobrej kauzy, v ktorej bojovali za „kozuby svojich domovov a cintoríny svojich predkov“. Ľudia ako Robert Lee áno, ale južanskí politici, architekti to odtrhnutia a Konfederácie, nie. Tí bojovali za expanziu otroctva a za otrokárske impérium.

Mali členské štáty USA ústavné právo na vystúpenie z Únie? Snáď áno (otázka je to sporná), ale rozhodne nemali právo na vystúpenie jednostranné. Autor ústavy James Madison (sám Virginčan a Južan) to explicitne popieral („právo“ jedného štátu jednostranne vystúpiť z Únie = „právu“ (n - 1) štátov vykopnúť z Únie jeden štát jednostranne, čo je ale evidentne absurdné a protiústavné). Stephen Douglas, demokrat, ktorému otroctvo a jeho šírenie neprekážalo, hlavný Lincolnov oponent v prezidentských voľbách 1860, taktiež tvrdil, že štáty smú Úniu opustiť len so súhlasom väčšiny štátov ostatných: územie niektorých štátov Únie bolo totiž kúpené (napr. od Francúzska Louisiana, atď.) za peniaze poplatníkov štátov ostatných; územie štátov iných bolo zase vybojované (napr. od Mexika Kalifornia, atď.) krvou občanov štátov ostatných. Teda tieto nové štáty nemali právo na vystúpenie z Únie jednostranne, bez súhlasu štátov ostatných, ktorých občania za ich slobodu platili krvou a peniazmi. Únia podľa Ústavy nie je krčma: prídete si a odídete, kedy chcete a ako chcete; ale exkluzívny klub: dovnútra i von sa vchádza i vychádza za striktných podmienok. A súhlasu ostatných členov.

Takže: (a) Južné štáty sa odtrhli neústavne alebo prinajmenšom ústavne sporným spôsobom; (b) kvôli otázke šírenia otroctva (nie kvôli samotnému otroctvu, ale kvôli jeho šíreniu); (c) aby vytvorili expanziou a dobývaním mohutnú otrokársku ríšu. Za týchto okolností bola vojna Severu proti Juhu z ústavného, z morálneho i z existenciálneho dôvodu legitímna. A veľmi prezieravá. V rokoch 1860 – 1865 to vedel každý, ale chytrí Južania sa po porážke v roku 1865 chopili pera a papiera a začali fabulovať mýtus o „Lost Cause“. Tisíce, možno desaťtisíce ľudí po celom svete im dodnes naleteli.

Ad (3) „Neúspech Novej pravice“: Áno, Lukáš Petřík má pravdu, že jej neúspech je daný tým, že v 80. rokoch 20. storočia podcenila kultúrno-morálne otázky. A riešenie vidí v lepšom vzdelávaní. To je riešenie nutné, ale nie dostatočné. Je potrebné siahnuť priamo ku koreňom civilizácie: nie vzdelávanie vo všeobecnosti alebo kdejaký typ vzdelávania nám v tejto civilizačnej kríze pomôžu, ale len určitý hlboký typ vzdelávania, presnejšie povedané, reštaurácie civilizačného vedomia, ktorú by predstavovala rechristianizácia spoločnosti. Len tá nám môže pomôcť. Bez nej je civilizácia mŕtva, s ňou by bolo ešte stále všetko možné.

Riaditeľ Občianskeho inštitútu v Prahe

Copyright © 2005-2024 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.