Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Cena Pavla Straussa Miroslavovi Cipárovi

Číslo 1/2009 · František Mikloško · Čítanosť článku: 2059
 

Vážené dámy, vážení páni!

Miroslav Cipár je maliar, grafik, sochár, dizajnér, ilustrátor, politik, nositeľ mnohých ocenení, vrátane najvyššieho štátneho vyznamenania Radu Ľudovíta Štúra I. triedy. Samostatne vystavoval v zahraničí vo viac ako jedenástich metropolách sveta, a rovnako na Slovensku. Ilustroval viac ako 300 knižných titulov. Keby sme cestovali po Slovensku a mali počítať logá miest, inštitúcií a spolkov, ktoré navrhol Miro Cipár, nedopočítali by sme sa. Miro Cipár má dve monografie, ktoré mu pripravil znalec jeho tvorby Fedor Križka a dotvárali ich ďalší významní autori. Je zakladajúcim členom novembrovej Verejnosti proti násiliu.

Okrem toho oslavný príhovor na dnešnej slávnosti mal podľa jeho vôle povedať jeho priateľ, ktorého mal veľmi rád, stretával sa s ním a spolupracoval, Peter Smolík, ktorý nás ale predišiel do večnosti. Tak čo ja, úbohý, môžem k tomu všetkému ešte povedať!

Raz som spolu s mojím bratom Mariánom a jeho rodinou navštívil letný tábor detí s Downovým syndrómom v Belušských Slatinách, ktorý organizuje Vilma Cipárová. Jej manžel Miro sa tam venoval týmto deťom po výtvarnej stránke. Keď sme vošli do miestnosti, Miro bol zaujatý rozhovorom a prácou jedného malého downa. Zbadal nás, prišiel, pozdravil sa s nami, ale hneď sa vrátil k svojmu mladému žiakovi. Bol ponorený do rozhovoru a výtvarnej spolupráce s ním a nechcel byť z neho rušený a odpútaný.

To je záhada niektorých vzácnych ľudí: keď s nimi hovoríte, máte pocit, že hovoria iba s vami, počúvajú vás a nepredstierane vám rozumejú. My, ktorí sa s Mirom Cipárom vážne, ale i pri žarte stretávame, máme okrem obdivu jeho celej tvorby, jeho rozprávačstva a vedomostí aj tento pocit.

Jadro jeho videnia sveta, ľudí a jeho tvorby je známe. Hovorí o ňom on sám, rovnako zaujímavo o ňom píše Fedor Križka a ďalší kritici a priatelia. Je to Semeteš na Kysuciach – duchovné rodisko Mira Cipára. Semeteš – stred sveta drotárov, tzv. Drotárie.

Tento stred sveta Drotárie je zároveň stredom Cipárovho vnútorného sveta. To sú ľudia, ktorí Cipára od detstva obkolesovali. Jeho starí rodičia s podivuhodnými danosťami, rodičia Štefan a Júlia, ku ktorým sa znovu a znovu vracia, ale rovnako všetci, ktorí navštevovali hostinec u Cipárov, notári, umelci, sedliaci, žobráci. Miro Cipár si dodnes pamätá mnohé ich vážne i vtipné výroky a diskusie. A rovnako to boli dramatické udalosti 20. storočia, ktoré ako mladý chlapec vnímal a ktoré na tomto malom mieste prebehli s rovnakou intenzitou ako vo veľkom svete. Spoločenstvo priateľov, ľudí v živote Mira Cipára je jedným z kľúčov k pochopeniu jeho životnej cesty. Miro Cipár asi nevie žiť bez priateľov a bez spoločenstva. Je to zrejme pokračovanie toho úžasného sveta, ktorý tak silno zažil na Semeteši. Viem, že Peter Smolík chcel ako východisko svojho vystúpenia tu v Nitre povedať, že „Miro Cipár vo svojom živote spája rôznych ľudí“.

Je to svet výtvarníkov, svet diplomatov – tu tiež vďaka jeho manželke, svet výtvarných komisií, porôt, svet nespočetných besied, ale rovnako svet downov v Belušských Slatinách alebo v Petržalke v Lepšom svete. V byte Miroslava Cipára sa 19. novembra 1989 zišli priatelia a tu, na jeho písacom stroji, sa písalo prvé, historické vyhlásenie VPN. (Miro, ten stroj odlož! Za nejaký čas ho iste draho predáš. V krajnom prípade ťa o nejaký čas zaň zavrú. Ale isto ho odlož!)

Posudzovať výtvarný svet Mira Cipára sa, samozrejme, neodvážim. Ale aj keď sa budem niekde prelínať s už videným a povedaným, predsa aj tu by som chcel ukázať na Semeteš ako spojivo niektorých vecí.

V prvom rade, kto sleduje nespočetné cesty Mira Cipára po celom svete za výtvarným umením, ihneď si všimne, že Miro Cipár má od mladosti obuté túlavé drotárske topánky. Netrpezlivo čakám, kedy sa vyberie niekde za more, do nejakej komisie alebo na svoju výstavu!

Po druhé, Mirov starý otec Ján bol liečiteľ, žrec alebo skôr šaman, ktorý privolával dážď, zaháňal krupobitie. Tajomstvo šamanského pôsobenia spočíva okrem iného v schopnosti skoncentrovať všetku vnútornú silu do čo najväčšej verbálnej či inej skratky. Ak je Miro Cipár autorom nespočetného množstva významných log na Slovensku, od Bratislavských hudobných slávností, Slovenskej národnej galérie, kráľovského mesta Trnava, Múzea kysuckej dediny až po Konto nádeje Slovenskej televízie, tak to nemôže byť nič iné ako šamanstvo.

A nakoniec, už sme viackrát spomenuli Semeteš ako centrum Drotárie. Mirovi predkovia po meči i po praslici boli drotári. Otec Štefan sa v Amerike zamestnal v drotárskej továrni, kde pokovoval a zušľachťoval drôt. Koľko zvláštnych postáv, koľko krásnych, rôzne tvarovaných i pokrčených drôtov je v tvorbe Mira Cipára?! A aké majú všetky možné, krásne farby?!

Miro, čo by na to povedali dnes tvoji predkovia drotári? V akej krásnej polohe si poodkryl aj ich odkaz!

Miro, kdekoľvek vstúpiš, zmyslom tvojho života je všade robiť svet krajším!

Semeteš – rázcestie drotárskych ciest a chodníkov! Toto miesto formovalo dušu a životný pohľad Mira Cipára. Fedor Križka píše o Cipárovi ako o človeku, ktorý má vo výtvarnom umení renesančný rozmach. Cez tento obrovský umelecký zámer sa vinie niť Cipárovho života, ktorou je pamäť predkov a pokora a úcta ku všetkým ľuďom, s ktorými sa stretáva.

Úcta k človeku a poznanie, že každý človek je hodný pozornosti. Pre toto všetko je udelenie ceny Pavla Straussa pre Mira Cipára za rok 2008 v správnych rukách. Lekár, humanista, básnik a spisovateľ Pavol Strauss sa v týchto chvíľach isto usmieva.

Ďakujem Vám za pozornosť!

Laudatio odznelo v Nitre 26. januára 2009 pri udeľovaní ceny Pavla Straussa.
Autor je poslancom NR SR.

Copyright © 2005-2016 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.