Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Nechcel žiť bez pravdy

Číslo 1/2009 · Gabriela Rakúsová · Čítanosť článku: 2137
 

Gennadij Ajgi: Obdarená zima, Fragment 2008 Editor: Ján Zambor

Lyrika, eseje, memoáre, kalendárium života a tvorby G. Ajgiho (Valerij Kupka), širokospektrálna štúdia o diele a percepcii tohto autora (Ján Zambor), pôsobivý text /Môj Gena. Ako odchádzal./ Galiny Ajgiovej (manželky spisovateľa), rozsiahle a zaujímavé rozhovory s Ajgim počas návštevy na Slovensku, no aj v jeho moskovskom byte (J. Zambor, V. Kupka, S. Chrobáková) – toto všetko vytvára rozsiahly textový priestor príťažlivej, vyše 300-stranovej knihy z vydavateľstva, ktoré zakaždým ponúka zaujímavé hodnoty.

Gennadij Ajgi (1934 – 2006) bol pôvodom Čuvaš, píšuci od r. 1960 po rusky. „Jedni vravia: ruský básnik čuvašského pôvodu, druhí: čuvašský básnik píšuci po rusky. Oba varianty prijímam pokojne, vnímam ich ako jedno, teda ako prijateľné, neohradzujem sa proti nim.“ V jednom z rozhovorov na otázku: Nehodláte preložiť svoje básne do čuvašského jazyka? odpovedal: “Do čuvaštiny som preložil iba jednu svoju báseň – Sneh. Moje verše v ruštine sa zatiaľ do čuvaštiny preložiť nedajú, tento jazyk je dosiaľ málo vypracovaný. Je to jazyk celkom inej kultúry, ako je západná, je patriarchálny, je to jazyk panteistickej kultúry a veľmi sa vzpiera akémukoľvek technicizmu a súčasnej civilizácii.“

Po skončení strednej pedagogickej školy študoval na Literárnom inštitúte M. Gorkého v Moskve, z ktorého bol vylúčený, „pretože ako diplomovú prácu predložil na obhajobu svoje básne, ktoré boli v rozpore so základnými princípmi socialistického realizmu. Inštitút sa mu podarilo dokončiť r. 1959 po obhajobe svojich básnických prekladov.“ Prekladateľskej činnosti sa popri vlastnej poézii venoval celý život, osobitne treba spomenúť antológie Básnici Francúzska, Básnici Poľska a Básnici Maďarska, ktoré vydal v rodnej čuvaštine. Ako vedecký pracovník moskovského Múzea V. Majakovského, kde organizoval výstavy ruských avantgardných umelcov, sa zoznámil s Miroslavom Válkom, ktorý prvý preložil Ajgiho verše do slovenčiny (Žena sprava, 1967) a súčasne to bol prvý knižný preklad Ajgiho na svete.

V knihe Obdarená zima sú popri prekladoch J. Zambora, Ivany a Valerija Kupkovcov prítomné aj preklady M. Válka. Práve zásluhou týchto našich vynikajúcich prekladateľov troch generácií máme v slovenčine tri výbery z Ajgiho lyriky. Najviac jeho kníh vydali však nie v Rusku, ale v Nemecku a vo Francúzsku, prvý knižný výber z jeho poézie vyšiel v Rusku s predslovom J. Jevtušenka až v r. 1991, keď mal Ajgi 57 rokov. Do zahraničia, kde mu knihy vychádzali častejšie než doma a kde za ne získal mnoho medzinárodných ocenení, mohol vycestovať až v r. 1988, po politických zmenách, keď ho začali publikovať a prestali obmedzovať. („Súčasne však chcem povedať, že sme mali do činenia s obrovskou silou komunistickej spoločnosti, ktorá krachla, dostala strašný úder, ale je neuveriteľne mocná, jej umieranie je veľmi dlhé, zasahuje obrovské množstvo ľudí, síl; hynie ešte veľmi aktívne.“) S Ajgiho veršami sme sa v minulosti mohli sporadicky stretnúť v 60. rokoch na stránkach časopisu Mladá tvorba a potom až v rokoch deväťdesiatych (Revue svetovej literatúry, Romboid, Knižná revue,...) Sám básnik navštívil Slovensko v r. 2000, keď sa stretol s literátmi a čitateľmi na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Vtedy vznikli aj spomenuté rozhovory s básnikom. Popri jeho poézii sú práve ony nesmierne zaujímavé, z jeho odpovedí na veľmi dobre kladené otázky sa o tomto spisovateľovi dozvieme veľa. Vyjadruje sa napr. k postmoderne („Postmodernizmus je niečo priveľmi literárne. Staviam sa k nemu ako k úpadku moderny, a nie k rozvoju.“), k súčasnej situácii človeka („V poslednom čase myslím na to, že ľudská kultúra, vrátane umenia, sa nachádza vo veľkom úpadku. Stretávame sa s besnením plienenia, s besnením materiálneho, s besnením neprístojnej bezočivosti a agresívnosti vo vzťahoch. Zobrať, žrať, užívať – to je už diabolský stav veľmi veľkého množstva ľudí. Je to strata ľudskej tváre.“) Odpovedá aj na také otázky, ako Čo zachráni tento svet? Veríte v jeho obnovu? Existuje vôbec nejaká literárna elita? Ajgiho odpovede sú hĺbavé, múdre, obsiahli podstatu človeka, života, sú akútne a aktuálne, intelektuálne i pragmatické, príjemcovi poskytujú prehľad o svetovom myslení a umení. („U nás sa stalo módou, že jazyk robí básnika... ja však hovorím, že to básnik robí jazyk, a jazyk – jazyk robí grafomanov. Jazyk nerobí básnika, nemôže ho urobiť, pretože na stvorenie básnika je potrebné ešte niečo – trochu Svätého Ducha. Bez toho to nie je možné. Nemám rád kult jazyka, je to bezočivý kult. Je to vylúčenie Tvorcu, vylúčenie Boha...“)

V časti Eseje a memoáre sú aj texty aforistického rázu a väčšina esejí má minimalistický rozsah, niektoré sú „len“ sentenciami, krátkymi prózami, dokonca majú blízko k poézii. A práve toto všetko je pre čitateľa veľmi príťažlivé. Preklad aj týchto neveršových Ajgiho textov musel byť náročnou prácou, keďže autor zvláštnym spôsobom pracuje s pomlčkami, spojovníkmi a veľkými písmenami.

Ján Zambor sa o Ajgiho poézii vyjadruje ako o nezvyčajne tvarovanej subtílnej lyrike naplnenej smútkom, zraniteľnosťou i zákmitmi tragizmu. Všíma si stvárnenie interpersonálnych vzťahov a vzťah k prírode, vzťah poézie, výtvarného umenia a hudby i žánrový synkretizmus, jazyk a formu jeho veršov. Základnými atribútmi Ajgiho poézie sú ticho a mlčanie:„Mlčanie, to je čas na zamyslenie, na premýšľanie, to je čas na ticho, aby sme mohli počúvať Boha“.

Obdarená zima – to sú znamenité texty, ktoré robia človeka lepším, bohatším a vnímavejším k minulosti, k človeku, k prírode, k Bohu.

Gabriela Rakúsová
Autorka je literárna kritička

Copyright © 2005-2019 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.