Impulz Revue Impulz Revue na Facebooku Aktuálne · Archív · Objednávka · Kontakt

Star Wars: Epizóda III, Pomsta Sithov

Číslo 2/2005 · Lukáš Krivošík · Čítanosť článku: 3092
 

Réžia: George Lucas
USA 2005

Obe trilógie Georgea Lucasa o Hviezdnych vojnách sa už nezvratne stali súčasťou americkej i globálnej kultúry. Kruh sa uzavrel Epizódou III, Pomsta Sithov, ktorá spája prvú trilógiu s druhou. Keďže Star Wars sú neuveriteľne všestranným fenoménom, možno ich vnímať na viacerých úrovniach. Star Wars ako biznis: George Lucas je muž, ktorý nikdy neprestal byť chlapcom. Žije svoje sny a prostredníctvom filmového umenia a trhového mechanizmu sprístupnil svet svojej fantázie miliónom ľudí po celom svete. Lucas sa hrá a zarába tým rozprávkové peniaze. Pred štvrťstoročím si za prvý film o hviezdnych vojnách, Epizódu IV, Nová nádej nevypýtal honorár, ale práva na reklamné predmety k filmu. Lucas vlastne vymyslel merchandising, teda predaj hračiek, zberateľských predmetov, kníh, či komiksov zo sveta Star Wars. Vzniklo tak multimiliónové impérium, ktoré Lucasovi umožnilo byť nezávislým na veľkých filmových štúdiách. Vďaka tomu sa Hviezdne vojny nemuseli prispôsobovať krátkozrakým nárokom hollywoodskych producentov. Star Wars a špeciálne efekty: Už filmy z prelomu 70. a 80. rokov boli veľmi inovatívne a posunuli hranice toho, čo sa dá vo filmoch ukázať. Väčšina scén najnovších epizód bola však už točená pred modrým pozadím, na ktoré počítač dorobil kulisy. Star Wars sú veľkofilmom s dych vyrážajúcimi (hoci miestami aj trochu gýčovito pôsobiacimi) špeciálnymi efektmi, výpravou a kostýmami. Atmosféru príbehu už tradične dokresľuje dramatická orchestrálna hudba. Herecké výkony miestami vyznievajú rozpačito, herci občas pôsobili, akoby nevedeli, kam sa majú postaviť. Star Wars ako originálny žáner: Mnohí autori sci-fi literatúry kritizujú Hviezdne vojny s tým, že údajne degradovali vedecko-fantastický žáner v očiach verejnosti na lacnú popkultúrnu zábavu. Napriek vedecko-fantastickým kulisám sú však Hviezdne vojny skôr rozprávkou pre dospelých či monumentálnym epickým rozprávaním. Rozprávky začínajú slovami „kde bolo tam bolo“ a Hviezdne vojny veľmi podobným: „Kedysi dávno, vo veľmi, veľmi vzdialenej galaxii.“ Lucasov príbeh je archetypálny. Tu pramení aj dôvod, prečo sa série ako Pán prsteňov, Star Wars alebo Matrix stávajú takou kultovou záležitosťou. Hlavné postavy symbolizujú čosi, čo je ukryté veľmi hlboko v ľudskej duši už odkedy je človek človekom. Všetky vyššie zmienené filmové príbehy sú modernými verziami Beowulfa, Mahabharáty, Illiady, či Odysey. Anakin Skywalker, Obi-Wan Kenobi, majster Yoda či princezná Padme Amidala sú fazetami osobnosti hocikoho z nás. Bolo by zaujímavé analyzovať, kde sa morálne posolstvá filmu zhodujú a kde nezhodujú s kresťanskou morálkou. Nie vždy dochádza k zhode, ale analýza by si vyžiadala väčší priestor. Star Wars ako boj dobra a zla: Práve v tomto sú (hneď po špeciálnych efektoch) Hviezdne vojny najsilnejšie. V roku 1978 niektorí Epizóde IV vyčítali čiernobiely pohľad na svet. Darth Vader bol ten zlý, Luke Skywalker ten dobrý. V Epizóde V - Impérium vracia úder sme sa zase dozvedeli, že Darth Vader je v skutočnosti Lukov otec Anakin Skywalker, ktorého pohltila temná strana Sily. A v Epizóde VINávrat Jediov sa Lukovi podarilo rozdúchať v otcovi iskričku dobra, a tak vraziť klin medzi neho a temného Imperátora. Po dvoch dekádach nám Lucas ponúka epizódy I, II a III, ktoré ukazujú, ako sa zo sľubného malého chlapca Anakina Skywalkera stal zlovestný Darth Vader. Český spisovateľ Ondřej Neff tvrdí, že vývoj príbehu odráža posun v tom ako ľudia vnímajú zlo: v 70. rokoch sa zlu čelilo, dnes „sa chápe“. Neff však v tomto Lucasovi krivdí. Tvorca Star Wars sa nesnaží ospravedlňovať zlo, len vysvetľuje, ako kombinácia Anakinovej úzkosti a Palpatinovej manipulácie viedli k vzniku Dartha Vadera. Vysvetľovať sa nerovná ospravedlňovať. Keby bolo vysvetľovanie zla zavrhnutiahodné, museli by sme prestať čítať Paula Johnsona, Ernsta Nolteho, Dmitrija Volkogonova, Hannah Arendtovú a ďalších historikov, či filozofov, ktorí sa pokúsili vysvetliť logiku a mechanizmus Zla v 20. storočí. S veľmi podobnou námietkou bol konfrontovaný aj Oliver Hirschbiegel, režisér nemeckého filmu Pád tretej ríše. Vo svojej snímke o posledných dňoch Adolfa Hitlera v bunkri pod Berlínom vraj zľahčuje zlo tým, že ukazuje nemeckého führera ako človeka. Lenže tu je dôležité uvedomiť si, že Hitler nebol nadpozemský démon ani diabol, ale naopak človek ako hocikto z nás. Aj on bol najprv nevinným dieťaťom. Časom sa z neuznaného maliara a frustrovaného slobodníka Adolfa Schicklgrubera stal führer a masový vrah. Vysvetľovať zlo nie je nesprávne. Nesprávne by bolo ospravedlňovať ho, a to Lucas nerobí. Koniec koncov, divák musí Dartha Vadera znenávidieť najneskôr vtedy, keď zákerne vyvraždí rád Jediov aj s malými učeníkmi. Kritici tiež zabúdajú, že v Hviezdnych vojnách nie je merítkom absolútneho zla Anakin Skywalker alias Darth Vader. Ten je len bábkou a predĺženou rukou kancelára Palpatina, neskoršieho Imperátora. Práve on zvedie Anakina na temnú stranu Sily. Na konci Epizódy III vidíme, ako sa ťažko zranený Darth Vader dostal k svojmu biomechanickému brneniu. Ten čierny pancier symbolizuje definitívnu premenu Anakina Skywalkera. Pod ním nájdeme už len odľudštený stroj a potlačené iskričky pochybností, ktoré rozdúcha až Luke v Epizóde VI, Návrat Jediov. Lucas je znalcom ľudskej duše. Svetlá stránka Sily, ktorá je osou viery Jediov, si často žiada sebaobetovanie a poslušnosť voči princípom, ktoré niekedy pôsobia obmedzujúco. Práve porušovanie týchto princípov, spolu s pýchou, hnevom a strachom, napokon zvedú Anakina na šikmú plochu. Naproti tomu, temná strana Sily je zvodná a nesie so sebou prísľub ohromnej moci. Moci, o ktorej si namýšľame, že ju môžeme použiť pre blaho našich blížnych. To je však len ilúzia. Cesta do pekla je vždy dláždená ušľachtilými úmyslami. Anakin sa pridal k Palpatinovi, aby zachránil pred smrťou svoju lásku Padme Amidalu. Pritom nakoniec ju zahubí práve Anakinova premena.

Star Wars a politika: Na pozadí Anakinovho osobného zápasu sa odohráva kríza galaktickej republiky. Korupcia byrokratov a separatizmus obchodnej federácie viedli k zvoleniu kancelára Palpatina, ktorý pomaly poťahuje nitky, rozdúchava nepokoje a posilňuje svoju osobnú moc. Potom, ako získa Anakina na svoju stranu a zlikviduje prostredníctvom neho rád Jediov, poslednú prekážku svojej moci, prehlási sa za Imperátora za frenetického potlesku galaktického senátu. Ľavicovo-liberálna tlač v USA to interpretovala ako symbol Bushovho okresávania ľudských práv kvôli vojne proti terorizmu. No Lucas mal koncept celej série hotový už v 80. rokoch a priznal, že viac ako G. W. Bush ho pri písaní scenára inšpirovalo najmä Napoleonovo a Hitlerovo uchvátenie moci. Byrokracia a korupcia galaktického senátu, ktoré viedli k vzniku separatizmu a následnej potrebe zvoliť silného kancelára však miestami pripomínajú možný vývoj v dnešnej EÚ... Potreba hľadať v Hviezdnych vojnách skryté politické posolstvá je spôsobená tým, že toto filmové dielo už raz do politiky zasiahlo. Počas prezidentovania Ronalda Reagana sa pojem „hviezdne vojny“ stal ľudovým termínom pre plánovaný americký protiraketový dáždnik. Hoci projekt je ešte aj dnes nerealizovateľný, Brežnev už nemal v tom čase k dispozícii ani len dostačujúce vedecké kapacity, ktoré by ho zbavili strachu, že mu raz laserový satelit spáli huňaté obočie. Z „hviezdnych vojen“ sa v Reaganových ústach stala zbraň v pretekoch v zbrojení, ktoré Sovietsky zväz uzbrojili na smrť. Avšak Lucasov príbeh, do mozaiky ktorého po štvrťstoročí zapadol posledný kamienok, netreba brať tak smrteľne vážne. Koniec koncov, je to stále najmä trochu sofistikovanejšia rozprávka, kde dobrí a zlí rytieri šermujú svetelnými mečmi.

Lukáš Krivošík

Copyright © 2005-2016 Impulz, všetky práva vyhradené.
Stránka používa redakčný a publikačný systém Metafox od Platon Group.