Bilancia (ne)úspechov novej pravice

Číslo 1/2009 · Roman Joch · Čítanosť článku: 5970
 

PETŘÍK, Lukáš: Konzervativní revoluce Margaret Thatcherové a Ronalda Reagana. Brno : CDK, 2008, 267 s.

Pravdepodobne najlepšia kniha od českého autora o politike Novej pravice v Amerike a vo Veľkej Británii v 80. rokoch 20. storočia. Autor podrobne opisuje a analyzuje politiku Margaret Thatcherovej a Ronalda Reagana, vrátane ich intelektuálneho zázemia. Zároveň výstižne charakterizuje tradíciu anglosaského liberalizmu a konzervativizmu. Na rozdiel od mnohých európskych morálnych konzervatívcov, ktorí považujú ekonomický liberalizmus za libertinizmus, teda za niečo od diabla, ako aj na rozdiel od mnohých európskych ekonomických liberálov, ktorí hodnotový konzervativizmus považujú za represívnu teokraciu (teda – v ich chápaní – taktiež za niečo od diabla), si je Lukáš Petřík vedomý toho, že ekonomický liberalizmus na jednej strane a morálny konzervativizmus na strane druhej sú nielen kompatibilné, ale aj vzájomne žiaduce; že sa navzájom potrebujú. To bola esencia anglosaskej Novej pravice 70. – 80. rokov 20. storočia, ktorú autor plne chápe a s ktorou sympatizuje. Aj preto je jeho kniha taká dobrá. Žiadnej faktickej či názorovej chyby v nej nie som si vedomý. Úprimne povedané, neviem, čo ďalšieho podstatného by sa ešte mohlo k predstaveniu a vysvetleniu politiky Thatcherovej a Reagana dodať.

Autor opisuje formovanie názorov oboch politikov, rozdiely medzi nimi a podrobne sa zameriava na ich hospodárske a zahranično-politické koncepcie. Nie je k Thatcherovej a Reaganovi nekritický, ale adekvátne hodnotí ich úspešnosť či neúspešnosť. Na záver predstavuje aj hlavné názorové a politické pozície, z ktorých boli politiky Thatcherovej a Reagana kritizované. Celkovo je to práca úplná, výstižná a zrozumiteľne objasňuje svoju tému. Ak by som mal autorovi položiť otázky, ktoré u mňa jeho kniha vyvolala, boli by to tieto:

1. Americký konzervativizmus od Goldwatera a Reagana vždy usiloval o decentralizáciu, oslabenie centrálnej federálnej vlády a presun právomocí na členské štáty Únie, ba aj na nižšie úrovne, kým thatcherizmus a hlavný prúd britského konzervativizmu vždy usiloval o unitárny, centrálne spravovaný štát a odmietal decentralizáciu a presun právomocí na lokálne úrovne v Škótsku a vo Walese. Tieto dva postoje sú v rozpore. Ktorý z nich považuje autor za legitímnejší z hľadiska Novej pravice a konzervativizmu? Ak je správny postoj jeden, nutne nemôže byť správny ten druhý postoj: Je pre krajinu lepšie, aby bola spravovaná centrálne, alebo na najnižšej možnej úrovni?

2. Autor vníma, zdá sa mi, európsky konzervativizmus či Novú pravicu reaganovsko-thatcherovského smeru ako nutne euroskeptický fenomén. Inými slovami, nutným logickým dôsledkom ideových premís Novej pravice je odmietanie európskej integrácie a obhajoba suverénnych národných štátov. Je ale tento názor len britským špecifikom, alebo je nutným dôsledkom reaganizmu a thatcherizmu? Autor sa prikláňa k prvej možnosti, ale ako potom vysvetlí, že veľa európskych reaganovcov či thatcheristov, ľudí, ktorí boli doslova formovaní politikou Reagana a Thatcherovej, tento postoj nezastáva? Príkladom, ktorý mi napadá, je súčasný poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski. Skutočne ide len o ich nekonzistentnosť, ako by autor asi tvrdil? Alebo proste situácia kontinentálnej Európy je iná než situácia Veľkej Británie, a teda pokiaľ ide o európsku otázku, čo je z pravicového hľadiska rozumné vo Veľkej Británii, je nerozumné na kontinente a opačne?

3. Pokiaľ ide o tri hlavné oblasti politiky Novej pravice, ekonomickú, morálno-kultúrnu a zahranično-politickú, stopercentne úspešná bola Nová pravica len v tej poslednej – tým, že porazila sovietsky komunizmus. Ekonomický triumf Novej pravice sa zdal na konci 80. rokov nepochybný, ale v nasledujúcich dekádach sa od politiky Reagana a Thatcherovej čím ďalej tým viacej vzďaľovali aj ich dedičia a nasledovníci v Republikánskej či Konzervatívnej strane. A dnes sa zdá, že myšlienka obmedzeného štátu je na ústupe a, naopak, etatizmus je na postupe. No a napokon v morálno-kultúrnych otázkach Reagan a Thatcherová neuspeli vôbec; môžeme povedať, že Nová pravica vlastne v nich zlyhala úplne a západná spoločnosť sa míľovými krokmi uberá smerom k hodnotovému relativizmu, morálnemu nihilizmu a hedonistickému libertinizmu.

Takže dobre, Nová pravica síce porazila jedného zahraničného nepriateľa, ale prehráva zápas o charakter vlastnej spoločnosti a civilizácie. Nemôžeme teda konštatovať, že to bol úctyhodný, heroický, avšak predsa len neúspešný pokus o záchranu a regeneráciu Západu? A ak áno, prečo? Čo bolo príčinou neúspechu Novej pravice? Prečo nakoniec dejiny a „pokrok“ Reagana a Thatcherovú prevalcovali?

Zaujímal by ma názor autora, a ten sa nepochybne dozvieme v jeho ďalších esejach a možno aj knihách. Ak budú také dobré ako Konzervativní revoluce, bude potešením ich čítať.

Autor je riaditeľom Občanského institutu v Prahe.